#Vzťahy a sex

Michalovová Katarína: Chemické reakcie

#Vzťahy a sex

Michalovová Katarína: Chemické reakcie

11.11. 2007 10:00 Sadistické predstavy. Vyklala by som mu oči. Odsekla hlavu mačetou. Zakopala by som ho v záhrade, rovno do záhona s tými jeho debilnými krvavočervenými ružami...

Takto rozmýšľa Helena Kondášová, zúfalá manželka a producentka seriálov o láske, keď do rúry vkladá pekáč s mohutnou husou. Štefan Kondáš, objekt jej nenávisti, zatiaľ hnojí ruže rozdrvenými vajcovými škrupinami.

Ten pracant. Poctivec. Maká v inštitúcii s absurdným názvom Výskumný ústav zváračský. Keby mal päťdesiat, určite by v šuplíku skrýval diplom pre hrdinu socialistickej práce. Lenže on má dnes Kristove roky a vidina, že ho Helena bude musieť so sebou vláčiť ako kríž ešte dobré tri dekády, ju robí zlou. Ako by zareagoval, keby mu oznámila, že mu chce odťať hlavu? Pokrčil by plecom a ticho by preriekol – prepáč. Jej muž sa totiž cíti previnilo. Cíti sa vinný aj za veci, ktoré nikdy neurobil. Mať previnilého podriadeného je výhodné. Takýto človek sa už vopred cíti vinný za to, že svoju úlohu vykoná zle. A tak maká, ponocuje, až napokon odovzdá dokonale vypracovaný projekt tri dni pred termínom. Takýchto podriadených má Helena rada, ale domov by si ich nepozvala. Tak čo tu, preboha, robí Štefan?

Lyžovačka. Hus prská, hnedne a ona sa vracia k tej vysokoškolskej lyžovačke, na ktorej sa opila a zo žartu sa stavila so Zorou – už si ani nepamätá, o čo, že zbalí prvého chlapa, ktorý prekročí prah klubu. No problem. Helena je vo veciach lásky dokonalý profík. A vyšportovaný inštruktor Karči, ktorý sa blíži k dverám, zjavne tiež. Ale ups! Karči sa zvrtne a fičí po zabudnutú peňaženku, z ktorej bude celý večer opíjať naivné vysokoškoláčky. Namiesto neho do klubu váhavo vojde chudý študent chémie Štefan, prezývaný Oxid uhoľnatý. Helena sa rozrehoce. Tento? A vlastne, keď psina, tak psina! „Napokon, Karčiho môžem zbaliť kedykoľvek, tohto len keď som sťatá.“ Hrkne si ešte zo tri vodky, schytí Štefana za kravatu a šepne mu do ucha: „Poď so mnou chemicky reagovať.“ Potom ho zatiahne do spŕch a spraví najväčšiu chybu svojho života.

Chemické reakcie sa vydarili: Karči si z lyžiarskeho doniesol prázdnu peňaženku a v náručí zamilovanú Zoru. Helena si v lone priniesla malú Natálku. Slniečko. Keď bola v druhom mesiaci, jej starostlivá matka vyložila na stôl dve zrobené dlane. Ukrývala pod nimi katolícke noviny s hrôzostrašnými článkami o interrupcii a telefónne číslo na pána farára. Do výbavy jej prispela súpravou porcelánu. Od otca dostala Helena facku a potom bola svadba.

A prečo sa s ním ešte nerozviedla? Lebo slniečko. To dieťa zo spŕch, na ktoré Helena nikdy nemá čas. Zato tatko – vinovatý za to, že Helenu nabúchal, že pri pôrode trpela a napokon, že Helena na Natálku nemá čas, ten svoje slniečko miluje. Natálka šantivo behá po dome, na ktorý zarobila jej matka, a vykrikuje: Tatkó! Keď budem veľká, vezmem si ťa za muža!

Teraz je však slniečko u starých rodičov. Má prázdniny. A Štefan má 33 rokov. Má narodeniny. Hus je upečená a hostia sú už predo dvermi. Karči si kosťou rýpe v zuboch a vykladá vtipné historky o pádoch na svahu. Helena sa na nich chichoce a geologička Zora zúri. S Karčim majú iba malý byt a dva páry lyží. A Helena, čo tá všetko nemá?! Dom, auto, záhradu, a tie ruže! Keby Zora tušila, že má aj Karčiho, asi by sa nezatvorila so Štefanom v jeho pracovni a nenechala si vysvetľovať zložité chemické grafy.

No a Karči sa zatiaľ lyžuje v Heleniných nohavičkách. Keď prejde zo zjazdu do obrovského slalomu, spadnú na dlažbu a s nimi aj matkin porcelán. Ležia v črepinách a smejú sa tak ako každý piatok popoludní v zastrčenom hoteli, iba o trochu tichšie a rýchlejšie.

V kulisách rodinného šťastia. Na druhý deň nemajú Kondášovci z čoho jesť. Potrebujú kúpiť taniere. Ocitnú sa vo veľkom obchodnom dome s nábytkom. Helena nie je na lacné švédske skrine odkázaná, ale obchod samotný miluje. Po každej schválenej časti seriálu o láske sem zavíta na zvrátenú očistnú kúru. Prechádza sa a vychutnáva si momenty, v ktorých sa v útulne zariadených imitáciách izbietok ľuďom rozbíjajú vzťahy. Ako napríklad teraz: nad vkusnou spálňou, takmer ideálnym miestom na zasiatie semena rodinného šťastia, postáva mladý párik a zúfalo si nadáva.
Ona: Ty si už fakt úplný debil? Veď ten roldor sa vôbec nehodí k našim posteliam!
On: Lebo si také debilné postele vybrala, zlatko!
Ona: Postele sú dobré, len ty si padnutý na hlavu, láska!
Je to vlastne vždy o tom istom, len s inými hercami. A tak si Helena povie – dnes, keď sú bez dieťaťa, si aj ona konečne zahrá. Doteraz nad Štefanom iba cekala, krútila nosom, točila hlavou a mávala rukami, ale teraz mu to aj vykričí! To bude zábava! A keďže nádej zomiera posledná, dúfa, že sa aj on zrazu vzchopí, zahuláka si, tresne taniermi o zem, nakope ju do zadku a tak ďalej. Možno z neho bude aspoň raz poriadny chlap!

No tak začnime! „Ty si už fakt úplný debil? Áno? Vždy si bol, ale že až takýto? Žltá? Do našej zelenej kuchyne? Čo nemáš ani trochu vkusu?! Nevieš, že k zelenej pasuje červená? Ty jeden atď., atď...“ Lenže Štefan na škandál nezareaguje škandalózne. Previnilo zvesí plecia a vráti sa s nevkusným červeným servisom.

Sedia v aute. On úslužne dáva každému prednosť v jazde a ona do seba nervózne leje červené švédske víno. Alkohol ju opantá. A zrazu má silnú potrebu ublížiť mu. Ale tak skutočne. Bez dlhých kecov, na jeden šup rozbiť tento ich vzťah z porcelánu.
Keď Štefan zaradí jednotku, Helena povie: „Mám milenca.“
Čo teraz?
A) Vysadí ju a zabuchne za ňou dvere.
B) Naberie rýchlosť a vpáli do stĺpa.
C) Divoko zabrzdí a vytne jej.
Lenže v Heleninej rodine ani jedna normálna možnosť nie je správna. Štefan nespraví vôbec nič. Potom zaradí dvojku, trojku, štvorku, bezpečnou päťdesiatkilometrovou rýchlosťou dopraví taniere aj Helenu domov a bez rečí sa ide venovať grafom.
Helena zúri. Po piatom kalíšku hruškovice ho schmatne za kravatu, zalomcuje ním a skríkne: „Mám milenca, si hluchý?!“
Vystrašene jej pozrie do očí a previnilo pokrčí plecom.
„Ty si padol na hlavu? Ty nevieš, čo by na tvojom mieste spravil každý normálny muž?“
„Nie.“
„No napríklad, čo ja viem čo. Hocičo. Pomstil by sa! Áno, vidíš, pomstil by sa! Jasné! Našiel by si milenku! Mladú, krásnu, kozatú! Najsexi babu na zemeguli!“
Štefan bezmocne sedí na otáčacej stoličke a opitej Helene ho príde ľúto. Súcitne zašepká: „Cez internet, ty idiot...“ A odpotáca sa do postele.

Zoznámte sa, Oxid uhoľnatý. Ráno Helenu bolí hlava. Nič si nepamätá. Po porade v práci otvorí svoju obľúbenú zoznamku. Rada číta inzeráty nešťastníkov, z ktorých čerpá inšpiráciu do seriálov o šťastnej láske. Sú tu nejakí noví: Mirči, 21. Chce len sex. Nezaujímavé. Bulo, 37, má záujem o – to je jedno, o čo, keď má takú prezývku. Oxid uhoľnatý, 33, chemik. Čo?! Helene sa zrazu v hlave rozjasní... A číta.
... ona chce, aby som okrem nej otravoval aj niektorú z vás. Zrejme sa cíti previnilo, že má milenca. Ale ja jej ho nezazlievam. Veď čo si má taká žena počať, keď ju manžel nedokáže uspokojiť? Nájde si milenca.

Som teda tolerantný. A navyše:
Bol som na materskej, aby sa mohla realizovať.
Zarábam 10-krát menej než ona a nerobím pre to scény – uznávam, že je šikovnejšia.
Nevyčítam jej, že trávi týždne na zahraničných školeniach.
Starám sa o dom, záhradu, dieťa.
A ona? Iba ceká, máva nado mnou rukami, krúti nosom a točí hlavou..
A prečo sa s ňou nerozvediem? Kvôli slniečku. Veď ona vôbec nezaregistrovala, že to dieťa už malo ovčie kiahne...
Netúžim po milenke. Ku šťastiu mi stačí dcéra a veda. Ale moja žena ma včera urazila, mňa, tolerantného muža, ktorý jej nikdy nič zlé nespravil, len sa obetoval! Neurazila ma tým, že má milenca, ale preto, že odo mňa chce, aby som mal milenku! A tak sa jej skutočne musím pomstiť. Nájde sa tu žena s citlivým srdcom na úprimné rozhovory?

Helena sa smeje, až slzí. To je ale idiot! Kto už by tu mal záujem o chlapa s takýmto self promo? Nedokáže uspokojiť manželku! Veda. Úprimné rozhovory?!
Ale čosi ju aj tak škrie. Ktovie prečo si práve teraz spomenie na svadobnú cestu. V Tatrách jej natrhal lesné jahody. Boli síce kyslé ako fras, ale predsa len to boli jahody. A čo tá posteľ v garsónke, ktorá sa pod nimi rozpadla? Nie, nesúložili, trámy boli prehnité, ale ako sa na tom nasmiali! A keď sa narodilo slniečko, zložil jej pieseň. Až príliš sa síce podobala na Imagine a spieval ju falošne, ale predsa len! Bože, ona ho má napokon rada... Ale nie, nemá ho rada. Lenže je to JEJ životný omyl a ona si ho nenechá nikým vziať!

Rýchlo si vymýšľa nick. Krotká. A píše. Príbeh pána Oxida ju veľmi dojal. Nezašiel by pán Oxid na kávu? Pozná jedno milé miesto, kde sa schádzajú šťastné rodinky, nie ako tie ich...

Je piatok. Helena nie je s Karčim. Sedí v reštauračnej časti obchodného domu. Spoza rohu sleduje nervózneho chlapíka. Tuší, že dlane, v ktorých zviera tri červené ruže, má spotené. Sedí zhrbene, hľadí na hodinky. Na niekoho úporne čaká a ten niekto neprichádza. Áno, musí to byť on, ten poctivý otravný plyn s mrcha ženou, ktorá nevie, že ich dieťa už malo kiahne.

Helena k nemu podíde a podá mu ruku. „Som Krotká. Rada vás spoznávam, pán Oxid.“ Padne mu sánka. V mrákotách jej podáva ruže. Helenu pichne ostrý tŕň. Štefan zašmátra vo vrecku, utrie jej z dlane pramienok krvi a previnilo povie: prepáč. Potom sa zdvihne a poslušne nasleduje svoju Krotkú do oddelenia s porcelánom. Predsa len tá červená do ich zelenej kuchyne nepasuje. Mal pravdu – žltá je pre nich ako stvorená.

Sadistické predstavy, začiatok 2. série. Keď spolu nasadajú do auta, Helena – producentka romantických seriálov o láske, vážne uvažuje nad tým, že Štefana pozve do hotela. Kým to stihne vysloviť, Štefan začne úslužne dávať vodičom z vedľajšej cesty prednosť v jazde. Je to dobrý a tolerantný muž, ktorý nevidí, ako naňho ostatní šoféri vzadu vulgárne nadávajú a vytŕčajú mu vztýčené prostredníky. Ale Helena vidí. A takto rozmýšľa: Vyklala by som mu oči. Odsekla hlavu mačetou. Zakopala by som ho v záhrade, rovno do záhona s tými jeho debilnými... Doma ich vloží do vázy. A zajtra sa vráti slniečko.

Diskusia  ()

Video

Diskusia
#evahriesnedobra