Foto: Profimedia
#Vzťahy a sex

Michalovová Katarína: Krehká krása

Foto: Profimedia
#Vzťahy a sex

Michalovová Katarína: Krehká krása

6.2. 2008 14:00 Margarétka a Ján. Margarétka je krehké dievča. Štíhle telo, jemné vlasy farby pšenice a nezábudkové oči, ktoré vždy tak trochu prekvapene žmurkajú na svet. Zdalo by sa, že keď na ňu dopadne snehová vločka, Margi sa rozletí na milión malých úlomkov.

Lenže ona nie je z porcelánu. Je žena! A čochvíľa bude viac než žena. Stane sa z nej – hurá! Manželka!
Margarétka má ruku zasunutú pod mužným ramenom Jána – vlastníka lekárne v centre mesta. Ján si ju hrdo vedie zasneženým námestím ako svoju najcennejšiu trofej. Naháňal ju tak dlho, až kým nežná srnka nepadla na všetky štyri a vypľúvajúc krv z pľúc nenastavila svoje krehké telo jeho zbraniam.

Margarétkini rodičia, majitelia malej konzervárne, boli z lovu nadšení. Oni predsa svoje jediné dieťa nevychovávali pre nejakého nímanda, vydriducha, lúzra! Ich dcéra, navlečená do ružových zvrškov, si našla ako sa patrí nežného muža, zásadového otca budúcich detí a boháča! Zdravie nadovšetko, to je Jánovo heslo. Margarétka si každé ráno poslušne vloží do úst jednu tabletku magnézia, zapije ju multivitamínom a ako bonus k tomu pridá lesklú tobolku rybieho tuku. Tvár si natrie krémom z včelieho vosku a po celodennom leštení pozlátených vodovodných kohútikov zavíta s Jankom na večeru do drahého podniku. Tu jej milý naordinuje prášok proti nadúvaniu. Predsa len, nafúknutá mladá dáma, to sa nehodí!

Niet divu, že Margarétka si sem-tam strčí prst skrz krk a podelí sa o svoje pocity s luxusnou domácnosťou, ktorej polovica jej – hurá! čochvíľa bude patriť.

Naša dvojica mašíruje námestím a snehové vločky ich šteklia na nosoch. Margi sa chichoce tak nežne, ako to len dokáže, lebo keď sa mladá dáma chichoce, je to také rozkošné! Rozmýšľa, že by sa mohla aj rozbehnúť a naháňať sa v snehu, to by bolo pre zmenu romantické. Etudu však predvedie radšej nabudúce, keď bude mať čižmy na nízkom opätku. Veď čo keby sa pred milým rozpleštila? Hrôza pomyslieť!

Janko na budúcu manželku hľadí zvrchu temnými očami zvodcu a hovorí si – aká je len rozkošná, labutienka moja uchichotaná. Aká je len peknučká... Len aby bola aj plodná! Tieto krehké kostry sú síce elegantné, ale človek nikdy nevie... Porodí? Neporodí? Bude mať dosť síl na vynosenie Jána druhého? A čo ak príde popôrodná depresia? No nič, teraz to nechajme tak. Lebo už sme blízko! Už takmer otvárame dvere! Zvonček cinkne a my vstúpime do raja zamatu, krehkých čipiek a saténu, v ktorom sa ženy menia na éterické nevesty... Taking off! Nie, nie! Ešte neotvárajme! Ešte treba niečo pocítiť, na niečo si spomenúť, kým svadobný salón definitívne zošrotuje dievčinku aj s jej romantickým menom! Margarétka tesne pred stisnutím kľučky cíti to, čo by si radšej nepripustila. Najradšej by sa otočila na vysokom opätku a ozlomkrky šprintovala kade ľahšie, možno by sa aj šmykla a ako žaba by sa rozpleštila milému priamo pred nosom, ale čert to ber, čert ho ber! Rýchlo preč!

Prometeovi pripútanému ku skale po zničujúcom nálete orla každý deň dorástla pečeň. Zdalo by sa, že krehkej Margarétke, pripútanej k luxusnému bytu, po každom nájazde Jána dorastie panenská blana. Že je to panenská bytosť akosi od prírody, ktorej pri pomyslení na sex odpadne pravá ruka. Lenže ona je žena z mäsa a kostí!

Aj Ján má rád sex. Akurát ho príliš neovláda, no myslí si, že ho ovláda veľmi dobre. Akokoľvek miluje všetky tabletky, ktoré boli kedy vynájdené, prírodné či syntetické, čarovnú modrú pilulu by do úst za nič na svete nevzal. Pred kamarátmi hrdo vykrikuje – na dobrý sex musí mať človek talent od Boha!

Ján by nikdy nepriznal, že Boh ho veľkoryso obdaril predčasnou ejakuláciou. Sex s nastávajúcou robí potme, aby mu na to neprišla. Neuvedomuje si, že tma nezakryje dĺžku pohlavného styku ani jeho kvalitu. Margarétka o svojom minulom milostnom živote nehovorí a Ján sa nepýta. Je hlboko presvedčený, že nijaký nebol. Lenže to je omyl! Ján, ty si neuvedomuješ, že tvoja Margi bývala dva roky na internátoch? Steny sú tam tenké ako papier. Alkohol tam tečie prúdom. A je tam plno, skutočne plno samcov! Temná minulosť.Margarétka sedela v noci na chodbe internátu. Mala 20 rokov a ružové tepláky. Učila sa psychológiu. A prečo sedela na chodbe, v špine a zime? Lebo jej spolubývajúca súložila. Aďa súložila pravidelne, dlho a nahlas. Margi z toho dostala nádchu a depresiu. Taký hriech!
Rodičia jej vždy vraveli, že „to“ sa robí až po svadbe. V najhoršom prípade aj pred, ale iba z veľkej lásky. Lebo, Margi, keď sa, s prepáčením, miluješ bez lásky, je to trauma!

Dačo jej tu nesedelo. Aďa súloží výlučne bez lásky a reve pri tom od rozkoše ako šialená. Aj ďalšie spolužiačky sa budia po romantickej noci bez lásky akési šťastnejšie, vláčnejšie. Aj to učenie im lepšie ide. Aj sa majú o čom porozprávať. A Margi len sedí v kúte a študuje. V skutočnosti by to aj ona rada skúsila. V kolektíve súložiacich spolužiačok si pripadá nepatrične. Počúvajúc Adine orgastické výkriky sa rozhodne: ide do toho! Ale s kým? To nechá na osud. Ak jej je súdené zasúložiť si bez lásky, určite sa to splní. Hurá! Služobník boha.Osud je vec nehmatateľná. Počerný študent Abdullah bol konkrétny. Hmatateľný a hmatajúci na všetky strany. Bola jar v rozpuku. Kvitli stromy, spievali vtáky, Abdul sedel na lavičke v internátnom parku a lovil. Mal chuť na blondínu so štvorkami a konfekčnou veľkosťou 40 až 44. Popiskoval po kráskach, vytŕčal mužnú hruď v obtiahnutom tričku, štrngal zlatými náramkami – a nič. Nemal šťastný deň. Po hodine strápňovania sa chcel zájsť do posilňovne, aby si zdvihol pár činiek a sebavedomie. Netušil, že ho pozoruje krehké dievča, ktoré vyštartovalo na svoj prvý lov.

Spôsobne sa usmialo a prisadlo si, hoci všetky lavičky boli voľné. Abdul plán nezmenil. Posilňovňa ho lákala väčšmi než baba, ktorá bola taká drobná, že si ju vedľa seba takmer nevšimol. Predsa len, konfekčná veľkosť 34...

Keď vstával, dievčatko mu podalo ruku a predstavilo sa trasúcim sa hláskom: „My name is Margaret. I study psychology. Sigmund Freud... It is about sex!“ So zadržiavaným dychom ho stiahlo späť na lavičku. Abdul zachytil len slovo sex a v duchu si povedal, že aj toto je lepšie ako nič. Nenamáhal sa ani predstaviť. Rovno sa spýtal: „Where?“ Kde? Všelikde!Prvýkrát v zariadenej izbe samotného služobníka boha, čo je význam mena Abdullah. Abdul si bol svojej misie vedomý a plnil si ju veľmi svedomito: do mäkkých slovenských postelí prispieval početnými arabskými orgazmami.

Margaréta si vystrašene sadla na peľasť. On si k nej však nesadol a neobjal ju nežne a krehko. Rovno si na ňu ľahol a šklbúc zubami obal od kondómu sa lakonicky spýtal: „How do you like it?“ Margarétka zavrela oči a nacvičená angličtina bola hneď v keli. „Ja som panna!“ vykríkla. Abi sa len zasmial a v nedokonalej slovenčine použil frázu určenú výlučne pre takéto prípady: „A vieš, aké som ja znamenie? Ja som lev!“ Potom vyceril svoje kráľovsky ostré očné zuby a zaťal...
Bolí, bolí, bolí, potoky krvi tečú prúdom a – hurá! Z dievčatka sa stala žena!

A aká žena! Vláčna, šťastná a plná výčitiek. Osud sa teda naplnil. Neodpadne jej z „toho“ bez lásky ruka? Alebo iná časť tela? Zatiaľ je celá. V rámci osobného výskumu to musí s počerným vyšportovaným Abim vyskúšať ešte raz.
V sprche. Bolí? Už menej. V kuchynke. Bolí? Už vôbec! A hocikde... Nebolí a ani nič neodpadáva! Hurá!

Na šťastný siedmy raz sa papierovými stenami internátu ako akýmsi zvláštnym tajomným matrixom rozozvučali po prvýkrát aj výkriky našej krehkej devy. Margarétka za zvukov fanfár a v sprievode služobníka boha vstúpila do kráľovstva nebeských rozkoší... V okamihu pochopila, že život, ktorý má pred sebou, chce prežiť či už s láskou, alebo bez, ale predovšetkým s mužom medzi stehnami...

Tak sa aj stalo. Keď nebol Abi, chvíľu si užívala s tým, chvíľu s oným a tak dookola, bez lásky, bez výčitiek, slobodne! Jediné, čo jej odpadlo, bol kameň dlhé roky nosený na srdci. Hurá! Rodičia predsa len nemali pravdu! Žiadna trauma sa nekonala!

Ale to len do okamihu, kým ju uprostred aktu neprišli navštíviť. Ani nezaklopali, rovno vošli. V náručí jej niesli teplé tepláky a lekvárové buchty. S rozhádzanou spodnou bielizňou medzi krehkými ružovými plyšákmi nerátali... Margarétka s mužom medzi stehnami si vypočula okamžitý verdikt. Tepláky a buchty sa vrátili domov a spolu s nimi aj ona. Odvtedy na prednášky cestovávala z rodného mestečka, z veľkého rodičovského domu, ktorý ju mal ochrániť pred všetkým zlým, lúzerským, nímandským. 140 kilometrov denne. Odúvala sa, rebelovala. Naporúdzi však bola jedna veta, ktorá na ňu vždy zafungovala: Ak nebudeš poslúchať, zablokujeme ti kartu! A potom sa môžeš živiť tým svojím hriešnym telom! Koniec. Netrvalo dlho a rodičia ju predstavili milému chlapcovi. Z rodného mestečka. Majiteľ lekárne. Boháč s pozlátenými vodovodnými kohútikmi. Ján!
A potom zazvonil zvonec. Pred očami ženy, ktorá v jedinej sekunde pred stisnutím kľučky svadobného salóna precítila celú ohromujúcu hrôzu zo svojej budúcnosti, sa rozliala krehká biela krása, posiata miliónmi drahých trblietok a flitrov.
V tom okamihu sa očarená Margarétka rozhodla, že na všetko zabudne. Nie je minulosť. Nebol Abdul. Nebola sloboda. Nie je nespokojnosť, nie sú prsty v krku.
Je len ten život, ktorý má pred sebou.
Nadovšetko šťastný...

Diskusia  ()

Video

Diskusia
#evahriesnedobra