Foto: isifa
#Vzťahy a sex

Michalovová Katarína: Sloboda!

Foto: isifa
#Vzťahy a sex

Michalovová Katarína: Sloboda!

18.5. 2008 8:00 Evka má 27 rokov a psa. Okrem toho má aj mnoho iných vecí: dobre platenú prácu asistentky v reklamnej agentúre, v ktorej ju nadčasmi častuje jej šéf, prezývaný malý bezohľadný Napoleon. Má aj útulný dvojizbový byt, za ktorý mesačne odvádza banke astronomické sumy.

Taktiež má rozvedenú matku, ktorá žije na konci sveta a každý deň ju trápi dvojhodinovými telefonátmi. Ich obsahom je takmer vždy blížiaci sa infarkt, nadchádzajúca porážka, či trpká nenávisť voči celému mužskému pokoleniu. „Ešte stále sa vláčiš s tým svojím Karolom?“ pýta sa matka s dôslednou pravidelnosťou a Evka jej vždy odpovie: „Moja vec.“

Lenže vzťah s Karolom – spoluvlastníkom onej reklamnej agentúry nie je iba jej vecou. Týka sa napríklad aj Karolovej manželky a jeho dvoch dospievajúcich synov, ktorých Karol vláči na golfové ihriská a snaží sa im byť morálnym vzorom. Nikdy by nedopustil, aby sa jeho obetavá žena s piatimi zlatými kreditkami a jeho princovia dozvedeli o tomto mimomanželskom vzťahu. A tak sa s Evkou stretáva každý deň na pracovnej porade a raz za týždeň v jej útulnom byte, na posteli obloženej plyšákmi. Po rýchlom a treba povedať, že aj veľmi kvalitnom sexuálnom styku hodnom finančného žraloka sa dievčina takmer vždy hodí do záplavy ružových a modrých psov a zúfalo sa rozvzlyká. Kým si Karol istým pohybom zaväzuje kravatu, Evka zo seba vyráža vety typu: „Milujem ťa! Nemôžem bez teba žiť! Rozveď sa! Spravme si dieťa!“

Na začiatku ich vzťahu si myslel, že ju ľúbi. Potom si uvedomil, že ho iba očarúva svojou odovzdanosťou a maznavou rečou. Keď začala pravidelne rumádzgať, uvedomil si, že sa jej nutne potrebuje zbaviť. Na krátke chvíľky výbušného sexu si predsa môže nájsť krajšiu a vyrovnanejšiu. Napríklad takú accountku Hanu, emancipovanú tridsiatničku s telom gazely a tvárou rímskej bohyne, ktorej nejde o lásku, manželstvo ani dieťa, iba o prachy. Peňazí má Karol ako pliev, kedykoľvek môže Hane kúpiť dovolenku v Dubaji aj šperk od Swarovského a zapchať jej ním ústa. Lásku si šetrí pre svoju ideálnu asexuálnu manželku a zbožňovaných synátorov.

A tak z Evičky na ďalšom tajnom stretnutí nestrhne sexi župan. Do náručia jej namiesto toho vloží šteňa, ktoré pred hodinou kúpil v chovnej stanici, a dúfa, že jej ním zapchá ústa. A potom s predstieraným chvením v hlase vyhlási: „Si dobré, krásne, inteligentné dievča. Ľúbim ťa, ale nechcem ti ďalej ubližovať. Máš totiž, Evička moja, na viac, ako sa takto ponižujúco ťahať so starým ženatým chlapom... Veľmi trpím, ale... kvôli tebe – zbohom...“

Pobozká ju nežne na čelo, zabuchne za sebou dvere a šprintuje dole schodmi, dúfajúc, že sa Evka nevyrúti z bytu a nezačne po ňom vrieskať, hádzať poháre a prežívať jeden zo svojich hysterických záchvatov.

Eva, odetá v sexi župane, civie na zaplesnuté dvere. Nie, nevyrúti sa za Karolom. Je to síce trocha infantilná, po láske a nehe túžiaca žienka zo zapadákova, ale na hlavu padnutá rozhodne nie je. Ponižujúca akcia so psom, ktorý jej teraz vzlyká v náručí a malými zúbkami trhá rukáv, jej otvorí oči. Doteraz si myslela, že Karolko ju ľúbi, že jeho bezhraničná láska ho k nej raz a navždy dovedie – tak, ako to mnohokrát čítala v zamilovaných románoch. Len čo však vyslovil vetu: „Ľúbim ťa...“ pochopila, že jej celý čas klamal. A tak Evka napojí psíka mliekom, vloží ho do tašky, chytí posledný spoj a odcestuje na koniec sveta. Matka sa po desiatich rokoch, čo od nej dcéra odišla do mesta, žiarivo a láskyplne usmeje a nežne šteňa pobozká na čielko. „Budeš sa volať Medvedík,“ povie a v okamihu nájde zmysel života. Štyrikrát denne ho bude hrdo venčiť po dedine, kupovať mu kvalitné granuly, utierať po ňom mláčky, česať ho, láskať a konečne dá Evke pokoj. Evka sa zrazu cíti slobodná a nemá chuť na nič iné iba na príjemnú dovolenku. Pôjde na ňu sama a poriadne si ju užije: hory, saunu, wellness, racionálnu stravu. A potom si azda nájde dobrého mladého chlapca – možno aj zo zapadákova, len nech si ju váži a nech nie je ženatý...

Tatry sú veľkolepé, magnetizujúce, a keď vonku už tretí deň leje a fúka nárazový vietor, tak aj trocha nudné veľhory. Evka už vyskúšala všetky ozdravujúce kúry, bazén aj masáž a zatúžila po spoločnosti. Predsa len, v jednom kuse mlčať a vyžívať sa v znovunájdenej slobode medzi štyrmi stenami izby alebo v jedálni plnej šťastných ruských rodiniek jej príde veľmi otupné. Na štvrtý deň sa odváži a prisadne si k malej upravenej štyridsiatničke, ktorá pricestovala včera a zjavne je tu rovnako osamelá ako ona. Štyridsiatnička sa volá Miška a keďže vie, že pôsobí veľmi opustene a ubito, má potrebu vystatovať sa svojím šťastným životom. Hovoria o ňom aj jej drahé handry, drahé šperky a malý športiačik parkujúci v garážach. Miška zobká kaviárové chuťovky a šteboce o svojich talentovaných deťúrencoch, ktoré sa našťastie podali na tatka, o úspešnom bohatom manželovi, spoločných cestách po svete a splnených snoch. Potom Miška vypije na jeden hlt fľašu šampanského a rozplače sa.

Kým sa Eva spamätá, noblesne vyfintená žienka jej stihne povedať pravdu. Jej úspešný manžel? Nuž áno, váži si ju, ale iba preto, že je dobrou, starostlivou matkou jeho dvoch synov, celé dni pobehuje po ich veľkom dome a švédskou utierkou z nudy leští zlaté vodovodné kohútiky. Je v tej klietke stále sama. Aj teraz je ten jej biznismen na nejakej pracovnej ceste v Dubaji so svojou accountkou Hanou – vraj sa nemusí strachovať, vraj je to ohyzdná stokilová škrata... Napokon, ona svojho muža nikdy nepodozrievala z nevery, je to síce šikovný obchodník, ale v styku so ženami úplný amatér... Doteraz mala aspoň tie deti, z ktorých sa mohla tešiť, ale všetko sa zmenilo. Ten sedemnásťročný si našiel frajerku a mladší sa dal na pank, namaľoval si steny načierno a kúpil si krysu. Ale čo je najhroznejšie, tí dvaja malí princovia sa jej začali vysmievať a dávať jej okato najavo, aká je úbohá! A, do kelu, majú pravdu! Veď ona je iba unudená manželka boháča s piatimi zlatými kreditkami... Nikdy nepracovala, nikdy nehovorila cudzím jazykom, nikdy nemala záľuby okrem nákupu tých sprostých handier, nikdy nedokázala živo konverzovať na tému barokovej hudby. „A nikdy, počujete, Evička, nikdy som nemala ani len ten blbý orgazmus!“ vypadne zo zúfalej opitej Mišky. „A viete čo? Ja to všetko zmením! Rozumiete? Po dvadsiatich rokoch manželstva sa zo mňa konečne stane úžasná žena! Tu v Tatrách nájdem vytúženú slobodu! Tatry sú veľkolepé a slobodné hory, chápete? Srať na muža, srať na synov! Srať na celú rodinu aj na zlaté kohútiky! Chááápete?!“ Miška nečaká na odpoveď, vstane a popri stene sa odtacká do svojej izby.

Ráno sa oblaky rozostúpili, tatranské svahy a lúky zaliali teplé lúče slnka a štíty sa zaplnili horolezcami. Miška vstala s opicou, ale zároveň aj s odhodlaním raz a navždy zmeniť svoj bezútešný život. Evka, hlboko spolucítiaca so ženou, ktorej manžel v skutočnosti nebol žiadnym amatérom v styku so ženami, jej čiastočne pre výčitky svedomia túžila pomôcť. Na začiatok kúpila na recepcii vreckový anglicko-slovenský turistický slovník a chcela ju začať učiť cudziu reč. Po jej zvládnutí by jej možno vysvetlila, ako sa vyrábajú háčkované dečky – predsa len je to pekná záľuba. A potom by začali zmysluplne konverzovať na tému, dajme tomu, počasia. To by azda Miška mohla zvládnuť. Lenže malá štyridsiatnička sa rozhodla začať od konca. S hlavybôľom, v sexi obtiahnutom ligotavom trikote a s helmou na hlave vyštartovala hneď zrána z izby a s najatým sexi inštruktorom celý deň zliezala štíty...

Evka sedí pri večeri a netrpezlivo vyzerá svoju novú kamarátku. Miška, dokonale oblečená, no bez mejkapu, s kúskami zaschnutého blata vo vlasoch a svalovou horúčkou príde do jedálne s polhodinovým meškaním. Snaží sa byť neviditeľnou. Prisadne si k Evke, odsunie anglicko-slovenský turistický slovník a na Evkino konštatovanie „aké bolo dnes pekné počasie“ nezareaguje. Chytí ju dôverne za ruku, prisunie pery k jej uchu a šepne: „Podviedla som toho svojho mamľasa!“ Potom sa Evke hlboko zahľadí do očí a s iskierkami vzrušenia zašepká: „A konečne, rozumiete, konečne som to mala! Chápete? No viete... ten, ehm, ehm. Ten orgazmus!“ Evka vyjadrí radosť a skutočne sa z Miškinho úspechu teší. Možno aj tak trocha škodoradostne.

Po večeri Miška vypije fľašu drahého šampanského, pohľad sa jej zakalí a mozog zaplní chmúrnymi myšlienkami. „Lenže čo ak by sa to ten môj dozvedel... Čo by spravil? Vyhodil by ma na ulicu! A čo moje malé princiatka... Odsúdili by ma, ukameňovali. Hodili by mi v noci krysu do postele, znenávideli by mamičku!“ Hlava jej klesne na stôl a rozvzlyká sa. „Som zlá, mrcha žena! Kým si tu užívam, môj muž sa kvôli nášmu spoločnému šťastiu pachtí v odpornom Dubaji a musí tam so sebou strpieť nejakú odpudzujúcu Hanu!“ Evička ju pohladí a šepne: „Ale veď ste si sem prišli užiť slobodu!“ Zúbožená Miška však pokrúti hlavou. „Sloboda? Moja milá, ja, čo neovládam cudziu reč, nemám záľuby, neviem pracovať a nedokážem konverzovať na akúkoľvek zmysluplnú tému, ja si žiadnu slobodu nezaslúžim!“ Vstane a popri stene sa odtacká do izby.

Evka by jej rada povedala, že Hana má telo gazely a tvár gréckej bohyne, ale radšej si zahryzne do jazyka. Rada by jej povedala aj to, že jej kúpila slovník a priadzu na háčkovanie, ale potom sa spätí: každý nech má to, čo si zaslúži.

Ráno Miška s hlavybôľom a kúskami blata vo vlasoch nasadla do svojho športiaka a s výčitkami svedomia sa vrátila k svojej švédskej handre. Evka sa navliekla do trikotu a vydala sa zliezať veľhory. Kým sa dostala k úpätiu, zavolala jej matka. Z mobilu sa ozývali mamine radostné výkriky a šantivé vrčanie. „Neuveríš, Medvedík sa pokakal, pocikal, rozhrýzol koberec a zhodil vázu, ale to psíča vždy tak šťastne vrtí chvostíkom, keď ma vidí!“

Eva na úpätí stretla mladého horolezca. Volá sa Mišo, veľa toho nenarozpráva. Ktovie, možno je slobodný. A možno potom spolu skočia na kávu. A možno... Ktovie. Štít je vysoký, strmý a nebezpečný. Treba vykročiť.

Diskusia  ()

Video

Diskusia
#evahriesnedobra