Podľa knihy Otvorené manželstvo z roku 1972 núka takýto vzťah citlivejší, intímnejší a vzrušujúcejší pohľad na manželstvo. Je zamerané na rozvoj viacerých vzťahov, na jednotlivca, slobodu a jeho potreby. Na prvom mieste je úprimná a otvorená komunikácia, ktorá musí byť založená na hlbokej intimite a tolerancii. Žiarlivosť, závisť a majetníctvo tu nemajú miesto.
Tí, ktorí takýto vzťah majú, hovoria o omnoho zaujímavejšom spôsobe života a dokonca o väčšej podpore od partnerov.
Bety s Karolom súhlasia a hovoria, že všetci sú k sebe otvorení a nikto nikomu nič nevyčíta. Jedným dychom však dodáva, že to rozhodne nie je pre každého. Múdre knihy píšu o tomto spolužití dosť podobne ako o živote v klasickom monogamnom vzťahu. Presne tak ako vo dvojici, ani v prípade viacerých ľudí nemôže vzťah fungovať bez istých pravidiel, ktoré chránia všetkých zúčastnených na dlhý čas. Otvorené manželstvá takto fungujú roky a úspešné budú len vtedy, ak sa dohodnuté pravidlá rešpektujú, všetci si bezpodmienečne veria a sú ochotní riešiť problémy nahlas. To je teória, pozrime sa na prax.
Nemilujeme sa s tým, kto príde
Bety a Karol boli spolu tri roky, vzali sa, no už počas vzťahu trochu experimentovali. Vyskúšali trojku, sex s ďalším párom a páčilo sa im to. Inak to však neriešili a fungovali ako každý iný monogamný pár. „Postupne sme však prišli na to, že hoci jeden druhého milujeme, nie sme skrátka monogamní a stavaní na to, aby sme boli len dvaja. Nikto nikomu nechcel ubližovaťa rozhodne sme sa nepodvádzali. Len sme sa z času na čas o tom rozprávali, až sme prišli na to, že to tak cítime obaja a pri istých pravidlách a dohodách by sme tak mohli žiť,“ začína rozprávanie Bety.
Jedného pekného večera si sadli a povedali, že idú do toho a vyskúšajú žiť v otvorenom manželstve. V takom, kde nikto nikoho nepodvádza, kde k sebe budú absolútne úprimní, kde nemá žiarlivosť miesto a kde im bude oveľa lepšie. „Dobre nám bolo aj predtým, ale to, že sme obaja takto nastavení, nás urobilo ešte šťastnejšími. Nie je to len o tom, že máme chuť na sex s niekým iným, ale ja sa napríklad nerád chodím korčuľovať a Bety má kolegu, s ktorým si v tomto rozumejú, jeden druhému sa aj páčia, tak spolu chodia na korčule a po nich si občas zasúložia. Pre niekoho to asi znie absolútne zvláštne, ale pre nás je to už štandard,“ hovorí Karol.
Žijú takto štyri roky a majú spolu syna. Nechcú ho viesť k polygamii, ale ani k monogamii. To, že k nim občas príde kamarátka, je normálne, Alex ju pozná, no to, čo s ňou robia, mu už na nos nevešajú. „Máme jednu veľmi dobrú kamarátku, volajme ju Tina, ktorú máme obaja veľmi radi, povedala by som, že viac ako radi,a stretávame sa asi raz za mesiac. Príde k nám, máme spoločný program, ideme niekam aj s deťmi, keďže ona má dcéru, je nám veľmi dobre a večer väčšinou skončíme v posteli. Prechovávame k sebe niečo hlboké a pekné, zaujímame sa o seba aj z iných strán. Mňa pohľad na to, ako s ňou Karol súloží, vzrušuje, a teda neprekáža mi to. Naše otvorené manželstvo je aj o tom, že keď stretneme niekoho, s kým nás baví robiť niečo, čo nerobíme spolu, doprajeme si to. Nehovorím len o sexe. Vieme, že keď Karol ide von s inou alebo ja s iným, nie je to o tom, že by sme sa nemali radi a zanedbávali,“ pokračuje Bety. Tina je taká stálica, ktorá do ich vzťahu najprv priniesla dobrodružstvo a potom množstvo krásnych vecí a nových zážitkov. Bety sa považuje za bisexuálku a druhá žena v ich vzťahu jej vôbec neprekáža.
Ja sa napríklad nerád chodím korčuľovať a Bety má kolegu, s ktorým si v tomto rozumejú, jeden druhému sa aj páčia, tak spolu chodia na korčule a po nich si občas zasúložia. Pre niekoho to asi znie absolútne zvláštne, ale pre nás je to už štandard.
Rodina nemusí vedieť všetko
O svojom netradičnom manželstve nehovoria nahlas, v našej spoločnosti to je stále tabu a ľudia by to podľa ich názoru nepochopili. Preto si zbytočne nebudú robiť problémy. Vedia o tom len zainteresovaní, ktorí do ich vzťahu nejakým spôsobom vstupujú. Ani Bety, ani Karol nikoho cielene nehľadajú, ale keď sa niekto vyskytne, zdôveria sa jeden druhému. Stále sú na prvom mieste oni dvaja a ich syn.
Čo na to ich rodina? „Je to veľmi tenký ľad. Rozhodli sme sa, že rodina nepotrebuje vedieť presne, ako žijeme. Sme manželia, sme spolu šťastní a to, akým spôsobom, už nie je ich vec. Je to príliš osobné a intímne. Je to to isté, akoby som sa pýtal iných párov, aký sex majú radi a ako často to spolu robia. Rovnako ma nezaujíma, či sa navzájom podvádzajú alebo majú iné problémy. Je to len medzi nami. Bety sa v slabej chvíľke zdôverila sestre, sú si veľmi blízke. Ale tá to vôbec nerieši,“ rozpráva Karol. Bety len dodáva, že ich blízka priateľka im dokonca takýto vzťah závidí, lebo sú si omnoho bližší a jeden k druhému otvorenejší.
Vlastné pravidlá
Aj život v otvorenom manželstve má svoje jasne zadefinované pravidlá. Stále sú na prvom mieste oni dvaja a ich syn. To je základ. Druhé je povedať si, keď niekto príde, a tretie nehľadať nikoho cielene. „Toto sú naše pravidlá. Iné páry to môžu mať inak, je to na každom, ako si to zariadi. Nám to vyhovuje takto,“ hovorí Bety. Samozrejme, dávajú si pozor aj na to, s kým sa stretnú, ako dobre a dlho ho poznajú. Pohlavná choroba je to posledné, čo by chceli do manželstva priniesť. Nie sú promiskuitní a neskáču z postele do postele.
Zaujímalo nás, koľko ľudí momentálne vstupuje do ich vzťahu. „Nebudem hovoriť mená, ale tá naša kamarátka je taká stálica už asi dva roky, potom je tu kolega Bety a ja som nedávno bol so slečnou z kurzu angličtiny, s ktorou sme už dlhšie po sebe pozerali. Zatiaľ sme sa stretli raz, ale asi to nebude mať dlhé trvanie, lebo hľadá vzťah,“ dodáva Karol. Od momentu, čo sa rozhodli svoje manželstvo otvoriť aj pre iných, sa vraj cítia silnejší, omnoho viac si dôverujú a fungujú ako úžasný tím. Žeby takto vyzerali dokonalé vzťahy budúcnosti? Necháme to na každého.