Spasiteľský komplex ničí život tisíckam žien: Ste aj vy jednou zo spasiteliek?

Je to jednoducho tak. V láske a vo vzťahoch mnohí ľudia prijímajú úlohu spasiteľa. Rečou odborníkov na ľudskú dušu – ide o spasiteľský syndróm alebo komplex, ktorý je často označovaný aj pojmom mesiášsky komplex. „Ide o človeka, ktorý verí, že jeho poslaním je pomáhať druhým, často aj v kontexte partnerského vzťahu, a jedným dychom treba dodať, že ide o istý druh toxického vzťahu. Takýto jedinec si vyberá partnera podľa veľkosti problému, z ktorého mu v rámci vzťahu a spolužitia pomáha vymaniť sa. Častým sprievodným javom však je, že tu ani tak nejde o skutočnú túžbu pomôcť, ako skôr o skrytú a nevedomú túžbu ovládnuť toho druhého,“ vysvetľuje psychologička Jana Marková.

Aby sme mohli definovať spasiteľský komplex v pravom zmysle slova, treba dodať, že ide o človeka, ktorý pomáha druhým a často pritom zanedbáva sám seba. Nežije svoj život, ba čo viac, tento vzťah ho (dobrovoľne) stojí kopu fyzickej, emočnej, ale aj ekonomickej sily. Nie je to duševná choroba, ale často je súčasťou psychotických ochorení a môže to byť nebezpečné pre záchrancu, ale aj pre zachraňovaného. Pre ľudí trpiacich spasiteľským komplexom je typické, že si svoj problém nikdy nepriznajú a na svojom konaní naozaj nevidia nič zlé. Pomáhať tomu, koho milujú, považujú za zmysel svojho bytia.

Robia len to, čo vidia z detskej izby?

Hoci sa nedá všetko paušalizovať, pomerne častým spúšťačom spasiteľského komplexu je nízke sebavedomie žien (mužov „spasiteľov“ je podľa skúseností psychológov a terapeutov podstatne menej, sú to vlastne len akési výnimky potvrdzujúce pravidlo, a tak trochu to aj viac vysvetľuje vyšší počet gendrovo podmieneného násilia práve u žien). Aj tu platí, že na mnohé vzorce správania dokážu odborníci nájsť odpovede v detstve. Syndróm spasiteľa sa podľa psychologičky môže vyvinúť u človeka, ktorý bol v detstve alebo počas obdobia zraniteľnosti prehliadaný rodičmi, kompetentnými, autoritami. „Ďalšou z častých možností je, že tento vzorec správania v detstve človek videl a prijal ako normu. Jednoducho ho od rodiča odpozoroval, a aj bezbrehú obetu považuje za bežný postoj a prijíma ho za svoj.“

Človek so spasiteľským komplexom aktívne hľadá objekt, ktorému by stoj čo stoj pomohol. Tejto pomoci však chýbajú hranice, ale ak sú nejaké chabé hranice nastavené, mesiáš ich začne v mene svojej záchrany prekračovať. Človek so spasiteľským komplexom sa totiž cíti pre niekoho natoľko dôležitý, že prestáva žiť svoj život, a zároveň preberá život toho, komu sa rozhodol pomôcť. No a za odplatu ten, čo pomoc, ochranu a možno sprvoti aj nejakú úľavu získa, prakticky stráca nad svojím životom kontrolu. Človek so spasiteľským komplexom totiž nedovolí tomu druhému, aby sa postavil na nohy. Potrebuje ho, a to predovšetkým pre svoj dobrý pocit. K narušeniu tohto záchranného systému alebo dokonca k prelomeniu spasiteľského komplexu dochádza práve vtedy, keď sa zachraňovaný postaví na vlastné nohy alebo keď človek so spasiteľským komplexom takýto vzťah zanechá z dôvodu vlastnej vyčerpanosti či nenaplnenia očakávaní.

K vyliečeniu človeka so spasiteľským komplexom prichádza v okamihu, keď si uvedomí, že tí druhí prežijú aj bez neho, a prizná si, že naozaj koná extrémne a svojou pomocou druhého dusí. Tak isto sa môže objaviť aj pocit sklamania, pretože ak sa pasujete do úlohy spasiteľky, máte pocit, že môžete vyriešiť problémy iného človeka a na svoje zabudnúť. Často sú však pred vami neprekonateľné prekážky a pocit zlyhania je nevyhnutný. Môžu vás sprevádzať pocity beznádeje, depresie, frustrácie a tiež hnevu. Ale ako by mohol váš spasiteľský komplex druhým ublížiť, veď im predsa pomáhate, nie? „Vezmime si príklad dieťaťa, ktoré dostáva v škole zlé známky. Namiesto toho, aby sa s ním spasiteľ učil, rozhodne sa ho zachrániť napríklad tým, že zaňho urobí domáce úlohy. Výsledkom je, že dieťa dostane z úlohy jednotku, ale stále nerozumie učivu a pri ďalšom teste v škole neuspeje,“ vysvetľuje psychologička. „Ďalším problémom je, že týmto spôsobom do svojho života pritiahnete nesprávnych ľudí, ktorí si uvedomia, že vás môžu ľahko využiť, a urobia to. Spasiteľským komplexom často trpia manželky alkoholikov a nepoučiteľných zločincov, ktoré veria, že ak ich budú zahŕňať starostlivosťou a láskou, zmenia sa. Vo väčšine prípadov však prichádza len trpké sklamanie,“ dodáva.

Ako viete, že ste „v tom“?

Prvým znakom, ktorý naznačuje, že ste vstúpili do spasiteľskej dynamiky v láske, je neustála nutkavá potreba pomôcť rodičom, súrodencom, manželovi, partnerovi. Môže ísť o ťažkú životnú situáciu, rozpad rodiny, profesionálne problémy alebo dokonca finančné starosti a vy máte chuť všetku svoju energiu investovať len preto, aby sa dostal z tejto slepej uličky. Ak vás vaša dobrota vedie k tomu, že zabúdate na to, že sa budete venovať len tomu druhému, odráža to nezdravú nerovnováhu vo vašom vzťahu. Nezabúdajte, že nemusíte niesť emocionálne bremeno svojho milovaného a obetovať svoje blaho, aby ste naplnili jeho potreby.

Rozhodne by ste nemali zabúdať na seba. Keď si človek v láske osvojí spasiteľské správanie, často má tendenciu minimalizovať alebo dokonca úplné zanedbávať vlastné citové potreby, fyzické alebo intelektuálne. Je dôležité pochopiť, že sa nebudete môcť správne postarať o druhých, ak sa najprv nepostaráte o seba. Výrazným znakom dôsledkov spasiteľského syndrómu v láske je fyzické a psychické vyčerpanie, ktoré toxickú situáciu vo vašom vzťahu len zhorší.

Bez pomoci niet lásky

Iným symptómom a rovnako častým znakom spasiteľského syndrómu v láske je, že sa vaša vlastná sebaúcta spolieha na vašu schopnosť vyriešiť ťažkosti toho druhého. Lenže láska by nemala fungovať na princípe zásluh a odmien z precitnutia. Ak si myslíte, že keď nájdete riešenie na jeho problém, bude váš vzťah prekvitať a budete z neho čerpať osobné uspokojenie, veľmi rýchlo na to zabudnite, a to vo vlastnom záujme. Tento postoj môže viesť k začarovanému kruhu, keďže závislosťou od starostí vášho partnera riskujete vytvorenie škodlivého puta medzi vami dvoma. Založením svojej sebaúcty na tejto schopnosti podnecujete dynamiku, kde každý čerpá svoje šťastie z nepohodlia toho druhého, čím sa zvýrazní toxická povaha situácie. Syndróm spasiteľa v láske môže v druhých vyvolať pocit emocionálnej závislosti, čo vedie k neustálej potrebe pozornosti, podpory a potvrdzovania. Ak váš spoločník prejavuje takéto správanie, znamená to, že sa na vás spolieha až príliš. Rozlišujte preto zdravé momenty podpory od toxických situácií.

Hoci, niekedy je naozaj ťažké rozlíšiť, kedy je dobré byť zdrojom útechy alebo kedy ide o zvýraznenie škodlivej závislosti. Je však nevyhnutné vytvoriť rovnováhu, aby si každý našiel vlastné riešenia, ako prekonať neľahké obdobia svojho života. „Napokon, ďalším typickým znakom nezdravej dynamiky vzťahu je strach zo straty milovanej osoby, ak prestanete vykonávať túto funkciu šetrenia. Výsledkom takéhoto správania je často hlboká emocionálna neistota spojená s nedostatkom sebaúcty, dôverou vo vzťah alebo so strachom z opustenia. Pracovať na sebe je užitočné, aby ste tieto presvedčenia dekonštruovali, teda na udržanie zdravého a vyváženého vzťahu je kľúčové identifikovať hlavné príčiny tohto strachu, pokojne aj  za pomoci odborníka. Tým, že na sebe budete pracovať a naučíte sa milovať samu seba bez výhrad, dokážete tento strach prekonať a osvojiť si vhodnejšie správanie v partnerskom živote,“ dodáva psychologička.