Tajuplné SLUŽOBNÉ CESTY: Tam, kde sa to hemží neverou a plnením šteklivých fantázií

V práci trávime až tretinu svojho produktívneho života. To nie je veru vôbec málo a občas je to aj strašná otrava, najmä ak je to naozaj len práca, ktorá neteší, ale platí účty a bežne sa vlečúcu každodennosť. Bezútešné. „Tak napríklad, vidíš tú brunetku čakajúcu na výťah a podupkávajúcu pritom nohou, ako sa usmieva? Stavím prvorodeného na to, že má v práci milenca alebo aspoň niekoho, s kým si zalaškuje. Viac alebo menej neškodne. Veď sa pozri, ako sa teší. Takto sa netešíš na kartotéku a faktúry, takto sa usmievaš, keď sa nevieš dočkať toho, ako sa s niekým budeš tajne očami vyzliekať. A keď všetci vypadnú na obed, ukradneš si pre seba pár lichôtok či rovno bozkov a letmých dotykov. No a tie zasýtia lepšie ako menu s univerzálnou hnedou omáčkou v miestnom bufete,“ prehovorila moja známa po tom, ako sme pri káve v jednom bizniscentre rozoberali problematiku mravného pokĺznutia na pracovisku.

Je single mama z presvedčenia, nechce sa viazať, na ľudí má nos a rada ich pozoruje. Navyše je dosť dobrá dohadzovačka a má vycibrený šiesty zmysel na zachytenie hriechu poletujúceho vo vzduchu, hoci aj v počiatku. Dávam jej za pravdu. Brunetka nastúpila do výťahu a úsmev jej neschádza z pier, len očami nedočkavo hypnotizuje strop výťahu a čaká, keď sa konečne pohne nahor. Áno, v práci je lepšie, keď sa aj tam máš na čo tešiť a vedci tvrdia, že akákoľvek láska vrátane tej platonickej je liečivá. Takže je všetko v poriadku. Naozaj?

Pomerne vysoké percento nových vzťahov sa rodí v pracovnom prostredí. Krátkodobých, viac či menej vážnych, ale aj tých najvážnejších, pri ktorých si s rodinou za chrbtom prisaháme, že to bude v dobrom aj v zlom. A zrejme sa tam deje aj pomerne vysoké percento nevery. Priama úmera nepustí. Jedným z nezvyčajných, no mimoriadne intenzívnych príkladov je príbeh ženy, ktorá z pochopiteľných dôvodov nechce prezrádzať svoje pravé meno. Hovorme jej teda Denisa. V súkromí, podľa vlastných slov nenápadná, na prvý pohľad ničím nevytŕčajúca z davu, zadaná, matka a… Neverná. Pravidelne, bez väčších výčitiek, vlastne už roky a stále s tým istým kolegom. „Nie je to, samozrejme, životný úspech alebo jedna zo zručností, ktoré by som si uvádzala v životopise, ale stalo sa. Istým spôsobom som si na to zvykla a odmietam sa toho vzdať, lebo aj on ma do veľkej miery robí šťastnou,“ začína in medias res.

Denisa pracuje nezávisle, nie je zamestnancom žiadnej spoločnosti, ale pravidelne spolupracuje s jednou firmou, v rámci ktorej školí zamestnancov väčších firiem alebo korporátov po celom Slovensku a v Česku. Mimo domu cestuje dosť často, pozná kongresové hotely strednej Európy a ako sama hovorí, popritom by pokojne mohla robiť recenzie na hotelové izby aj služby, lebo ich „vymietla“ stovky. A cestuje vždy s jedným a tým istým mužom.