Neplodná?! Lenka sa nevzdala a bojovala, aby sa stala matkou: Jej príbeh ale mnohých šokuje

To, čo opisuje, pozná podľa štatistiky každý piaty pár. A nie každý vyhľadá pomoc odborníkov.

Na začiatku to bola láska ako z románu. Priali im to všetci. Obaja Lenka aj Ľuboš už mali neľahké skúšky osudu za sebou, azda ani nemohli byť šťastnejší. Ako roky spolužitia plynuli, zistili, že predsa len niečo chýba – dieťa. Lebo šťastie dieťa násobí. Táto násobilka sa nie a nie podariť. Prestali si „dávať pozor“ a rok fungovali v prakticky nezmenenom milostnom režime. Nič. „A tak sme pritlačili na pílu. Kúpila som si teplomer, ktorým som si sledovala každé ráno teplotu tam dole, doplnila príjem vitamínov, zaradila do jedálnička ešte viac ovocia a zeleniny a začala meditovať.“

Ovulačné testy nahradili tie tehotenské aj kovidové. Papieriky, ktoré vám nakážu, čo budete večer robiť, a vy poslúchate. Spočiatku to až taká obeta nebola. Vedeli si to stále nejakým spôsobom spríjemniť a tešiť sa zo súladu svojich tiel. Po ďalšom roku snaženia to už bolo viac technické milovanie podľa babských manuálov počatia, bez vášne.

Vajíčka ako koráliky

„Aj my sme si spočiatku hovorili, že to dáme sami. Sme zdraví, v ideálnom veku, navyše manžel už dieťa z predchádzajúceho vzťahu mal. Po dvoch neúspešných rokoch som v rámci preventívnej gynekologickej prehliadky povedala lekárke, že nám to nejde a či nie je problém vo mne. Moja gynekologička sa pri sonografii sústredene pozerala na obrazovku: „Ste v poriadku. Schudnite a podarí sa to.“ Čakala som všeličo, ale toto, priznám, sa nie. Váhu som mala v poriadku, BMI absolútne v norme, som typ cici-rici, čo nekypel z veľkosti 42.“

Lenka sa s týmto tvrdením absolútne neuspokojila. Ako sama hovorí, dotklo sa jej to a ešte v ten istý týždeň si rezervovala termín u iného gynekológa, ktorý mal v tom období  gynekologickú ambulanciu jeden deň do týždňa a ďalšie dni pracoval ako lekár na klinike reprodukčnej medicíny. „Vyšetrenie prebehlo štandardne, s tým rozdielom, že už pri sonografii lekár našiel na vaječníkoch viac vajíčok, než je bežné u zdravých pacientiek. Odporučil mi, aby som počas nasledujúceho cyklu prišla na odber krvi - vyšetrenie hormonálneho profilu,“ hovorí Lenka. Stanovenie hladín hormónov v krvi pomôže odhaliť možné hormonálne príčiny neplodnosti kapacitu vaječníkov - ovariálnu rezervu. S pribúdajúcim vekom sa funkcia vaječníkov zhoršuje u všetkých žien. Je preto veľký rozdiel, či sa o dieťatko pokúša žena v dvadsiatke alebo v štyridsiatke. S vekom klesá nielen počet, ale aj kvalita vajíčok.

„Po tom, ako prišli výsledky, si ma lekár posadil a povedal mi: ,Prakticky neovulujete a dieťa prirodzenou cestou pravdepodobne nikdy nepočnete. Môžete sa o to snažiť bez pomoci ďalších niekoľko rokov, ale stratíte čas.‘ Priznávam, zosypala som sa. Ja? PCO? Veď som doteraz normálne fungovala. Áno, menštruácia mi síce niekedy vynechala a cyklus som mala o pár dní dlhší, ale inak som nič zlé a neprirodzené na sebe nepozorovala. Viete, ako sa cíti žena, ktorej povedali, že prirodzeným spôsobom sa matkou asi nikdy nestane? Začne často pochybovať, či je vôbec plnohodnotná žena.“ Lenka, ktorá sa po pár dňoch napokon znova nadýchla a rozhodla sa dať priestor vede.

Spermie, ktorým sa nič nechce

„Druhý šok na seba nenechal dlho čakať. Ak boli moje výsledky nepriaznivé, spermiogram môjho manžela bol čistá katastrofa. Nemohli sme tomu uveriť. Veď už jedno dieťa mal, ale aj to bol asi len príklad toho, že nikto nemladne a že ani muži nie sú plodní večne. V praxi to pre nás znamenalo, že kombinácia našich dvoch ,neplodností‘ vylučuje vnútromaternicovú insemináciu, a musíme podstúpiť mimotelové oplodnenie.“ Inseminácia (IUI) je pritom považovaná za najmenej náročnú metódu asistovanej reprodukcie, pri ktorej sa aktivované spermie partnera v čase ovulácie vstreknú do dutiny maternice. Je to jednoduchý a bezbolestný výkon – pomoc k spontánnemu otehotneniu. Pri IVF, teda pri umelom oplodnení, naopak, dochádza k oplodneniu vajíčka spermiami mimo tela budúcej matky a ide o náročnejší proces.

„V ďalšom cykle sme začali so stimuláciou vaječníkov. Každý deň podľa presného rozpisu stanoveného lekárom som si pichala hormonálne injekcie. Priznám sa, že tejto fázy som sa bála asi najviac. Nebudem klamať, nie je to nič príjemné a pár dní mi trvalo, kým som sa naučila pichnúť si sama injekciu rýchlo a relatívne bezbolestne. No stále som bola radšej, keď som pri kontrole na klinike mala možnosť, aby mi injekciu pichla sestrička. Moje telo reagovalo na stimuláciu celkom dobre, bola som len citlivejšia, nervóznejšia. Vlastne nič, čo by sa nedalo zvládnuť, najmä s partnerovou empatiou.“ Hormonálna príprava Lenke trvala 18 dní. Počas nej absolvovala ešte tri ultrazvukové kontroly na klinike na kontrolu účinku liečby a interné predoperačné vyšetrenie. Odber vajíčok je totiž malý chirurgický výkon, ktorý sa vykoná v krátkej anestézii.

Deti z laboratórnej misky

Stimulácia sa v jej prípade podarila až mimoriadne. Pri odbere získali lekári 16 zdravých vajíčok, z ktorých 13 sa podarilo oplodniť. „Pri tomto zákroku som pochopila, že proces umelého oplodnenia  vzbudzuje zbytočne veľký strach. Naozaj som necítila nič zásadne nepríjemné alebo vyslovene bolestivé. Snažila som sa byť v pohode. Ak som mala obavy alebo pochybnosti, komunikovala som s lekármi aj sestričkami. Povedala som si, že všetko, čo idem podstúpiť a všetko, čo personál robí, sa deje len preto, aby som sa mohla stať matkou.“ Kým sa Lenka zotavovala po odbere vajíčok na izbe, jej manžel odovzdal do laboratória spermie. Odber vajíčok prebieha v krátkej anestézii a trvá obvykle 10 až 20 minút. Približne hodinu až dve po zákroku môže žena odísť domov, v sprievode blízkej osoby. „Po štyroch dňoch od oplodnenia sme mali šesť embryí a mohla som podstúpiť prenos embrya do maternice.“

Na prenos sa Lenka tešila najviac a nepripúšťala si neúspech.  Manželia sa spolu s embryológom a lekárom dohodli na vklade jedného embrya. Ostatných päť embryológ zamrazil. Po transfere si Lenka chvíľu poležala na izbe na klinike. „Doma som veľa rozmýšľala nad tým, čo sa to za posledné týždne udialo, rekapitulovala som a cítila som vďačnosť, že som vďaka medicíne vlastne dostala nádej. Keď mi o dva týždne po odbere krvi oznámili, že tehotná nie som, bola som sklamaná. Hoci mi sestrička na klinike hovorila, aby som sa zbytočne nestresovala domácimi tehotenskými testami, neposlúchla som a na dvanásty deň po vložení embrya do maternice som si test urobila. Bol negatívny a nízka hodnota HCG z odobratej krvi to potvrdila,“ spomína Lenka.

Ideme ďalej

Na druhý transfer čakali na ďalší cyklus. Rozhodli vložiť do maternice dve embryá naraz. Následný odber krvi tehotenstvo potvrdil a ďalšie dva týž­dne ultrazvuk ukázal, že sa ujali obe. No pri nasledujúcom ultrazvuku, ktorý mal potvrdiť akciu srdiečka detí, lekár žiadnu nenašiel. Tehotnosť odumrela a Lenka musela podstúpiť kyretáž. „Samozrejme, že sa mi v tej chvíli zrútil svet. Zotavila som sa pomerne rýchlo, no cítila som, že si musím dať od toho celého pauzu.“ Prišla jar, s manželom sa pustila do prerábky bytu, zariaďovala, vychutnávala si nový priestor. Povedali si, že si užijú výlet po Európe. „Uvoľnila som sa, cestovali sme, smiali sa, dobre sme jedli, dopriali si chutné víno, západy slnka v rôznych mestách Európy a neriešili sme našu oplodňovaciu realitu. Po návrate som bola pripravená vyskúšať to znova,“ hovorí Lenka. V poradí tretí transfer embrya bol skoro po pol roku po odbere vajíčok. V „mrazničke“ mali ešte tri embryá, z nich na konci mája Lenke do maternice jedno vložili.

„So sestričkami som sa už po tom všetkom poznala, rozprávali sme sa, žartovali, ukazovala som im fotky z dovolenky, aj prerobený byt. V ich prítomnosti sa mi darilo zabudnúť na obavy. Myslím, že v neosobnom prostredí, kde ste pre niekoho len rodné číslo s nálepkou neplodnosti, by to bolo oveľa ťažšie a bola som rada, že som na kliniku aj personál mala šťastie. O to väčšiu, keď mi v júni povedali, že som tehotná! Na konci júla som už na sone videla biť srdiečko môjho bábätka,“ dodáva spokojne Lenka, ktorá po tomto vyšetrení prešla už do starostlivosti svojho gynekológa až do pôrodu zdravej dcérky. „Maruška sa narodila presne na stanovený termín pôrodu. Trápenie, ktorým sme si s manželom prešli na začiatku našej cesty, vyvážil fakt, že celé tehotenstvo a aj pôrod boli absolútne bezproblémové, ako z učebnice.“ Lenka sa svojím príbehom netají a podstúpiť IVF inšpirovala už niekoľko svojich známych. „Bolo to počas stretávky z vysokej školy, keď som si uvedomila, koľké ženy sa trápia svojou alebo partnerovou neplodnosťou. Pri stole nás sedelo dvanásť a tri z nás sme riešili to isté – nie a nie otehotnieť. Normálne, zdravé ženy v najlepšom veku a pritom utrápené tým, že im príroda nedala možnosť byť matkami. Som rada, že som ten krok vpred pomocou medicíny urobila. A teraz, keď mám čerstvých 38 rokov a trojročnú Marušku, som si povedala, že ho urobím znova. Maruška bude skvelá staršia sestra.“