Foto: Archív
#Vzťahy a sex

Dana Hlavatá: Neskutočne ho milujem!

Foto: Archív
#Vzťahy a sex

Dana Hlavatá: Neskutočne ho milujem!

19.3. 2008 14:00 Nepoznáte môjho manžela. Keby ste ho..., ale o tom potom. Sme spolu takmer dve desiatky rokov. Celá večnosť, povedali by ste si, ale ja vravím čosi celkom iné. Môj muž počuje, len čo chce, ak mu niečo, čo vyhlásil, nedám podpísať, zaprie aj nos medzi očami, je taký zarytý realista, že mi z toho husia koža naskakuje, zabúda ako jeho stará matka (chuderka, raz ho považovala za archanjela Gabriela, inokedy za svoju sesternicu Bertu).

Ale čo je najhroznejšie, môj muž sa nedokáže premôcť a povedať mi, že ma miluje. Ak to vôbec ešte platí. Ja, na rozdiel od neho, som romantička. Moja duša prahne po pohladení. Dnes, na svätého Valentína, sviatok zamilovaných, obzvlášť. Privriem oči a slastne sa usmievam pri predstave, ako mi môj milovaný prstami nežne vojde do vlasov, zakloní mi hlavu, aby ma mohol vybozkávať od hlavy po päty.

„Si stále krásna, moja milovaná. Chodník, po ktorom kráčaš, by som obsypal ružami a...“ Práve v tom okamihu zaštrkoce kľúč v zámke a zočivoči sa mi postaví môj princ bez brnenia a zrúkne ako taký obor, čo sa živí rozprávkovými pannami: „Čo máme jesť? Zhltol by som aj podošvy!“

Uf, uľaví sa mi, keď si uvedomím, že je to iba moja predstava a predo mnou nik nestojí. Opäť privriem oči a oddám sa svojim predstavám, ktoré sa vznášajú na krídlach fantázie, a predstavujem si svojho muža, ako kľačí predo mnou s kyticou ruží a vyznáva mi lásku. Je predsa Valentína, tak prečo nie? Nechápem, prečo v okamihu, keď sa ku mne skláňa, zazvoní telefón. Vyletím z kresla. Omyl! Príšerné. Ba čo je horšie, len čo rozdrapím oči, moje vízie naberajú také reálne obrysy, že ma pri nich striasa. Vidím svojho milovaného, ako s očami vyvrátenými do stropu mávne rukou, keď mu vyčítam, že zabudol na sviatok zamilovaných. „Čo blázniš? Taká hlúposť! To je len amerikanizovaný sviatok, ktorý k nám priplával spoza oceánu!“

Postavila by som sa pred neho a vytmavila mu jeho omyl: „To sa mýliš, miláčik! Svätý Valentín žil v starom Ríme v časoch vlády duševne chorého cisára Claudia, ktorý zakázal manželstvá. Biskup z Inferammy, to ako Valentín, prial láske a mladých snúbencov tajne sobášil. Cisár ho za to uvrhol do väzenia, kde sa Valentín zaľúbil do slepej dcéry väzenského dozorcu. Kým ho popravili, 14. februára roku 270, svojou vierou dievčine prinavrátil zrak.“ Takto vyčerpávajúco by som dementovala manželove mylné predstavy a on by si len pohrdlivo odfrkol, vytiahol z chladničky fľaškové pivo a... ja, s plačom na krajíčku, by som sa ľutovala, akého barbara som si to vybrala na doživotie.

„Haló, miláčik, už som doma!“ Tak teraz je to ale skutočnosť! Čistá realita. Môj muž je naozaj už doma a ja môžem zabaliť všetky svoje predstavy, sny a túžby. Ale... počkajte, čosi tu nesedí. Už to mám! Miláčik. Tak ma oslovuje, len keď mi chce čosi nepríjemné povedať a dopredu si ma varí.

„Som v kuchyni,“ odvetím a pomyslím si, kde inde by som mala byť. Prehltnem slzy a keď muž vstúpi, takmer spadnem zo stoličky. Nevidieť ho za obrovskou kyticou ruží, ktorá vyzerá ako biedermeierka pre nevestu vyššie spomínaného obra. „Je ich presne toľko, koľko rokov ťa milujem a koľko uplynulo od toho osudného okamihu. Ba čo viac, krát sedem. A vieš prečo? Lebo toľko dní v týždni sa teším, že ťa mám, láska moja.“

Ešte nikdy sa mi nepodarilo stratiť reč. Môj manžel ma k nej ani nepustil, lebo ma tuho objal a pobozkal tak vášnivo ako v deň, keď sme pred sedemnástimi rokmi stáli pred oltárom.

Nepoznáte môjho muža. Ani ja ho nespoznávam. On, milé moje, na rozdiel odo mňa nezabudol, že 14. február nie je len dňom zaľúbených, ale aj tých, ktorí majú výročie sobáša. Jáj, neskutočné, ako ho milujem!

Diskusia  ()

Video

Diskusia
#evahriesnedobra