Povianočná depresia: Komu hrozí a ako sa ňou nedať prevalcovať?

Aký bude návrat do reality? Túto otázku si v danej chvíli nekladieme. Celé mesiace sme dreli ako mulice, odopierali sme si, cvičili, obmedzovali sme sa, postili, šetrili sme, zvažovali, organizovali, vykrývali, konsolidovali… Nie, teraz si to užijeme plnými dúškami, lyžicami aj šťastnými instagramovými kontami. Veď sú Vianoce! Kedy, ak nie teraz?

Jedno indické príslovie veľmi výstižne hovorí: „Bez utrpenia by nevznikli najkrajšie duše.“ My sme trpeli počas roka, dobrovoľne aj nedobrovoľne, a na jeho záver, počas sviatkov, si môžeme vybrať dovolenku pre (už krajšiu) dušu a dopriať zároveň telu to, čo nedostávalo. Hriech. Vianoce majú totiž skvelý marketing a cez všetky možné komunikačné kanály vrátane chápadiel chobotnice rodinných tradícií nám je prízvukované, že to majú byť sviatky lásky, rodiny, pohody a výsostne krásnych zážitkov či vnemov. Už toto samo osebe je tlak, z ktorého je ťažké sa nezblázniť, no keď na to príde, sme ochotné tieto dobre myslené príkazy plniť do bodky. Tak ako sa „patrí“. Užívame si malé vianočné rituály pohody, ktoré nás povznášajú a rozmaznávajú tak, ako sa podľa sviatkového celospoločenského diktátu žiada. Sú spojené s dopriatím si. Jedla, lesku, alkoholu, lenivosti, všetkého obyčajne tak trochu zakázaného. Jedlo vtedy akoby chutilo ešte o čosi lepšie a navyše nám začína voňať už so začiatkom adventu. „Každý rok je to to isté. Adventný kalendár, vianočné trhy s dobrotami z dobre rozpáleného grilu, varené víno, punč, horúca čokoláda s penovými minicukríkmi, ktorou nakŕmim Instagram a následne seba. Veď sú Vianoce! Zaklínadlo, ktoré akoby postupne negovalo všetku celoročnú snahu pri odbehaných kilometroch a pochrúmaných šalátových listoch,“ hovorí naša respondentka Andrea, ktorá, ako sama seba označuje, je každý rok rovnako posadnutá užívaním si vianočnej pohody, a to aj z hľadiska jej neduhov.

„Vianoce, to je moje súkromné hygge. Oheň v kozube a plamienky sviečok, svetielka v oknách, hrubá deka a ponožky so sobíkmi. Dva týždne voľna a spolu s nimi konečne čas na to, aby som sa dostala ku knihám, ktoré si s touto predstavou kupujem počas celého roka. No a k dobrej knihe pohár (dva, tri…) dobrého vína a čosi pod zub. Oriešky, datle, sušené ovocie, grilážka a vaječný likér od babky, vanilkové rožky od mamy... Prvá várka sa pečie už na konci novembra a zmizne rýchlo, pravidelne sa dopeká. A tak jedna ruka drží knihu a druhá siaha do misky, ktorá je položená v dosahu. Ústa šrotujú a myseľ zrazu nepočíta kalórie tak ako počas iných mesiacov. Moja definícia vianočnej slobody a pohody. A výsledok? To, čo som cez rok udržiavala a zhadzovala, je opäť v ohrození a nalepené na mne naspäť, aby som si mohla zase prvého klásť staronové predsavzatia. A takto je to každý rok,“ dodáva Andrea. Pokračovanie na ďalšej strane!

Chlácholenie aj odmena

Je chronicky známe, že jedlo sa môže stať zbraňou na potlačenie negatívnych pocitov, ako je stres, smútok, osamelosť, bezmocnosť, hnev, strach, ale aj nuda. Vyvolávajú ich životné udalosti náročné na psychiku a Vianoce k takýmto udalostiam rozhodne partia, najmä ak nie sú práve „šťastné a veselé“. „Ak ste v emočnej tiesni, vaše pocity vedú automaticky k impulzívnemu prejedaniu najmä sladkým či tučným jedlom. Najčastejšie takto ľudia riešia problémy vo vzťahoch, v práci, finančný tlak, ale aj zdravotné problémy. No dôvod si nájdeme, aj keď sa nám darí. Jedlom sa odmeňujeme, oslávime radosť, úspech alebo aj krásne chvíle spolupatričnosti našej rodiny. Možné je aj to, že jedlo využívame na rozptýlenie. Táto potreba sa nazýva psychický hlad,“ vysvetľuje psychologička Dana Poláková. Z hľadiska chémie pre mozog by sme to mohli zdôvodniť takto: telo potrebuje cukor a škrob na produkciu tryptofánu. Táto aminokyselina je základom pre tvorbu sérotonínu, ktorého deficit sa spája s depresiou a úzkosťou. Ak si zvyknete chlácholiť sa jedlom pravidelne, stane sa pre vás drogou a siahnete po ňom automaticky pri každom emočnom výkyve, a to v negatívnom, ale aj pozitívnom spektre. Nech už emócie vedú k prejedaniu z akéhokoľvek dôvodu, výsledok je v každom prípade rovnaký. Uspokojenie trvá krátko a emócie nás opäť rýchlo ovládnu. Navyše pribudne nám pocit viny z prejedenia nezdravým jedlom a z kíl, ktoré nám pribudnú. Ide o začarovaný kruh. Cítime sa zle a pri najbližšej príležitosti sa opäť prejeme.

Facka bežnosťou

Prejesť sa však dá aj emocionálne. O emočnej alebo duševnej obezite hovoria psychológovia v kontexte hyperbolizovaných, ak chcete, prehnaných vianočných sviatkov, ktoré sa s príchodom nového roka prehupnú do obzvlášť náročnejšieho obdobia všednosti a „normálnosti“. Človek sa jednoducho prejedá falošnou pozitivitou a láskavosťou, ktoré sú doménou sviatkov. Sú Vianoce – viac prispievame na charitu, konáme dobré skutky a sme svedkami toho, že sa dejú, občas dokonca vidíme zázraky. Viac sa jeden na druhého usmievame, viac demonštrujeme ľudskosť a viac sa jej nám aj dostáva. Zo sveta akoby sa stalo krajšie miesto na život, o ktorom sme snívali a na ktorý sa dobre zvyká. Opantá nás a ťažko sa ho vzdávame.

Lenže je to len dočasný stav a v danej chvíli to nevidíme, lebo sa prejedáme dobrom. Hltáme ho do svojej duševnej špajzy ako oriešky na zimu. Oná sivá realita pobozkaná opätovným stresom, neprirodzene prehlušená marketingovo podkutým duchom Vianoc sa o slovo prihlási. Silvester, Nový rok, sviatočného ducha ťaháme z päty ešte ako-tak do Troch kráľov a potom? Bežnosť. Stromček opadáva a treba ho odzdobiť, čo je neopísateľná otrava. Problémy bežných dní nevymazali ani tóny Tichej noci, ani novoročné bozky. Šéfka je aj dva dni po novoročnom prípitku v zasadačke rovnako nekompromisná, svokra rovnaká potvora, frajer má stále tie isté muchy a ani hypotéka sa sama počas sviatkov nesplatila. Duch Vianoc v podobe láskavosti a lásky k blížnemu zaľahol na zimný spánok, autá zase trúbia, prostredníky vyskakujú, ľudia sa posielajú do otvorov, odkiaľ prišli, alebo o poschodie vyššie a úsmev odložili do sekretára k sviatočnému porcelánu. Veď ho netreba, milí k sebe budeme zase až so štartom ďalšieho adventu. S prehnanými novoročnými predsavzatiami to celé pôsobí ako studená sprcha, ktorá štípe až na kosť. „Obdobie po Vianociach môže byť pre mnohých náročné z rôznych dôvodov, ako je pocit sklamania po sviatkoch alebo aj samotný prechod z „vianočnej pohody“ späť do každodenného života. Mnoho ľudí zažíva niečo, čo sa nazýva posvianočná depresia alebo posviatočný útlm. Tento stav sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, akým je smútok, únava, stres či pocit prázdnoty. Rovnako počas sviatkov môže byť viac príležitostí na stretnutia s rodinou a priateľmi a po ich skončení môže človek cítiť osamelosť, ak sa tieto interakcie zredukujú,“ vysvetľuje psychologička Dana Poláková. Pokračovanie na ďalšej strane!

Modrý pondelok

Počuli ste už o najdepresívnejšom dni v roku? Dámy a páni, aj to je ona! Realita v prezlečení, lepšie povedané, blue Monday. Tak ho nazvali britskí psychológovia, ktorí ho „objavili“ aj pomenovali. Zásluhu na tomto nelichotivom označení má vraj práve koniec najkrajších sviatkov a precitnutie do reality. Na našu psychiku v tento „magický deň“ podľa vedcov z odboru psychológie vplýva počasie, stav na účte po predvianočných nákupoch, naďalej nesplatené dlhy, prípadne pôžičky, ktoré si ľudia zobrali na sviatky, a uvedomenie ich zdĺhavého splácania či nedostatok motivácie na prácu, čo nie každého baví. Takisto pribúdajúce chladné studené dni, ale aj nedodržané novoročné sľuby. To je vraj jeden z dôvodov, prečo práve v studenom januári začínajú mnohí ľudia pokukovať po letnej dovolenke a cestovky štartujú svoje neodolateľné kampane. „To však nemusí byť v konečnom dôsledku vôbec zlé, aj výber dovolenky v tomto kontexte možno považovať za krok vpred. Človek sa začne orientovať opäť v bežných intenciách a začne sa tešiť na možnosť nových zážitkov, teda na letnú dovolenku,“ myslí si psychologička.

„Hneď ako registrujeme, že dochádza k zmene nálady, k poruchám myslenia, psychomotoriky či k somatickým príznakom, mali by sme zbystriť. Môže sa to prejaviť smútkom, neschopnosťou prežívať radosť, pocitom prázdnosti, zvýšenou podráždenosťou, kolísaním nálady počas dňa, zvýšenými pocitmi viny, zhoršenou pamäťou a pozornosťou, spomalením pohybu, prípadne problémami so spánkom. Je normálne cítiť sa po sviatkoch vyčerpaný alebo sklamaný. Dôležité je nezahŕňať tieto pocity do negatívnych sebahodnotení. Aj keď budú Vianoce za nami, stále máme pred sebou mnoho krásnych momentov počas roka. Zamerajme sa teda na to, čo nás teší. Dobrou reakciou je napríklad vytvoriť si nový režim, ktorý zahŕňa čas na odpočinok, pohyb a príjemné činnosti, na ktoré sa môžeme vopred tešiť.“ Tak si podľa psychologičky dokážeme aj v budúcnosti regulovať zdravší a triezvejší prístup aj k sviatočnými chvíľam a dňom. Lebo čím viac si odopierame, tým viac si máme potom chuť dopriať a nastáva pred- a povianočný kolobeh, ktorý sa bude opakovať každý rok a emocionálna obezita nám bude robiť spoločnosť ešte dlhé roky.