(ROZHOVOR) Betka ZEA Ferencová: Čo ju presvedčilo, aby si ZAHRALA v seriáli IVETA?

Vlani v sebe objavila ďalší talent – herecký. Na televíznych obrazovkách práve štartuje nový seriál s názvom Iveta, v ktorom stvárňuje hlavnú rolu. Priznala sa nám, že z uvedenia seriálu je aj trocha nervózna. Aj sa teší a zároveň je zvedavá, ako ho zoberú diváci. V súkromnej rovine žije vzťahom s priateľom aj vzťahom s mladšou sestrou, ktorá sa za ňou presťahovala do Prahy. V minulom roku vraj zažila všetky možné emócie. Od veľmi pozitívnych až po veľmi smutné. Najväčšiu radosť jej v poslednom čase spravil koncert v klube Roxy v Prahe, kde spievala ako predskokanka speváčky Selah Sue. Bolo to osudové. Práve vďaka Selahinmu koncertu na rovnakom mieste len pred siedmimi rokmi sa totiž Betka rozhodla venovať profesionálnemu spevu. Dnes si nevie predstaviť, že by robila niečo iné. "Potrebujem prácou vyjadrovať emócie. Nemám deň bez hudby. Hudba ma sprevádza neustále, vytvára mi životný soundtrack. S hudbou mám spojené všetky spomienky. A tanec – to som ja, celé moje bytie, prirodzený dar, za ktorý som neskutočne vďačná."

Vieš si hypoteticky predstaviť, že by si venovala energiu aj niečomu inému, keby to bolo nevyhnutné?
Mohla by som pokračovať v PR a marketingu. Rada komunikujem s ľuďmi a vytváram kreatívne nápady pre rôzne značky. Mám aj záložný plán. Študovala som na strednej odbornej škole pedagogický a sociálny smer. Pokračovala by som na vysokej škole. Mala by som vlastnú ambulanciu a pracovala v oblasti psychológie s dospelými.

Pripomínaš mi trocha Jennifer Beals z Flash Dance. Moja generácia ju mala za tanečný vzor. Máš aj ty svoje vzory?
Ďakujem za kompliment. Samozrejme, Jennifer je jedna z mojich inšpirácií. Veľkou inšpiráciou je pre mňa aj speváčka Sade. Jej charizma, šarm, nesmrteľná a nadčasová hudba plná emócií. Z herečiek je to zasa Penélope Cruz. Vždy som obdivovala jej jedinečnosť a nezvyčajný sexepíl a, samozrejme, talent.

Ktorými troma slovami by si sa charakterizovala?
Empatia, emócia, autentickosť.

Prečo práve tie?
Empatia je môj najväčší dar a zároveň prekliatie. Nedokážem povedať nie, ak ma niekto poprosí o pomoc. Často aj na úkor samej seba a svojej pohody. Emócia je slovo, ktoré ma vystihuje asi najviac. Je vo všetkom, čo robím, čo vidím, čo počúvam. Bez emócie by nebola moja hudba, ktorá je väčšinou melancholická, lebo vtedy je viac pravdivá. Autentickosť preto, lebo som naozaj sama sebou. Rokmi som zistila, že nosiť masku sa nevypláca a je to veľmi náročné.

Témou EVY je „tento rok bude môj“. Aké máš pred sebou výzvy?
V hlave mám plány na nový album. Chcem cestovať za tancom (New York, Paríž a Berlín) a vzdelávať sa, aby som mohla ďalej odovzdávať skúsenosti a mať kvalitné lekcie. Budem sa zlepšovať v nemčine a češtine, aby som mohla chodiť na kastingy.

Dala si si aj predsavzatia?
Chcem sa viac venovať sebe. Trocha som na to minulý rok zabudla a bolo to potom psychicky a fyzicky dosť náročné. Chcem žiť zdravšie, dopriať si viac toho, čo mi robí radosť – masáže, pilates a kvalitnú domácu stravu. A myslím aj na duševné zdravie.

O akom zamestnaní si snívala, keď si bola malá?
Túžila som pracovať v drogérii, v papiernictve. Dodnes mám závislosť od diárov, zápisníkov a podobných vecí. Samozrejme, neskôr som už snívala o tanci a vystupovaní na pódiu a o tom, že budem choreografka.

Až si sa pretancovala tam, kde si dnes.
Áno, predchádzali tomu stovky pretancovaných hodín. Potom prišla ponuka na Miss Universe. Vzala som ju pod podmienkou, že mi to umožní odísť z Prešova do Bratislavy a žiť svoj sen. Po miss som mala veľa tanečných ponúk, s vtedajšou skupinou Sabrosura. Učila som a objavovali sme sa v televíziách. Potom som dostala ponuku hrať v seriáli Panelák, tam som začala spievať. A potom prišlo Česko Slovensko má talent, vznikla skupina Forsomeone a až neskôr prišlo na moju sólovú kariéru. To som však zhrnula veľmi v skratke. Je veľa ľudí a situácií, vďaka ktorým som tam, kde som dnes.

Aké máš ešte pracovné a umelecké sny?
Milujem snívať a vymýšľať si projekty. Ich realizovanie je však potom náročnejšie. Chcela by som mať vlastné tanečno-nahrávacie štúdio. Stretávali by sa tam ženy, ktoré by chceli rozvíjať svoj talent, a navzájom by sme sa podporovali. Rada by som si zahrala aj v nejakom dobovom filme. A raz by som chcela písať knihy – prózu, príbehy zo života.

Ako vzniklo umelecké meno Zea?
Z praktických dôvodov. Keď som vydala prvý singel, bola som v zahraničí rokovať o jednej spolupráci. Pre zahraničný trh je Zea lepšia ako moje civilné meno, ktoré keď som si vtedy zadala do googla, vyskočil na mňa nezmyselný bulvár. Povedala som si, že pod menom Zea sa budem snažiť vydávať kvalitné veci, ktoré sú pod mojou kontrolou.

Ako sa ti žije v Prahe?
Úžasne. Je to veľká metropola, ale stále tam dokážem nájsť pokojné miesta. Vždy, keď sa tam vraciam, nadýchnem sa a cítim, že som doma. Neviem si už ani predstaviť, že by som nemala možnosť prechádzať sa po Malej Strane alebo by som sa metrom okamžite nedostala tam, kam potrebujem, neprechádzala by som sa po Stromovke, nedala by som si obed v Savoyi.

Je Praha pre teba slobodnejším mestom?
Určite. Hlavne v dnešnej trochu nešťastnej situácii, ktorá otriasa Slovenskom, prekvapivé je, že Bratislava nie je výnimkou. Myslím si, že v Prahe sa LGBTQ+, ľudia inej farby pleti, národnosti, hendikepovaní cítia troška bezpečnejšie. Praha je jednoducho bublina, v ktorej sa žije dosť dobre.

Čo ťa inšpiruje pri tvorbe? Aký je ten tvorivý proces?
Inšpiruje ma život, snažím sa hovoriť o tom, čo cítim a žijem. Pri albume Burning Light bol pre mňa inšpiráciou producent a spevák Milan André. Stretla som niekoho, kto úplne pochopil, o čom chcem spievať, čo chcem a ako to chcem povedať. Bohužiaľ, nie som inštrumentalista ani producent, viem len, čo chcem odovzdať ľuďom, a bez človeka ako Milan by som to nezvládla.

Ktoré spolupráce ťa najviac tešia?
To je ťažká otázka. Všetky spolupráce sú mi veľmi blízke, hlavne tie dlhodobé. Teším sa zo spolupráce so značkou YSL, ktorá ma podporuje ako svoj hudobný talent. A potom je to spolupráca so značkou Zalando a MTV Music Awards, ktoré sme spolu absolvovali v roku 2020 v Budapešti. Pozvali ma na červený koberec s ďalšími hviezdami ako Ed Sheeran, Maluma, Rita Ora. To bol fakt krásny zážitok.

Hráš hlavnú úlohu v novom seriáli Iveta. Čo ťa presvedčilo, aby si do toho išla? Samozrejme, okrem zvučného mena režiséra Jana Hřebejka.
Pozvanie na kasting ma najskôr prekvapilo. Keď som sa však dozvedela, kto to režíruje, potešilo ma to a zároveň vystrašilo. Hovorila som si, že to hádam ani nemôže vyjsť, veď nie som herečka. Poslala som nejaké video, kde som hovorila aj po východniarsky, a asi som zapôsobila. Presvedčilo ma, samozrejme, aj hlavné obsadenie ako Milan Ondrík, Zuzana Mauréry, Martin Žiaran (kameraman). A samotná výzva. Chcela som to skúsiť, aj keď viem, že to je veľký risk. Ľuďom sa to môže aj nemusí páčiť.

Ako sa ti hralo po boku profesionálov?
Neskutočne dobre! Bez nich by som to nebola zvládla. Bola to veľká škola sledovať ich. Najviac som šťastná, že som mohla hrať s Natáliou Germáni, ktorá stvárnila moju kamošku. Celé natáčanie bolo vďaka tomu zábavné. Takisto nesmiem zabudnúť na úžasného Michala Kiníka, ktorý hrá môjho frajera.

Aká je Iveta? V čom ste si podobné a čo by si sa od nej rada naučila?
Iveta je mladá pubertiačka, ktorá sa motá v Trebišove, všetci ju tam majú radi, ale ona túži po niečom inom. Nevie síce po čom, ale keď sa naskytne možnosť odísť, hneď sa jej chytí a ide za dobrodružstvom. To máme spoločné. A nemá rada klamstvo, tak ako ja. Rada by som sa od nej naučila hovoriť priamo to, čo si myslím. Ja som niekedy veľmi opatrná, nechcem druhým ublížiť a hľadám kompromis aj vtedy, keď to nie je možné.

V obsahu sa píše, že seriál je aj o našich predsudkoch. Čo ti v živote pomáha, keď sa sama stretávaš s predsudkami? A čo by si chcela, aby seriál divákom dal?
Seriál sa dotýka témy kresťanstva, modelingu, LGBTQ+, Rómov. Poukazuje na pozitívne, ale aj na tie menej pozitívne stránky skoro každej tejto skupiny. Robili sme všetko najlepšie, ako sme vedeli. Myslím si, že môže osloviť mnohých. Iveta môže ľuďom odovzdať kúsok satiry, ktorá však poukazuje na slovenskú realitu. Možno to niekoho donúti zamyslieť sa nad týmito situáciami. No najmä dúfam, že diváci si pri seriáli oddýchnu. A predsudky? Tie tu vždy boli a budú. Dokonca ja sama sa niekedy pristihnem, že ich mám. Samozrejme, čo sa týka predsudkov voči mne, bola to vždy otázka toho, že som Rómka. Alebo ma ľudia posudzovali podľa výzoru a tvrdili, že to, čo som dosiahla, bolo len vďaka kráse. Vďakabohu, vždy som mala vo svojom okolí ľudí, ktorí mi ukázali realitu a to, že nemám zabúdať na to, ako veľmi makám. Dôležití sú priatelia, rodina a zdravá sebareflexia.

Čo by si poradila dievčatám, ktoré majú podobné skúsenosti?
Najdôležitejší sú správni ľudia vo vašom okolí. Stačí aj jeden človek, ktorému dôverujete a o ktorom viete, že vás má rád, aj keď nie ste dokonalé, a vie vás usmerniť. Viete, že taký človek vám nebude klamať a chce vám dobre. Potom je veľmi dôležité mať zdravú sebareflexiu, poznať svoje kvality, vedieť, v čom som dobrá a v čom možno menej. V rámci rómskej otázky by som asi odkázala, aby sme milovali to, akú krásnu máme pokožku, aký veľký cit nám dal Boh k hudbe, tancu a umeniu a aké môžeme byť výnimočné s týmito darmi.

Seriál prinesie rôzne reakcie, najmä na sociálnych sieťach, kde je veľa odborníkov na všetko... Ako si zvykáš na komentáre?
Nedá sa na to úplne zvyknúť, ale rokmi je to už lepšie. My vieme, koľko práce je za tým, čo sme spravili. Kritika je dobrá, keď je konštruktívna. Ak je to len samý hejt, vtedy nad tým treba mávnuť rukou a uvedomiť si, že ten dotyčný by možno nezvládol ani percento z našej práce. Sú však situácie, keď ma milo prekvapí, akí vedia byť ľudia aj súdržní a dopriať si.

Tvoj partner Paulie Garand (známy a úspešný český raper a producent, vlastným menom Pavel Harant, pozn. red.), s ktorým ste spolu už štyri roky, je tak­isto umelec. Má teda pochopenie pre tvoju prácu. Čím ťa muž dokáže osloviť?
Milujem mužov, ktorí majú zmysel pre humor. To je asi najdôležitejšie. Samozrejme, aj keď sú cieľavedomí. Mám rada mužov s intelektom a keď sú umelecké duše. Áno, presne takého mám. Život dvoch umelcov však nie je vždy jednoduchý. Často musíme nájsť nejaký kompromis. Skúšame to a zatiaľ sa nám to darí.

Aký odkaz by si vyslala čitateľkám EVY?
Ak môžete, po dočítaní tohto rozhovoru si, prosím, nájdite čas na to, aby ste sa pochválili. My ženy to totiž nerobíme často a pritom toho zvládame tak veľa. A okrem seba pochváľte aj nejakú inú ženu v okolí – sestru, mamku, kolegyňu. Je úžasné sledovať, aký krásny kolobeh udalostí to spustí.

Text: Jana Chrappová

Foto Maroš Ďatko Styling Gabriela Čechová Mejkap a vlasy Zuzana Peschlová