Skutočný príbeh nevernej Slovenky: Môže za to moja diagnóza!

Neštandardne fungujúca pozornosť a s tým spojený nepokoj, hyperaktivita či impulzivita sú riešiteľné. Horší dosah má stigmatizácia a vzťahy, ktoré pre ADHD ľahli popolom. Čo teda môžu pre ľudí, ktorí bojujú s ADHD, urobiť ich blízki? Porucha pozornosti nie je v tomto prípade výhovorka, je to vysvetlenie, kľúč k pochopeniu a legenda k manuálu, ktorý by ste si mali vo vlastnom záujme osvojiť, ak nechcete, aby sa obeťou stal váš vzťah.

Prejavy ADHD, ktoré sa všeobecne aj medzi odborníkmi považujú za učebnicové, sú typické skôr v správaní mladších mužov a chlapcov. U žien sa táto diagnóza často nevidí na prvý pohľad, dievčatá sú stále o čosi „poslušnejšie“ a nevymykajú sa z konvencií až do takej miery ako muži. Aj preto prežili časť života s nesprávne určenou či dokonca liečenou diagnózou alebo „len“ s nálepkou nezodpovedných, lenivých a nepoužiteľných.  Podľa psychologičky Dany Polákovej je pomerne stále častým úkazom, že spoločnosť vníma ADHD ako „novú“ chorobu, ktorá je typická pre mladšiu generáciu a ktorá sa objavila zhruba len pred dvadsiatimi rokmi a postihovala len deti. Dospelí akoby s ňou nežili. „Je veľmi pravdepodobné, že ADHD je tu tak dlho ako ľudstvo samo, no v medicínskych knihách sa začína porucha pozornosti skloňovať až posledných približne dvesto rokov. Popieranie tejto choroby u dospelej či dokonca seniorskej generácie je veľmi nesprávne a škodlivé a takisto ide o veľký a zároveň veľmi nebezpečný mýtus. Pacienti s touto chorobou potrebujú pomoc, a to v každom veku. ADHD postihuje ich sociálne väzby aj medziľudské vzťahy, v dospelosti však výrazne ovplyvňuje a deštruuje aj tie partnerské. Pokiaľ partneri nie sú informovaní o prítomnosti ADHD u jedného z nich a pokiaľ s touto diagnózou nedokážu obaja pracovať, neprijali ju a neakceptovali, môže to viesť k neprekonateľnému rozkolu a rozložiť ich vzťah zvnútra,“ myslí si psychologička.

Pravda je taká, že niektorí ľudia s poruchou pozornosti a s hyper­aktivitou (ADHD) môžu pociťovať hypersexualitu alebo hyposexualitu, prípadne majú neuspokojivý sexuálny život. ADHD môže spôsobovať rôzne príznaky, napríklad impulzívne správanie, nepokoj a ťažkosti so sústredením. Najmä u žien sa príznaky ADHD viac než samotnou hyperaktivitou prejavujú skôr zvýšenými sklonmi k depresiám, úzkosťou, riskantným sexuálnym životom, promiskuitou, a teda aj zhoršenými partnerskými vzťahmi. Podľa najnovšej štúdie, ktorú nedávno publikoval International Journal of Environmental Research and Public Health, sú ženy s ADHD sexuálne aktívnejšie už v mladšom veku a zriedkavejšie používajú antikoncepciu. Majú aj viac sexuálnych partnerov a v ich prípade je pravdepodobnejšie, že sa dopustia nevery. Zaujímavý je aj minuloročný online prieskum publikovaný spoločnosťou Frontiers in Psychiatry, ktorý zistil súvislosť medzi príznakmi emocionálnej dysregulácie, impulzívnosti a opozičného vzdoru u žien s ADHD na jednej strane a hypersexuálnym správaním, rizikovým sexuálnym správaním a sexuálnou dysfunkciou na druhej. Veľmi podobný je príbeh mladej ženy menom Simona.

„Prakticky celý život som sa cítila ako chorý solitér. Vnímala som, že som iná než ostatní. Iná než boli spolužiaci v škole, iná než decká zo susedstva, iná než kolegovia v práci. Preto bolo pre mňa veľmi oslobodzujúce zistenie, aká je vlastne moja diagnóza,“ začína svoje rozprávanie realitná maklérka Simona, ktorej ADHD diagnostikovali až po tridsiatke. Odľahlo jej. Istým spôsobom si uvedomovala, že neraz balansuje na hrane morálneho, správneho, pochopiteľného. Často však až po tom, ako ju na to niekto upozornil, napríklad jej sestra alebo matka. Uľavilo sa jej, akoby mala v rukách kľúč od samej seba. ADHD mnohé prešľapy, tance nad roklinami, ale aj maléry do veľkej miery vysvetľovalo. Priala si, aby rovnakú úľavu chápali jej kolegovia v práci aj celá jej najbližšia rodina a v neposlednom rade jej bývalý partner Roman, ktorému svojou chorobou ublížila asi najviac, ale čas vrátiť nedokáže.

„So sexuálnym životom som začala skôr než moje spolužiačky, dovolím si povedať, že som bola v triede prvá a bolo to ešte počas základnej školy. Bola som zvedavá a chcela som byť dospelá. Myslela som si, že tak budem mať pre rodinu, ktorá nechápala moje správanie a neustále ma okrikovala, vyššiu hodnotu. Túžila som byť akceptovaná a byť im bližšie. Opak bol, samozrejme, pravda. Nešlo o lásku, nebola som zamilovaná, dnes s odstupom času sa mi zdá, že šlo o telesnú zvedavosť, ktorá ma ovládala, priťahovala. Už po niekoľkých týždňoch objavovania vlastnej sexuality po boku o pár rokov staršieho muža som cítila nutkanie vyskúšať niekoho iného. Bolo to ako ešte silnejší prísľub zakázaného, a tak aj lepšieho,“ hovorí Simona, ktorá zároveň priznáva, že od striedania partnerov začínala byť pomaly, ale isto závislá. „Ešte počas sexu s jedným som si predstavovala, aké by to bolo s iným. Hlavou som bola dopredu, preto si dnes na mnohé svoje ‚avantúry‘ ani nespomínam, dokonca si nespomínam ani na niektoré tváre mužov, najmä na tých, ktorých som spoznala na online zoznamkách. Pri sexe som necítila stres, necítila som sa nemožne, muži chválili moju bezprostrednosť, energiu, dokázala som sa unaviť tak, aby som bez problémov prespala celú noc,“ dodáva mladá realitná maklérka, ktorá dnes využíva terapiu aj podpornú skupinu dospelých „ádehádečkárov“, v rámci ktorej sa starší pacienti s diagnostikovanou poruchou pozornosti stretávajú, četujú a navzájom sa podporujú. „Istou časťou svojho vedomia aj svedomia som si uvedomovala, že mám problém s promiskuitou, a snažila som sa sama sebe naordinovať niečo ako sexuálny pokoj.“

Simone to chvíľu aj šlo, dokonca sa zamilovala a zo začiatku bola svoju priateľovi verná rada a cielene. „Tešilo ma, že to mám pod kontrolou, chvíľu som sa dokonca cítila tak normálne, tuctovo, ale zhruba po dvoch rokoch spolužitia som začala cítiť prázdnotu a frustráciu z nášho sexuálneho života. Vnímala som ho ako nudný, no môj priateľ v ňom problém nevidel. Bytostne som potrebovala zmenu, nový vnem, niečo, čo ma prekvapí a energicky vyruší. Nerozmýšľala som až tak nad negatívnymi dôsledkami, čo sa môže stať. Prišlo obdobie vianočných večierkov a u jedného veľkého klienta sa mi zase podarilo stratiť hlavu a zábrany a už som sa znova viezla,“ spomína. V Simone nevera opäť naštartovala promiskuitné nastavenie a dostala sa znova do tých istých koľají ako zamlada. „Je to klišé, ale áno, ak chceš byť neverný či neverná, musíš byť bystrá, ustriehnuť si najmenšie detaily, no to sa mne veľmi rýchlo prestalo dariť,“ dodáva s trpkým pousmiatím. „Priateľ ma, samozrejme, prekukol a už bolo zbytočné mu klamať. Nepomohol ani prísľub toho, že podstúpime párovú terapiu, že začnem viac so sebou pracovať,“ dodáva napokon žena bez záväzkov.

ADHD je neurologické vývojové ochorenie. Ľudia sa s ním rodia a sprevádza ich počas celého života. Nedá sa vyliečiť, ale dá sa zvládnuť. „Vplyv na sexualitu v dôsledku ADHD môže byť ťažko merateľný. Je to preto, že sexuálne príznaky môžu byť u každého človeka iné. Niektoré sexuálne príznaky môžu viesť k sexuálnej dysfunkcii, čo môže spôsobiť značný stres vo vzťahu. Pochopenie toho, ako ADHD ovplyvňuje sexualitu, môže páru všeobecne pomôcť vyrovnať sa so stresom vo vzťahu,“ vysvetľuje psychologička Dana Poláková. Dva najčastejšie uvádzané sexuálne príznaky ADHD sú hypersexualita a hyposexualita.

Hypersexualita znamená, že máte nezvyčajne vysoký sexuálny apetít. To môže mať za následok správanie, ako je napríklad viacero partnerov alebo problematické používanie pornografie, ktoré môže byť zdrojom nezhôd vo vzťahu. „Niektorí ľudia s ADHD môžu mať nadmieru vysokú potrebu stimulácie, čo môže viesť k vyhľadávaniu niečoho nového alebo situácií a aktivít, ktoré túto stimuláciu poskytujú. Sexuálna stimulácia v tomto prípade uvoľňuje endorfíny a mobilizuje mozgové neu­rotransmitery. To prináša pocit pokoja, ktorý znižuje nepokoj, ktorý ADHD často spôsobuje,“ vysvetľuje psychologička. Iní ľudia s ADHD sa zasa pre problémy s impulzívnosťou môžu zapájať do rizikových sexuálnych praktík. Oproti hypersexualite však pri diagnóze ADHD stojí aj opačný pól – hyposexualita, teda prípady, keď je sexuálna túžba nezvyčajne nízka a človek často stráca záujem o sexuálne aktivity. „Môže to byť dané vplyvom samotnej choroby, ale takisto môže ísť o vedľajší účinok liekov, najmä antidepresív, ktoré psychiatri pacientom s ADHD často predpisujú. Sex sa nijako nelíši od iných činností, ktoré pre nich predstavujú výzvu. Títo pacienti môžu byť precitlivení, čo znamená, že sexuálna aktivita, ktorá je pre partnera bez ADHD dobrá, môže byť pre nich dráždivá, nepríjemná alebo dokonca odpudivá. Netešia sa dotykom, prílišnej blízkosti, počas sexu mávajú problémy so sústredením, môžu stratiť záujem o to, čo robia, alebo môžu byť príliš roztržití, čo často negatívne ovplyvňuje schopnosť dosiahnuť a prežívať orgazmus, a to u oboch pohlaví. U mužov tento problém navyše často vyvrcholí v podobe erektilnej dysfunkcie, čo mnohí opisujú pocitom odpísaného sabotéra,“ dopĺňa.

Modernou medicínou, jej poznatkami a praktikami dnes možno všetky negatíva tohto ochorenia odvrátiť alebo zjemniť. Čím viac budete či už ako pacient, alebo jeho blízky rozumieť ADHD a tomu, ako jeho príznaky ovplyvňujú sexuálny život, tým ľahšie zisíte, ako mať uspokojivý sexuálny vzťah. Aj v tomto prípade, tak ako pri iných vzťahoch, je alfou a omegou komunikácia medzi partnermi. Diskutujte o tom, ako ochorenie ovplyvňuje intimitu. Ak má váš partner ADHD, zvážte jeho potreby spolu s vlastnými a pokúste sa ich zladiť. Pomoc sa v tomto prípade môže ukrývať v maličkostiach, ako je prí­tmie či zhasnuté svetlo, absencia voňavých vnemov, ako sú parfumy, vonné sviečky či tyčinky, prítomnosť alebo, naopak, úplná absencia hudby. Aj tieto faktory veľmi výrazne ovplyvňujú sexuálne prežívanie u pacientov s ADHD. Pracujte na tom, aby ste boli v prítomnosti. Zbavte sa rušivých vplyvov a skúste spolu vykonávať upokojujúce cvičenia, napríklad jogu alebo meditáciu. Stanovte si termíny na sex a zaviažte sa ich dodržiavať. Určenie sexu ako priority môže pomôcť zabezpečiť, aby sa nedostal na vedľajšiu koľaj. Pamätajte, že len ak dobre pochopíte svoju alebo partnerovu poruchu ADHD, môžete do svojho sexuálneho života začať zaraďovať nové veci, ak sa tak obaja rozhodnete. Môžete napríklad vyskúšať nové polohy, hračky, miesta a techniky. Nuž a v neposlednom rade môžete vyhľadať pomoc kvalifikovaného sexuálneho terapeuta. Mnohým párom, ktoré sa vyrovnávajú s ADHD, veľmi prospieva párové poradenstvo a sexuálna terapia, ako aj konfrontácia s inými pacientmi, ich príbehmi a skúsenosťami, ktoré môžu byť v mnohom inšpiratívne.