Do mojej maternice sa nestarajte! Prečo rastie počet žien, ktoré nechcú deti?

Alebo ešte výstižnejšie – ako spoločnosť sme svedkami ich absolútnej slobody voľby, keď si pomerne skoro a dôrazne nepripúšťajú myšlienku, že byť bezdetná automaticky znamená byť sebecká a nemať ženskú hodnotu.

Nie je dostatočne trpezlivá a empatická na to, aby dokázala pracovať s dieťaťom, vychovať ho bez zbytočných tráum a zranení duše. To sú v skratke najpálčivejšie dôvody, ktoré tridsiatnička Mila uviedla ako vysvetlenie svojho rozhodnutia nestať sa matkou. „Áno, keď som bola malá, predpokladala som, že vyrastiem, vydám sa a budem mať niekoľko detí. Bol to dospelácky vzorec, ktorý nám vtĺkali do hláv odjakživa. Vtedy som sa na to nepozerala ako na možnosť voľby, bolo to automatické. Tak sa to robí, tak sa to patrí. No ako som dospievala, vnímala svet a správanie ľudí okolo seba, spúšťal vo mne tento vzorec čoraz väčšiu úzkosť. Už ako dieťa som bola melancholická, dospelí so mnou nedokázali pracovať, ich konanie sa na mojej duši podpísalo niekoľkými traumami navyše. Pochopila som, že nechcem priviesť na svet dieťa, ktoré by rovnako „kmásali“ ako mňa, okrem toho mám stále dosť práce sama so sebou a viem, že by som nebola dobrá matka. Nie taká dobrá, aby som cítila spokojnosť sama so sebou a neprepadala ďalšej úzkosti a pocitu zlyhávania. A to nehovorím o financiách a zázemí, ktoré sa našej generácii naozaj nebuduje ľahko a bez zadlženia. Je pravda, že som sa snažila predstaviť si seba ako matku. Moja myseľ sa však vždy zastrela nedostatkom imaginácie, zatiaľ čo sa mi v žalúdku miešal nepríjemný pocit. Ani v denných snoch som si nedokázala vyčarovať trpezlivú, opatrujúcu verziu seba samej. Priateľky mi hovorili, že si to určite rozmyslím, keď budem staršia a budem mať partnera, ale dospela som k rozhodnutiu, ktoré už vnímam ako nezvratné a nie každý ho chápe. Najskôr som sa za to hanbila a keď som to priznala, čelila som šokujúcim a prekvapeným tváram, preto som sa o ňom naučila radšej nehovoriť a otázky typu, kedy sa plánuješ usadiť, už cedím ušami,“ priznáva Mila.

Zlý, zlý gender?

Žien s nadobudnutou filozofiou a predstavami, aké má o svojej budúcnosti Mila, pribúda. Akokoľvek sa môžeme oháňať rovnoprávnosťou, ťarcha materstva stále leží predovšetkým na ženách, a tak sa z otázky dobrovoľnej bezdetnosti chtiac či nechtiac stáva gender agenda. Hoci sa rozdiely v platoch mužov a žien znížili, materstvo je stále faktorom, ktorý príjem ženy znižuje. Nuž a, samozrejme, stále platí, že matky sú častejšie nezamestnané alebo pracujú na čiastočný úväzok a navyše sa náklady na výchovu dieťaťa podľa štatistík za posledných 20 rokov zdvojnásobili. Kde sa vlastne v posledných desaťročiach vzala odvaha žien povedať nie materinskému imperatívu? Ide o súbor zmien, ktoré do seba zapadli ako dobre namazané ozubené kolesá a spustili revoltu odhodlania a vzdoru.

Určite by to nešlo bez sociálnych a spoločenských zmien. Dnešná žena už bez muža stratená nie je tak ako kedysi jej predchodkyne v dederónových zásterách. V podstate si single život dokáže vychutnať a namiešať si ho tak, aby bola spokojná a aby jej nič nechýbalo aj bez pokračovania svojho rodu. Áno, vie si zariadiť aj objatie, aj podporu a aj ten orgazmus, keď po ňom telo zapiští. Bez následkov... Mnohé ženy poučené (aj) staršími generáciami sa už na partnera jednoducho nespoliehajú. V nemálo prípadoch na vlastné oči videli až príliš krutú daň za závislosť od toho, kto domov nosil vyššiu výplatu, a preto zákonite doma aj dirigoval. Určite nie slabším argumentom je teda „syndróm poučenia sa“ z chýb iných generácií a v spoločnosti lepšie akceptovateľná a ukotvená možnosť ženskej voľby.

Strachy plodnosti

Dôvodov, prečo sa ľudia rozhodujú nemať deti, je veľa, a každý možno považovať za individuálny. Najčastejším je absencia túžby mať deti, keď dospelí jednoducho nechcú, aby sa výchova detí stala tým, čo budú v živote robiť najbližšie dve dekády. Nie je to zákonite o tom, že osobný rozvoj alebo kariéra sú nadradené vedeniu malej duše svetom, sú len pre daného človeka lepšou a vhodnejšou alternatívou. Američanka Ann Davidman sa v rámci psychologickej praxe už tridsať rokov venuje klientom, ktorí sa rozhodujú alebo rozhodli nemať deti. Jej práca nie je o utvrdení ich v tom, či sa rozhodli dobre, alebo nie. Jej prácou je počúvať ich a pomôcť im pochopiť dôvody, ktoré ich k tomuto rozhodnutiu priviedli alebo motivovali, a následne s nimi pracovať. „Ak sa ľudia budú môcť slobodne rozhodnúť, či chcú, alebo nechcú mať deti, bude menej ľudí, ktorých vychovávali rodičia, ktorí ich nechceli alebo sa im ich prítomnosť nepáčila. Okrem toho táto voľba nie je sebecká ani nezodpovedná. V skutočnosti môže byť zodpovedná a ľudia majú na ňu plné právo.

Skúsenosti alebo voľby jedného človeka nemusia existovať v tandeme s voľbami niekoho iného alebo ich zatieniť. Rozhodnutie mať alebo nemať deti je hlboko osobné a ľudia ako jednotlivci naň majú právo – bez toho, aby sa museli niekomu ospravedlňovať alebo niečo vysvetľovať. V tom, čo roky počúvam z úst mojich klientov, často dominuje motív strachu,“ prezrádza hneď v úvode Ann Davidman. „Najčastejšie ide práve o strach zo straty partnera, ktorý potomka chce, teda strach prameniaci z nepochopenia a odvrhnutia. Rovnako je to strach z toho, že s príchodom dieťaťa do života stratí klientka svoju identitu, slobodu a možnosť akokoľvek, hoci aj do malej miery, na dlhé roky ovplyvňovať svoj život. Tento strach pramení z nezvratnosti rozhodnutia splodiť a priviesť na svet dieťa a zároveň neskoršej ľútosti z toho, že sa rodičom nestali.

Nuž a v neposlednom rade ide o obavy z globálnej politickej situácie, ale aj z environmentálneho zaťaženia našej planéty. Klienti, ktorí pociťujú tento druh strachu, si kladú základnú otázku, či je vôbec správne a etické privádzať do konfliktného a nezdravého sveta nad priepasťou samozáhuby dieťa. Pritom každé toto rozhodnutie je ťažké najmä kvôli nevyslovenému posolstvu, ktoré sa traduje tisícročia, že každý by mal chcieť mať deti. Mnohí ľudia predpokladajú, že to jednoducho pocítia, čo sa nie vždy stane a napokon s týmto rozhodnutím bojujú celé roky. A práve urobiť vedomé rozhodnutie až potom, ako viete, čo chcete a čo nie, je skutočná sloboda voľby.

Zoznamy s pravdou

Ako teda vedieť, či sa rozhodujete správne a nič pri tom nepodceniť? Psychologička Dana Poláková pri premýšľaní, či sa rozhodnúť do rodičovstva ísť alebo nie, radí pomenovať a spísať všetko, čo sa vám pri hesle „vlastné dieťa“ odohráva v hlave a duši. No pozor, neanalyzujte to hneď. „Rozhodnutie mať dieťa má obrovské dôsledky pre rodiča, svet ako taký a v neposlednom rade aj pre dieťa samotné. Práve preto by sa nikdy nemalo brať na ľahkú váhu. Ide o dlhodobé a nezvratné rozhodnutie, ktoré si vyžaduje dlhšie a dôkladnejšie posudzovanie. Nie vždy je dobrý nápad robiť si len starý známy zoznam za a proti, môže sa stať, že práve ten vám v probléme rozhodovania spôsobí ďalšiu dilemu. Naopak, môžete si vytvoriť čiastkové zoznamy.

Prvý napríklad len s vymenovanými obavami týkajúcimi sa toho, čo vás na materstve desí. Ďalší zoznam môže byť o veciach, o ktorých si myslíte, že o ne príchodom dieťaťa  prídete – aktivity, sny, vízie. Ďalší zoznam skúste zamerať na dôvody, prečo dieťa mať, na všetky eventuálne pozitíva s tým spojené, plány, do ktorých možno dieťa zakomponovať. Potom tieto zoznamy odložte a vráťte sa k nim po určitom čase. Skúste si aspoň na pár dní predstaviť, aké by to bolo byť bezdetnou, potom si predstavte život s dieťaťom. Nakoniec sa opýtajte sama seba, čo by sa muselo stať, aby ste povedali „áno“ alebo „nie“ dieťaťu. A skúste čo najhodnovernejšie zachytiť, čo cítite pri oboch odpovediach. Tento, hoci zdĺhavý proces vám dáva čas na preskúmanie voľby bez nátlaku, aby vám pomohol zistiť, čo úprimne chcete,“ hovorí psychologička.

Plodenie ako ekonomické poslanie

Ženy, ktoré sa necítia na rolu matky vhodné, si vo vyspelých krajinách vyčleňujú vlastný komunitný a komunikačný priestor v podobe blogov, skupín či online koučingov, ktoré venujú takzvanej navigácii životom bez detí. Ešte pred pandémiou kovidu sa dokonca konal prvý summit NotMom, ktorý bol označovaný za jedinú konferenciu na svete určenú pre ženy bez detí. Jeho organizátorky o konferencii hovorili ako o majáku nádeje, ktorý dáva ženám, čo uskutočnili toto vedomé rozhodnutie, návod na použitie do praxe – ako si zvolenú filozofiu obhájiť pred spoločnosťou, rodinou a zároveň ako terapeutické sedenie, pri ktorom sa dozvedeli, ako si môžu cielene vybudovať hodnotný život bez detí.

Týchto subkomunít postupne pribúda a fakt, že sú čoraz bohatšie na členky, výrazne ovplyvnila aj pandémia. Údaje o pôrodnosti ukazujú, že počet pôrodov v USA, ale aj v Európe už viac ako desať rokov takmer nepretržite klesá. Ženy odkladajú plodenie detí a zároveň celkovo rodia menej a všetky ukazovatele naznačujú, že pôrodnosť sa v dohľadnom čase neobnoví.

Psychologička Ann Davidman práve v tejto padajúcej krivke vidí pretavené všetky aktivity ideológie pronatalizmu, ktoré sa jej smerovanie snažia najmä z ekonomických dôvodov otočiť, a to nástrojmi, medzi ktoré patria aj zákazy interrupcií, porušovanie reprodukčných práv žien, ale aj vymazanie hodín sexuálnej výchovy zo školských osnov. Vyspelý svet jednoducho potrebuje vyššiu pôrodnosť a na to potrebujú ženy, ktoré „nevymýšľajú“ a podvolia sa rodeniu detí ako svojmu poslaniu, nie alternatíve. Napriek tomu však otvorená podpora voľby nemať dieťa rozkvitla v posledných približne 20 rokoch v dôsledku rastúceho dôrazu na práva žien a individuálne rozhodnutie.