3 signály toxickej žiarlivosti, ktoré netreba ignorovať!

V jadre tento nepríjemný pocit zvyčajne pramení z úzkosti, podozrievavosti, paranoje alebo neistoty - to všetko môže prirodzene vzniknúť, keď sa bojíte, že stratíte niekoho, kto je pre vás dôležitý. Hoci väčšina z nás túto emóciu nemá rada, žiarlivosť môže byť v skutočnosti zdravým ukazovateľom toho, že sa necítime bezpečne a potrebujeme od partnera či partnerky, potrebný pocit istoty. Keď však pochybnosti o sebe prerastú do výbušných a iracionálnych obvinení alebo potreby kontrolovania partnera, mali by ste zbystriť pozornosť. Najväčší rozdiel medzi zdravou a nezdravou žiarlivosťou je v tom, ako ju zvládame. Tá prvá je prirodzená, normálna a hlavne dočasná, tá druhá je toxická, výbušná a nekompromisná a zvyčajne poukazuje na túžbu ovládať druhú osobu. Hranica medzi nimi môže byť tenká.

Jedna vec je, ak je váš partner zvedavý, s kým ste boli dnes na obed alebo prečo vám neustále pípa telefón. Ak ale máte pocit, že musíte neustále hlásiť, kde sa nachádzate alebo sa váš partner dožaduje nahliadnutia do vašich správ s odôvodnením, že by ste jeden pred druhým nemali nič skrývať, je to varovný signál, že jeho žiarlivosť prechádza do toxického módu. Neustále sledovanie každého vášho kroku, pravidelné špehovanie vo vašom telefóne - z tejto úrovne už nie je jednoduchá cesta späť.

Iste, dnes ho upokojí predstava, že vám píše kamarátka o tom, ako jej dieťa dostalo kiahne, ale už zajtra bude možno sledovať, či idete z práce rovno domov a riešiť, či ste nákupom v potravinách nestrávili až podozrivo príliš veľa času. Aj keď ste partnerovi klamali o skutočnom dôvode posledného rozchodu, či o svojich výdavkoch, nedáva mu to právo, aby vás sledoval ako jastrab. Nielenže je to mimoriadne nepríjemné, ale zároveň to signalizuje, že vám berie slobodu a ničí váš pocit súkromia, čo môže signalizovať citové zneužívanie. V zdravom vzťahu by ste sa mali cítiť uvoľnene, bezpečne a rozhodne nie pridusene. Je veľký rozdiel medzi láskyplnou staroslivosťou a snahou o kontrolu.

Každý má chvíle, kedy ho hnev premôže a reaguje spôsobom, na ktorý nie je príliš hrdý. Ak však často chodíte okolo svojho partnera po špičkách, hovoríte chlácholivé klamstvá alebo sa držíte v strehu zo strachu, že jeden nesprávny krok vyvolá krik, urobte krok späť a spýtajte sa samy seba, prečo ste vlastne také opatrné. Nemali by ste sa cítiť v napätí, keď doma hovoríte o svojich snoch či plánoch. Naopak, mali by ste byť schopné skutočne povedať svoj názor, aj keď s vami váš partner nemusí súhlasiť. Pocit úzkosti, keď očakávate jeho reakciu, je spôsob, akým vám vaše telo hovorí, že sa s touto osobou necítite bezpečne a je veľmi dôležité tento inštinkt počúvať.

Toto je jasná červená zástava. Ak váš partner neustále zhadzuje vašich blízkych alebo sa snaží, aby ste si mysleli, že je jedinou osobou, ktorej môžete dôverovať, majte sa na pozore. Namiesto toho, aby sa vás snažil "chrániť", vás v skutočnosti môže odrezať od vášho podporného systému ako spôsob kontroly a manipulácie, čo je absolútne bežný a učebnicový príklad toxického vzťahu. Tieto pokusy o izoláciu môžu začínať veľmi jemne, napríklad poznámkami o tom, že so sestrou telefonujete pridlho alebo marením dohodnutých stretnutí s vašimi priateľmi či rodinou, kedy jemu do toho náhle niečo vošlo a bez vás si v tej chvíli neporadí.

Byť nezávislá od svojej polovičky - tráviť čas oddelene a mať vlastných priateľov, koníčky a záujmy - je pre vás a váš vzťah rovnako dôležité ako tráviť kvalitný spoločný čas. Partner, ktorému na vás skutočne záleží, vás bude podporovať v tom, aby ste boli sama sebou a spájali sa s ľuďmi a vnemami, ktoré máte rada, na to nezabúdajte. Ak je to inak, mali by ste sa nad možnými dôsledkami vážne zamyslieť.