Súkromná sexterapia: Namiesto rozvodu sex každý deň!

Viera mala čo robiť, aby sa zmierila s telom, na ktoré sa dívala do zrkadla. Bola už bližšie k štyridsiatke ako k tridsiatke, po dvoch deťoch, chemoterapii a s nie pekne zahojeným chirurgickým zákrokom na prsníku nebola na tom s intimitou práve najlepšie. Zároveň si uvedomovala, že nedostatok sexu v manželstve bol do značnej miery spôsobený jej osobnými problémami. „Veľmi dobre som vedela, že nie som spokojná so svojím telom, necítila som sa v posteli sebavedomo. Vyhýbala som sa milovaniu s manželom s výhovorkami, za ktoré som sa napokon hanbila, lebo som do nich účelovo zapájala aj naše deti – vymyslela som si zámienku, že sa v noci boja a radšej som spala pri nich, ako by som sa mala konfrontovať s manželom, ktorý po mne túžil. Nechcelo sa mi, ale nedokázala som o  svojich pocitoch hovoriť a už vôbec nie s nimi pracovať,“ hovorí Viera, ktorej postoj napokon opäť zmenila kontrola na onkológii.

Keď jej lekárka oznámila, že má v poriadku výsledky, povedala si, že už nepremrhá ani deň. „Končil sa január a s manželom sme sedeli pri fľaši vína, ktorou sme oslavovali moje dobré výsledky. V povznesenej nálade som mu povedala o kamarátke, ktorá si rada prihne dobrého vína, no vždy drží takzvaný suchý február. Čo keby sme si my urobili február extra vlhký? Vysvetlila som manželovi svoj plán vrátiť do našich životov milovanie a on, poznačený dlhým asketickým obdobím, okamžite nadšene súhlasil. Prvý večer ku klasickému sexu ani nedošlo, v hlavnej úlohe boli len ruky a dotyky, ktoré ma pomaly odkódovávali. Ešte stále som si kládla otázku, či je možné prinavrátiť do milovania rovnakú oddanosť ako v čase, keď sme jeden druhého len objavovali. Zblížila by nás opäť intimita, ktorá nám kedysi chutila? Každý večer bol iný. Deti pospali a my sme sa venovali našej „terapii“, hoci priznávam, nie vždy sa mi chcelo. Pomerne rýchlo som však pochopila, že prvotný pocit – bože, zase som strašne unavená, sa mi vďaka pozitívne naladenému manželovi, ktorý sa z mojej snahy o zmenu tak veľmi tešil, zmenil. Napokon som bola rada, že som to nevzdala. Jeho chuť bola nákazlivejšia a ja som sa pomaly, ale isto cítila čoraz viac ako žena,“ spomína Viera.

Ako priznáva, nie vždy počas mesiaca došlo „technicky“ k sexu, no nemyslí si, že by tým výzvu, na ktorú sa s manželom podujala, porušila alebo oklamala. „Robili sme to, čo sme v tej chvíli obaja chceli a po čom sme v tej chvíli obaja túžili. Ani jeden z nás na toho druhého netlačil, lebo vedel, že čokoľvek sa udeje, bude to v konečnom dôsledku len a len príjemné.“ Presah blízkosti, ktorú mala Viera s manželom, bol zrazu citeľný aj v ich každodennom živote. „Ak by som to mala pomenovať jedným slovom, váhala by som medzi pojmami úcta a oddanosť. Oboje sa u nás posilnilo, čo sa tiež prejavovalo pri bežnej komunikácii. Viac vecí aj problémov sme dokázali vyriešiť bez ofučania a zvýšeného hlasu. Boli sme trpezlivejší, neštekali sme po sebe, naopak, zažili sme chvíle, kedy sme sa správali, ako keby sme spolu práve začali chodiť. Namiesto suchých rozkazov v mobile sme jeden od druhého dostávali náznaky toho, čo chceme, aby večerný rituál priniesol.“ A čo by Viera poradila ženám či párom, ktoré rozmýšľajú nad tým, či sa na podobný, povedzme – „vlhký júl“, majú dať? „Mám len dve rady, ktoré som už dala nejednej kamoške – nebojte sa toho a nestaňte sa otrokmi výzvy. Do marca som vstúpila ako žena, ktorou som tajne túžila byť. Nie je vylúčené, že si výzvu ešte niekedy zopakujeme, aj som zvedavá, čo by s nami mohlo urobiť jej druhé kolo. Zatiaľ sme ostali v nastavení, že si na seba rezervujeme večer počas dňa v týždni, ktorého názov obsahuje písmeno A,“ dodáva so smiechom Viera.

A čo sexuológ? Odporučil by rovnakú "súkromnú terapiu" aj svojim pacientom? Odporučil by rovnaký alebo aspoň podobný experiment sexuológ svojim pacientom? „Vo svojej sexuologickej praxi sa zriedka stretávam s pármi, ktoré majú ,sex na každodennom jedálnom lístku‘. Úmerne dĺžke vzťahu a zvyšujúcemu sa veku partnerov sa znižuje koitálna frekvencia, norma pre každý pár je iná. Všeobecne možno povedať, že normálne je to, čo vyhovuje prianiu oboch partnerov a u žiadneho z nich nevyvoláva nepríjemný alebo dokonca odporný pocit. Pokiaľ by však spôsob vyhovujúci jednému, bol pre iného nepríjemný, alebo dokonca ponižujúci, nejde už o normu, ale o patológiu. No za predpokladu primeraného zdravotného stavu a vzťahu by sa dalo povedať – čo ťa nezabije, to ťa posilní. Pokiaľ to páru vyhovuje a chápu fenomén sex challenge ako výzvu, je to možnosť poznania, objavovania dosiaľ nepoznaných zákutí intímneho života,“ dodáva sexuológ MUDr. Ivan Kubiš.