Reklama

Príbeh Slovenky, ktorý vám otvorí oči: Priateľa som podviedla na vianočnom večierku

×
Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Januárová EVA zahreje dušu: Vyberte si svoj diár na rok 2024!
    Zdroj: Redakcia
    Reklama

    Podobných príbehov, ako je ten Martinin, napíše život počas vianočného obdobia milióny. Atmosféra voňajúcich šťastných a veselých, akoby voňala o čosi podmanivejšie zakázanou príťažlivosťou. Love is in the air. Ale čo potom?

    Pozor na vianočné večierky

    Zdroj: Galina Tcivina

    Pozor na vianočné večierky

    Tridsiatničku Martinu duch sexi Vianoc prevalcoval vo chvíli, keď síce mala ako-tak spokojné a pokojné partnerstvo, ale úsmevy kolegu z marketingového oddelenia v nej spustili prísun doposiaľ nepoznaných pocitov slasti a viny zároveň. „S odstupom času priznávam, že ten večer ma stál až priveľa. Priveľa životnej sily, hanby, poníženia a bola to veľká lekcia v prvom rade o sebe samej,“ začína svoje rozprávanie Tina. „Akoby nestačilo, že som verejne spievala karaoke a tancovala ako snehuliačica v druhej dobe pôrodnej, a pritom do seba hádzala jedno daiquiri za druhým… Nie! Ja som si musela aj zaflirtovať, a to rovno všetkým triezvym kolegom vyčkávajúcim na senzáciu priamo pod nosom. Áno, bol to vizuálne až magicky chrumkavý kolega, zakázané ovocie, ktoré sa na mňa zvyčajne škerilo na schodoch a chodbách, kým som sa (často aj náročky) presúvala so štósmi papierov od dverí k dverám. Bol čerstvo po škole, mal v sebe neopakovateľnú energiu a šmrnc, ktoré ma k sebe priťahovali ako magnet a korporátny vianočný večierok túto príťažlivosť ešte znásobil. Najskôr sme sa len tak rozprávali pri drinku, potom, obaja potúžení alkoholom, spolu tancovali – pri vypaľovačkách skákali ako ,pošahanci‘ na rockovom koncerte, pri slaďákoch po pokročilej večernej hodine sa pomaly, ale iste začali k sebe viac a viac tisnúť. Naše telá sa už na parkete zladili a nezabúdali sme ich ani poriadne ,hydratovať‘,“ spomína na začiatok svojho minuloročného vianočného extempore mladá žena.

    Zdroj: shutterstock

    Vianočná nevera je pomerne častý jav

    „Prvé bozky padli ešte na tanečnom parkete, najskôr nesmelé, potom o čosi vášnivejšie, už so sprievodnými rukami na zadku toho druhého. V tej chvíli akoby mi bolo všetko jedno. Nebudem to zvaľovať len na alkohol, toho som síce vypila dosť, obaja sme ho vypili dosť, ale stále som vedela, čo robím, a čo je horšie, páčilo sa mi to a chcela som v tom pokračovať. Chcela som mať všetko, čo mi vtedy večer ponúkol a čo sa mi ponúkalo samo ako na naleštenom podnose,“ hovorí.

    Zdroj: Shutterstock

    Vianočná nevera je pomerne častý jav

    Predohra v taxíku

    Martina nakoniec z vianočného večierka odišla ruka v ruke s mladým kolegom, kráčajúc vpred konvenciami zakázanému dobrodružstvu spoločným taxíkom k nemu domov. „Bolo to ako vo filme. V taxíku sme sa vášnivo bozkávali, obchytávali, hladili na intímnych miestach a už tam sa mi ,dostal‘ rovno pod sukňu. Bolo to absolútne elektrizujúce, nenormálna dávka zimomriavok, ktorá ma striasa ešte aj dnes, keď na to myslím. U neho doma sme pokračovali, a to až ,do konca‘. Milovali sme sa spolu tvrdo, vášnivo a pudovo, čo som na druhý deň musela chtiac-nechtiac riešiť tabletkou po,“ priznáva. Pred partnerom sa Martina vyhovorila, že to s alkoholom poriadne prehnala a nakoniec spala u kolegyne, s ktorou sa delí o kanceláriu.

    Zdroj: shutterstock

    Vianočná nevera je pomerne častý jav

    „Dodnes som sa mu nepriznala, no ak mám byť úprimná, sama so sebou som to vydržala len s veľkou námahou. Zistila som, že tento druh klamstva a nehasnúceho stresu fakt nie je nič pre mňa. Ešte aj dnes sa trasiem, že sa to dozvie, a viem, že už nikdy sa nebudem v našom vzťahu cítiť úplne v bezpečí. No povedať mu pravdu, to nemôžem. Je to príliš veľká daň za jednu noc a nezvládnuté pudy,“ sype si popol na hlavu a aby toho nebolo málo, rozhodla sa Martina aj zmeniť zamestnanie. „V tejto firme už nepracujem. Pocit hanby ma prevalcoval a odišla som odtiaľ na vlastnú žiadosť. Hanbila som sa pred kolegami, ktorí si moje ,pokĺznutie‘ s úškrnmi pamätali, hanbila som sa pred ním, no najviac sama pred sebou. Našťastie som nemala problém nájsť si inú prácu a priateľovi som to odôvodnila tým, že mi práca v anonymnom korporáte prestala vyhovovať, a on sa v tom príliš nerýpal, naopak, podporil ma,“ dodáva so sklopeným pohľadom Martina.