#Móda
Ako sa zbaliť a nezblázniť sa?
Foto: shutterstock

Šitíčko máš? Ako sa POBALIŤ na dovolenku a nezblázniť sa!

21.7. 9:33 Článok o ťažkom kufri a dovolenkovom strýčkovi príhodovi, ktorý nie a nie sa prihodiť.

"Keď si hovorila, že máš neviditeľný plášť a oblečenie…“ povedal Harry, mračiac sa na Hermionu, ktorá mala len svoju korálikovú kabelku, v ktorej práve niečo hľadala. „Áno, tu sú,“ vyhlásila Hermiona a vytiahla z nej dvoje džínsov, svetre, nejaké hnedé ponožky a nakoniec aj strieborný plášť. „Ako si to...“ „Neodhaliteľné zväčšovacie zaklínadlo,“ povedala Hermiona. Bez deluminátora, metly časovratu pokojne vydržíme, ale táto bezodná Hermionina kabelka… Neviete, kde takú predávajú? Musela sa Hermiona pred cestami baliť? Alebo stačilo priať si, a čo chcela, to aj vylovila? Tie, ktoré sa na letnú dovolenku zbalia do polhodinky, v kufri majú len to, čo následne aj využijú, takzvané osoby štruktúrované, asi nepobavíme. Ale tie ostatné, ktoré si už prečítali sto článkov o tom, že balenie kufrov majú vnímať ako súčasť dovolenky a užívať si ho, vôbec im nepomohli, srdečne vítame a ponúkame vysvetlenia, prečo ich (nás) balenie tak nebaví. Uvedomujem si, aké je to rúhanie, keďže dovolenkovanie je zábava privilegovaných, ale aj tak to poviem: nemám rada balenie.

Ani vám sa do balenia nechce?
Ani vám sa do balenia nechce?
Zdroj: shutterstock

Vyhlasujem ho za stratený čas a moment, keď už naozaj treba vytiahnuť kufor zo skrine, odkladám. V balení a ešte zdobení tort nie som dobrá. Aj keď zo začiatku to vyzerá, že mám koncepciu. Potom však nastane chvíľa, keď chodím po byte ako v tranze a zbieram veci, ktoré by sa mohli zísť. K slovu sa dostáva strýčko príhoda. Vtedy by sa mi zišiel džin, ktorý by si mi sadol na plece a do ucha mi šepkal: „Nie, polkilové balenie masky na vlasy nepotrebuješ! A polož tú vonnú sviečku, nebudeš si robiť hoteli tie svoje oltáriky. Druhá šiltovka, keby tá prvá spadla do hradnej priekopy? Desiaty balzam na pery? Vážne? Len preto, že čo je malé, to sa nepočíta?! Ach, tak s takým argumentom na mňa nechoď! Vlastne pozri, mne to môže byť jedno. Ty to budeš niesť potom doma nepoužité vybaľovať vracať na miesto...“

Syndróm „ČO AK“

Podobne ako ja sa však pri balení opúšťame viaceré. Kaja: „Moje balenie sa často končí tak, že na poslednú chvíľu periem, nech si mám čo obliecť, večer som taká unavená, že to už nevládzem vyžehliť. Takže zabalím tonu oblečenia, ktoré spolu ani neladí, navrch kufra hodím malú žehličku tým, že na dovolenke si ožehlím (to určite), čo budem potrebovať.“ Spýtala som sa najprv seba a potom priateliek na zoznam vecí, ktoré prevlákame kufroch po svete a potom ich nepoužité doma vybalíme, vyšiel nám takýto zoznam: Ja „venčím“ paletky tieňov na dymové oči potom ešte nejaké tie cat eyes, statement eyes… Lebo áno, celkom určite si budem každý večer vyrábať iné oko. Jediné oči, ktoré som na dovolenke ešte so sebou nemala, sú tie Heľenine legendárne ježkove oči. Laky na nechty. Doma pred odchodom manikúru nestihnem, a tak si poviem, že to nič, na dovolenke si nechty v pokoji nalakujem. Veď bude kopa času. Jeden? Prečo nie, to znie rozumne. Ale ešte sa nestalo, aby som využila štyri trblietavé laky. Šaty a vysoké topánky na romantickú večeru vo dvojici, na ktorú nepôjdeme. Lebo veď tri deti... Domáce jedlo, ktoré nikdy nikto neje, lebo ako prvé nabehneme do obchodu a nakúpime si lokálne výrobky. Sú nám vzácne. Na dovolenke všetko moje domáce jedlo prestáva byť atraktívne a týka sa to aj koláčov, za ktorými sa rodina bežne ide utĺcť. Extravagantný kaftan, ktorý som si za niekoľko rokov na plavky neprehodila ani raz. Rezervné topánky pre deti. Na dovolenke sa pritom vždy ukáže, že majú nohy z azbestu, neprekáža im ihličie, kamene ani horúci asfalt, bicyklujú sa naboso. Činky jednoručky. Platím si členstvo v online fitness centre, tak som si povedala, že budem usilovná včielka aj na dovolenke. Ale nebola som. Moje oranžové činky ležali na dne kufra, kým som si opaľovala nohy a jedla kilá melónov. Toľko kníh, koľko sa za týždeň nedá prečítať. Bižutériu, ktorú nestihnem prevetrať, opasky pre strýčka príhodu, ktoré by sa mi mohli hodiť. Ľadvinku, taštičku, kabelky listové, takisto batôžky všetkých veľkostí na príležitosti, ktoré nenastanú, pretože používam jednu kabelku. Kto by prekladal doklady peniaze z jednej do druhej? Za všetky baličky, ktoré trpia syndrómom ČO AK, hovorí naša kamarátka Zuzka: „Robím, akoby som sa nepoznala. Beriem priveľa kozmetiky žehličku na vlasy. Veď je taká skladná, že? Kým doma si dám nanajvýš maskaru a rúž, na dovolenku si beriem podklad, púder, rúž, lícenku, tiene, farebné linky, veď dovolenka – budem za šupu, rôzne telové krémy, ktorými sa budem rozmaznávať. Aj masky na tvár, ktoré idú už-už exspirovať, aj tekuté linky, s ktorými to veľmi neviem. Takisto troje plaviek, podprsenky v piatich farbách. Aj veľký štýlový klobúk, ktorý zaberá polovicu batožinového priestoru, lenže keď potom ráno stojím v hotelovej izbe a predstavujem si, ako zafúka a ja za ním bežím po promenáde, radšej ho v tej izbe nechám. Nožničky, pinzetu, pilník, ktoré som nikdy-nikdy-nikdy nepoužila. Na manikúrových nožničkách sa vždy pichnem, keď lovím v taštičke odličovacie tampóny, potom prisahám, že o rok ich už neberiem. Ale potom sa zamyslím. Čo ak… sa mi zlomí nechtík... niekto si zadrie triesku... vyrastie mi chlp... mužovi bude visieť nitôčka z košele… Raz sa to určite stane a ja nebudem pripravená! Dúfam, že cudzie prostredie vo mne prebudí chuť makať na sebe a starať sa seba. Väčšinou sa to skončí tak, že spečená z pláže sa zvalím na posteľ a pred večernou prechádzkou som rada, ak si zvládnem dať maskaru. Ak si ju zvládnem aj odlíčiť, je to ďalšia radosť vo mne. V iné, zatiaľ neprebudené stránky svojej osobnosti veríme, keď si berieme denník, pretože toto bude taká dovolenka, na ktorej nám určite pôjdu nápady nosom aj ušami a my si ich budeme musieť rýchlo zapísať. Bude to dovolenka vášho nového JA. „No fakt, vlastne aj ja robím, akoby som sa nepoznala. Napríklad menštruačné pomôcky. Balím maxi, mini, nočné, denné aj ranné, aj ‚tangáčové‘. Môj cyklus ma za dvadsať rokov nijako zvlášť neprekvapil, sme kamaráti, preto viem, čo budem potrebovať a koľko toho budem potrebovať – tak neviem, prečo mám pred odchodom pocit, že dovolenková menštruácia bude úplne iná. Taká exotická, vieš,“ zamýšľa sa ďalšia balička. najväčšieho tragéda spomedzi všetkých strýčkov príhodov má jedna naša kamoška, ktorá sa vyznala, že si na štvordňový pobyt berie aspoň desať nohavičiek, lebo čo keby sa náhodou znenazdajky začala pocikávať alebo niečo také.

Aby mala svorka komfort

Teraz trocha amatérskej psychológie z našej záhradky. Dilema, čo vziať so sebou a čo nechať doma, je prastará a týka sa aj nehmotných vecí – máme na mysli opúšťanie toho, čo nám už neslúži. Ten, koho otravuje tisíc malých rozhodnutí, ktoré musí denne urobiť v práci, potravinách, rodine, sa zvyčajne balí nerád. Takisto ten, kto nevidí zmysel v sledovaní predpovede počasia na celý nasledujúci týždeň, tá, ktorej doma často zachýba prášok do pečiva uprostred pečenia koláča, aj tá, ktorá si už toľkokrát chcela urobiť jedálny lístok na celý týždeň aj stravovací plán, no vždy sa na to vykašľala a radšej zaimprovizovala. Lenže pred rodinnou dovolenkou musí aj hippie opustiť svoju prirodzenosť a pouvažovať nad všetkými ČO AK. Že je z toho trošku rozladená? Nečudujme sa jej. Hovorí sa, že ženy sa balia šikovnejšie, lebo sa s nejakou formou balenia stretávajú oveľa častejšie než muži. Kým pánske oblečenie je vybavené praktickými vreckami, do ktorých páni radi natlačia aj zväzok mrkvy a dve mlieka, len aby mali voľné ruky, dámske šaty mávajú vreciek menej a často sú len na parádu, preto nám dizajnéri navymýšľali toľko druhov batožiny. Ďakujeme pekne. Skôr to bude tak, že ženám úloha rodinnej baličky prischne. Potvrdilo sa, že ženy toho na cesty často berú viac, než treba, odborníci vravia, že je to tak preto, lebo chcú svojej svorke zabezpečiť komfort. Alebo keď dáme svorku bokom, chcú si vziať niečo, čo im samým počas cestovania urobí pohodlie. Hoci aj obliečku na vankúš a dva-tri éterické olejčeky. Lenže babka k babce, ono sa to potom naskladá. Aká absurdne veľká je tá kopa zbalených tašiek, vidíme až potom, keď veci vláčime do auta. Vtedy je však už neskoro. Natlačíme to tam nejako, zabuchneme rozhodneme sa, že nabudúce to zvládneme lepšie.

Prepchatý kufor je ako okno do duše a na tom okne sú prstom napísané rôzne otázky: Máš rada prekvapenia? Máš rada svoje zátišia? Čo to tebou robí, keď máš priveľa možností? Balenie síce nie je písanie dizertačnej práce, ale jedno treba mamám uznať: zhustenej mentálnej záťaži prichádza. Nie každá je rada rosničkou, existuje sto zábavnejších vecí než držať si v hlave, že ešte treba zavolať lekárke a vyzdvihnúť liek na alergiu, ktorý môže potrebovať Zuzka, pomedzi to prať, sušiť a skladať. Pochopíme preto všetky, ktorým sa chce večer pred dovolenkou rozviesť s tým pánom, ktorý si myslí, že zbaliť rodinu na týždeň zahŕňa len akt ukladania vecí do kufra. Ono je to totiž aj: naháňanie detí, aby vyčistili klietku škrečkovi; zanesenie kľúčov kamarátke Bei, ktorá príde škrečka nakŕmiť; upratanie chladničky, aby sa Bea nenaľakala, keď ju otvorí, aby z nej vybrala mrkvu pre škrečka; prosenie členov rodiny, aby zjedli dobrú ryžu s dobrým soté, ktoré treba zlikvidovať; urobiť bagety na cestu; poslať dva-tri maily; zistiť, že syn si zabudol plavky u kamaráta a crocsy pre istotu v škole, takže sa s nimi zvíta až v septembri (no super); umyť hrniec, v ktorom bolo soté; privítať muža, ktorý vo dverách povie: „O hodinu ideme, dúfam, že všetko máte a že každý má len jednu tašku.“ Privítať, no nezabiť. A ešte vydolovať zvyšky nadhľadu – to pomáha. Raz, keď som si balila našu päťčlennú rodinu na road trip a na jazyk sa drali nadávky, spomenula som si na detstvo. Z dávnych rodinných dovoleniek si pamätám najmä poéziu a drámu: robím kotrmelce vo vode na štúrovskom kúpalisku a akýsi pán ma vytiahne, lebo si myslí, že sa topím. Do cukrovej vaty sa zamotá včela, uštipne mamu do jazyka, otec rýchlo krája cibuľu, mama si ju prikladá na jazyk. V bufete visí podpísaný plagát Paľa Haberu a predavačka mi ho nechce predať. Lenže bola tam aj próza a vyzerala tak, že sme do Štúrova cestovali vlakom. Naši mali so sebou ruksaky s hliníkovou konštrukciou, do ktorých balili všetko vrátane posteľnej bielizne, potravín, z ktorých budú variť, ale aj hrncov a panvíc. A nakoniec gitaru do ruky. Neviem, kedy sa balili, pochybujem, že by mama fňukala, že sa na takúto dovolenku môže akurát tak… Ale bolo veselo, vo vlaku sa spievalo a veru sa nepamätám, že by nám bolo v Štúrove tie dva týždne niečo chýbalo. Mami, oci, slamený klobúk dole za to, že nie ste bábovky. Lebo ja trošku som.

Dovolenka alebo nočná mora?
Dovolenka alebo nočná mora?
Zdroj: shutterstock

Aká ste balička?

Travelhackerka. Vlastní skladaciu zubnú kefku. Ponožky prenáša poskladané v topánkach, keď si chce vziať retiazku, ovinie ju okolo slamky, aby sa nezamotala. Vždy má štipec na bielizeň aj šitíčko. Vie, že najviac miesta v kufri zaberajú topánky a džínsy, tie aj najviac vážia. Takže si berie len jedny praktické topánky a jedny džínsy. Prokrastinátorka. Hádže to tam, ako jej to príde pod ruku. Spoznáte ju tak, že občas sa jej z apartmánu ozve: „Jéj, ja som si vzala toto tričko? To som rada.“ To je tá kamarátka, ktorá zháňa uzatvárateľné igelitové vrecká na všetko tekuté a gélové päť minút pred tým, ako sa postaví do odbavovacieho radu na letisku. Filozofka. Hovorí: Ak potrebuješ vziať všetko, čo máš v byte, celý svoj život, aby si sa na cestách cítila ako doma, prečo rovno neostať doma? P. S. Ak sa práve teraz balíte a máte trinástu prestávku, zájdite na YouTube, naťukajte „Chris Evans“ a „puppies“ pustite si tých osem minút čistej radosti. Ale potom vstaňte a už to naozaj dokončite.

Dilema, čo vziať so sebou a čo nechať doma, je prastará a týka sa aj nehmotných vecí

Za to, že ľudstvo svoju batožinu prepcháva, a to bez ohľadu na pohlavie, vraj sčasti môže aj ten, kto v sedemdesiatych rokoch vymyslel kufre s kolieskami. Takto vznikla ilúzia batožiny, ktorá „nič neváži“ – pokojne prihoď reprák. Nič proti pokroku, len chceme povedať, že keby sme sa aj v roku 2022 balili s vedomím, že si to všetko budeme musieť vlastnoručne odniesť, asi by nám to trvalo kratšie. Preto si vystačíme s tromi radami: Odmyslime si, že náš kufor má kolieska. Menej otázok ČO AK. Cestujme tak často, ako sa len dá, lebo tréning robí majstra. Vlakmi, autobusmi, batohom na chrbte.

Autorka: Soňa Košíková

Video