Návrat ku koreňom: Ako buduje móda našu národnú identitu?

Vtedy ešte nebola na Ukrajine vojna, keď som každý rok počas ich Veľkej noci sedávala v kaviarňach na malých námestiach Ľvova a s turistickou radosťou pozorovala mladé ukrajinské ženy s košíkmi plnými pasky, ako sa hrdo a nonšalantne nesú ulicami. Každá „povinne“ zaodetá do vyšívanky. V tradičnej, z rúk šikovnej prababičky, ktorá na žiarivom bielom podklade hýrila výraznými farbami výšiviek. Košele, živôtiky a halenky dokázali krásne skombinovať s bežnými kúskami kapsulového šatníka. S obyčajnými džínsami, univerzálnym trenčkotom či kaftanom, podpätkami aj teniskami. Vo vlasoch vpletené kvety, čelenky, party. Po bokoch týchto moderno-tradičných „polovíl“ kráčali muži, ako inak vo vyšívaných košeliach, rovnako deti každého veku.

Čivavy a yorkshiry mali na sebe vyšívanky tiež, pod vôdzkou alebo aspoň v podobe vyšívaných obojkov. Áno, to už bolo „cez“, ale človek sa aspoň pobavil. Vlastne, keď si spomeniem na slovenské krojované obsesie, niet im ani čo vyčítať. Čoraz častejšie však tradičné muzeálne vyhotovenie ustupovalo do úzadia a do jarných ulíc prenikali prepracované nápadité dizajnérske kúsky. Košele mali iný strih, boli z moderných materiálov, vyšívané motívy ukrajinskej vyšívanky zdobili šaty, šperky, nohavice, saká, sukne rôznej dĺžky. Nuž a tieto kúsky sú už aj bežnou súčasťou denných outfitov.

Móda vie povedať, kto sme

To ona – výšivka – je v tomto prípade návrat ku koreňom, symbol ich národnej hrdosti, ktorý hreje vlasteneckým pocitom a dáva človeku pocit jedinečnosti, exkluzivity a nemenej dôležitého vnemu identity. Koniec koncov, takisto ako u nás kroj. „Tradícia, a to aj tá na pozadí módy, je dôležitá pre sebauvedomenie. Cítiť, kde som, aké sú moje korene, odkiaľ pochádzam, je pre smerovanie človeka veľmi dôležité a človek sa v istých etapách života ku koreňom vracia, a to aj napriek tomu, že nimi občas pohrdne. Vedieť, kto sme, znamená, že sme dôležití, máme nejaký význam, hodnotu. To, ako sa vnímame a kto sme, sa často označuje ako identita. Veľmi dôležitou súčasťou identity je aj to, ako vnímame svoju úlohu v spoločnosti, svoje miesto v živote a vo svete, do ktorého patríme. Aby sme sa mohli vyvíjať a napredovať, potrebujeme poznať svoju históriu, poznať vlastný príbeh. S tým práve veľmi úzko súvisí aj príbeh nášho odevu, ktorý nás ukotvuje tam, kam aspoň malým kúskom seba patríme. Aj preto budú mať prvky slovenského folklóru a našich tradícií vždy svoje miesto v odevnom dizajne, a to v mnohých podobách, tak, ako je to aj v iných krajinách s košatou históriou,“ myslí si etnologička Gabriela Černá.

Vo svete módy už nie je potrebné každých šesť mesiacov zatínať zuby do horúcich trendov. Namiesto toho sa čoraz viac cení prirodzenosť a autentickosť. No tvorivá či dizajnérska práca s folklórnymi motívmi je často balansovanie na veľmi tenkom ľade, keď dizajnérovi hrozí, že spadne do fádnosti a prvoplánu výšivky alebo klišé zle skopírovaných čičmianskych vzorov či pestrých kvetov maľovaných na hlinených džbánoch. Výsledkov, keď sa to nie vždy úplne podarí, je plno a povedzme si pravdu, kypia aj z handmade predajných portálov. No keď to vyjde, stojí to za to. A potom vo svete módy prichádzajú okamihy, keď sa návrat ku koreňom doslova žiada. Jedným z nich je napríklad uvedenie kolekcií pre športovcov, ktorí reprezentujú na olympijských hrách jednotlivé krajiny. Národ jednoducho chce vidieť pod olympijskou pochodňou to svoje, napríklad tak, ako to videli tento rok Mongoli, a keď to nedostane, frfle a „zhejtuje“ to ako napríklad Česi...

Obdiv k žene aj jej minulému príbehu

Móda inšpirovaná folklórom zažila veľký rozmach v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Jej hlavnými prvkami sú prírodné materiály ako bavlna, ľan a dekoratívne prvky prevzaté z tradičného ľudového odevu. Farebné výšivky však naďalej tvoria základ folklórneho štýlu. Kedysi sa vynímali na slávnostných ľudových odevoch na severe aj juhu Európy. S podobnou, no pritom stále originálnou a svojskou inšpiráciou a poňatím návratu ku koreňom tvorí aj slovenská značka Preľude, za ktorou stojí Doroti Vojtková. „Značka Preľude vznikla z obdivu k ženám, ktoré sa neboja byť samy sebou. Jej hlavnou myšlienkou je nájsť svoju identitu, cítiť sa prirodzene dobre vo svojej ženskej sile. V tvorbe sa inšpirujem odkazom našich predkov, lebo je to nevyčerpateľná studnica inšpirácie, nielen vizuálne a esteticky, ale aj z pohľadu udržateľnosti, práce s prírodnými materiálmi, celkového spomalenia, rešpektu k remeslám, umeniu, ale aj k človeku. Pracujem prevažne so stopercentným ľanom, ktorý nájdete v našej core kolekcii vyšívaných šiat, robených na mieru. Môžete si ich dokonca navrhnúť podľa seba v našom online štúdiu. V sezónnych kolekciách viac s materiálmi experimentujem, rada skúšam niečo nové.

V poslednej kolekcii som napríklad realizovala ručnú manipuláciu a riasenie čistého hodvábu na šatách. Zastávam názor, že tradičné a folklórne prvky majú opodstatnené miesto aj v dnešnej móde. Učia nás rešpektu k ľuďom, prírode, práci a k remeslu, zároveň nás nabádajú spomaliť, užiť si moment naplno, rozvíjať sa a milovať život. Je krásne, koľko kreativity mali kedysi ľudia v rôznych oblastiach. Vytvárali ľudové umenie a ja aj odevy vnímam ako umenie. Navyše, pri dnešných technologických možnostiach vznikajú stále nové vízie a obmeny aj pôvodných ľudových prvkov,“ vysvetľuje talentovaná dizajnérka Doroti.

Netají sa tým, že od detstva a ranej tvorby obdivuje Alexandra McQueena, ktorý s obľubou v tvorbe používal prvky národnej histórie a takisto aj ľudového odevu typického pre Britov a Škótov. „Robil to majstrovsky, vždy s príbehom berúcim dych. Rovnako ako Dolce & Gabbana, ktorí používajú talianske inšpirácie typické pre rôzne regióny, a stali sa synonymom talianskej módy ako takej. Aj Jacquemus je moderná značka, ktorá sa za krátky čas stala symbolom Francúzska, s veľkým umom a dôvtipom prezentuje národnú identitu. No a z našich končín sa mi páči tvorba Nanushka, La Formela či Andrea Pojezdálová. Všetky tieto značky používajú prvky národnej kultúry veľmi umne, je totiž veľmi tenká hranica medzi dobre zrealizovanou inšpiráciou a lacno pôsobiacou kópiou ľudového odevu. Keď sa to podarí, vzniká majstrovská estetická hodnota,“ dodáva Doroti Vojtková z Preľude.

Ošperkovaný trip krajinou

Šperkárka Petra Toth nachádza inšpiráciu v slovenskom folklóre prakticky od začiatku svojej tvorby a návrat ku koreňom ju stále neprestáva fascinovať. Práve, naopak, aktuálne, v rámci svojho projektu Vyšperkovaná cesta Slovenskom uvádza na trh každý týždeň novú limitovanú kolekciu šperkov inšpirovanú zakaždým iným z 25 slovenských rázovitých regiónov. Že to robí dobre, potvrdzuje aj to, že takmer všetky vypredá okamžite po spustení oficiálneho predaja kolekcie.

„V rámci tohto projektu sa do viacerých oblastí vraciam a úplne inak uchopujem inšpiráciu ako pred rokmi. Pokojne by stačil jeden kroj z jednej obce a mohla by som z neho tvoriť roky. Ale my na Slovensku tých krojov máme tisíce,“ hovorí s úsmevom Petra, ktorá je presvedčená, že folklórne prvky majú neohroziteľné miesto aj v móde tretieho tisícročia. Podľa nej je to jeden z aspektov, ktorý nás vymaňuje z uniformity zvyšku sveta. „Sama osebe preferujem striedmejšiu tvorbu inšpirovanú ľudovým vzorom. Znamená to, že sa snažím, aby veci, ktoré robíme, boli stále súčasné či už strihom, alebo formou a len dozdobené vzorom. Nemám rada prezdobenosť. Takže mieru si vždy strážim a strážim si aj autenticitu, preto robíme hĺbkové výskumy v teréne, aby sa nám nestalo, že použijeme niečo, čo nie je z danej obce alebo dokonca zo Slovenska. Chodím za lokálnymi zberateľkami krojov, stretávam sa s vyše 90-ročnými babičkami, ktoré si ešte pamätajú dobu, keď sa ľudový odev bežne nosil. Napriek ich extrémne ťažkému životu z nich ide pokoj, láska k folklóru a pokora. Mám pocit, že ktokoľvek, kto s folklórom vyrastá, či už v súbore, alebo ho má silno zakorenený doma, je oveľa pokornejší a disciplinovanejší, a váži si potrebu zachovať ho pre budúce generácie. Láska k našim koreňom obohacuje telo aj dušu. Vidím to aj sama na sebe,“ vysvetľuje.

Petra považuje slovenský kroj za niečo ako svätý grál našich tradícií. V rámci projektu Vykroj sa si požičiavala krojové fragmenty a kombinovala ich so súčasným odevom. „Chcela som ukázať nadčasovosť kroja. Napríklad na Krištáľové krídlo, kde som porotkyňa, som si dala krojovú sukňu, alebo sme sa inšpirovali celým krojom a ten posunuli do súčasnosti. Vždy, keď niekam idem, snažím sa mať odev reprezentujúci tému, ktorej sa aktuálne venujem. Ale priznám sa, že doma žiaden kroj nemám. Ani jeden kus. Som rodená Bratislavčanka a pripadá mi to, akoby som sa pýšila cudzím perím. Viete, za každým starým krojom je príbeh. Tie ženy si ich šili len pre seba či svoje deti. Som radšej, keď kroje zostávajú v obciach, tam, kde vznikli, pretože tam patria.“ Petra je presvedčená, že treba podporovať akékoľvek aktivity dizajnérov, ktorí sa inšpirujú ľudovým motívom. „Len spolu vieme budovať zdravú národnú hrdosť. Nie cez frázy či trikolóru. Cez pochopenie našej minulosti, pochopenie nášho správania a programov, ktoré sme dostali od našich predkov. A my sa napríklad, okrem inšpirácie, snažíme o vzdelávanie ľudí, prinášame témy, ktoré našim fanúšikom rozširujú obzor. Cestujeme za krojmi po Slovensku, popritom ukazujeme jeho krásy a snažíme sa ľudí inšpirovať k výletom po Slovensku. Aby západ spoznal východ a východ zase západ. Aby som ukázala, že tu nemáme len bratislavskú kaviareň a dezolátov. Ale krásnu rozmanitú krajinu, ktorá má čo ponúknuť. Vďaka tejto téme som sa aj o sebe mnohé naučila. Chápem, prečo sa necítim dobre v meste a chápem, prečo som remeselne zručná. Ak sú krajiny, ktoré majú tieto korene zachované, je to to, na čom môžu aj svetu ukázať svoju jedinečnosť a výnimočnosť,“ hovorí úspešná šperkárka, ktorá najväčšiu satisfakciu za svoju prácu cíti vtedy, keď sa jej diela nosia. „Chcem, aby boli naše šperky a zvyšné produkty súčasťou každodenného života a nie galérií. Tým viem zabezpečiť, že ľudový motív prežíva ďalej,“ dodáva.