Laura Baross: Slovenka, ktorá navrhuje nadčasové interiéry v NYC

Vždy si inklinovala k týmto odvetviam – k architektúre, dizajnu?

Svojím spôsobom, pretože odmalička som sa venovala umeniu. Všetky moje mimoškolské záujmy sa uberali kreatívnym smerom – chodila som na súťaže s tanečným tímom, spievala som v kapele, mnoho rokov som študovala hru na klavíri a chodila som na hodiny kreslenia. Keď som si vyberala vysokú školu, pohľad na umenie bol konzervatívnejší a panovala predstava, že z umenia sa vyžiť nedá. Poradila som sa s rodičmi a umelecké vlohy som skombinovala s technickým smerom, z čoho vyplynula architektúra. Celkom ma bavilo sledovať šokované tváre známych, keď som im oznámila že „idem na technickú“. Svoju voľbu si však dodnes pochvaľujem.

Po štúdiu architektúry na STU si pokračovala štúdiom dizajnu na newyorskom Pratt Institute. Celkom iná krajina, iné mesto, iný svet. Čo ťa ťahalo práve tam?

Štáty som prvýkrát navštívila počas programu Work & Travel. Čo sa týka môjho newyorského príbehu, na univerzite Pratt Institute som našla vynikajúci dizajnový program, ktorý bol všestranný, čím mi poskytol skvelý základ. Veľa ma naučil o dizajne a pripravil ma na odštartovanie vlastného ateliéru. Už od prvého dňa, keď som vstúpila na pôdu Manhattanu a prechádzala sa Central Parkom, som vo vzduchu cítila charizmu mesta a zároveň túžbu zistiť, aké je tu žiť. Nikdy som nemala víziu, že tu ostanem dlhodobo, ale veci sa tak vyvinuli. Bola to láska na prvý pohľad, a to, že dnes New York môžem nazvať domovom, potvrdzuje, že myšlienky majú veľkú silu pritiahnuť do života naše túžby.

Ako tvoja cesta pokračovala po ukončení školy?

Už počas štúdia sa mi podarilo nadviazať kontakt s ľuďmi v odbore, ktorí ma neskôr pozvali na spoluprácu na mojich prvých projektoch. Skúsenosti som nazbierala napríklad aj v dizajnérskej firme, ktorá sa venovala tvorbe unikátnych kusov nábytku na mieru, či v startupe, ktorý poskytoval online poradenstvo týkajúce sa dizajnu. Vďaka tomu, že som sa v tom období začala zaujímať o udržateľnejší spôsob života a nevedela som o firme, ktorá by sa zaoberala ekologickým prístupom k navrhovaniu, cítila som nesmierne volanie konať, a tak som si vytvorila vlastný ateliér Design with Care.

Mať svoj biznis v New York City je určite výzva. Ako prebiehali jeho začiatky?

Keď som začínala, sídlila som v jednom coworkingovom priestore. Bola som tam obklopená komunitou úspešných founderov, CEO z prostredia technológií, mnohí z nich sa dokonca dostali do rebríčka Forbes „30 under 30“. Vidieť ambicióznych mladých podnikateľov ísť si za svojím cieľom ma veľmi inšpirovalo a nakoplo ma to hľadieť ponad prekážky. Aj keď rásť rýchlo, ako to prebieha v startupovom prostredí, mi zo začiatku imponovalo, časom som prišla na to, že je pre mňa lepšie riadiť sa heslom „pomaly ďalej zájdeš“. Dnes sa koniec koncov riadim konceptmi „slow living“ a „slow dizajn“.

Ako si predstavuješ také „slow living“?

Myslím si, že slow living rovná sa spomaliť a naučiť sa klásť si otázky: Prečo si ako konzumenti niečo volíme? Odkiaľ to pochádza? A aké následky naša lokálna voľba môže mať na globálne dianie? Jednoducho sa nad všetkým pozastavovať a konať uvedomelejšie.

V súčasnosti sa v kreatívnych odvetviach čoraz častejšie stretávame s pojmom „multidisciplinárny“, a presne takýmto konceptom je aj tvoje štúdio. Jeho záber je naozaj široký! Čomu všetkému sa venuje?

Vizuálnemu umeniu s dôrazom na interiér, ale aj styling, art direction či fotografiu, pričom sa snažíme dbať na našu Zem. Pri interiéroch to znamená, že sa riadime zásadami reduce – reuse – recycle. Sústreďujeme sa na spôsoby, ako zakomponovať a zrenovovať kúsky, ktoré klient už vlastní, alebo čerpať nábytok z druhej ruky. Takisto klientov nasmerujeme na platformy, kde svoje nežiaduce kusy nábytku a dekorácie môžu posunúť ďalej. Takýmto prístupom podporujeme cirkulárnu ekonomiku. Uvedomujeme si, že každý z nás trávi vo vnútornom prostredí približne 75 % času, a preto voľba materiálov, ktorými sa obklopujeme, má dosah nielen na prírodu, ale aj na nás. Pri kúpe nových zariaďovacích predmetov a stavebných prvkov preferujeme, keď sú materiály napríklad FSC certifikované, s nízkym VOC či z recyklovaných zdrojov. Minulý rok som sa začala venovať aj inštalácii špeciálnych nástenných povrchov, ktoré si získali obľubu.

Od začiatku spolupráce až po odovzdanie výsledku... Ako zvyčajne vyzerá práca na projekte? Čo všetko to pre teba znamená?

Interiérové projekty v priemere trvajú 4 až 8 mesiacov. V dizajnovom procese väčšinou začnem vytvorením 3D modelu, odprezentujem klientom niekoľko riešení a po definovaní výherného pôdorysu sa pustíme do výberu farebného sveta priestoru, mood boardov a následne hľadania zariaďovacích predmetov. Keď sa dostane rad na renováciu, príde na scénu tím majstrov, ktorí pomôžu vykúzliť finálny look. Väčšinu navrhovania si beriem na starosť ja sama a v závislosti od projektu si na spoluprácu pozvem rôznych architektov, stážistov či umelcov, ktorých zamestnávam na freelance báze.

Ako by si dnes opísala svoj štýl? Čo je charakteristické pre tvoj rukopis?

Nazvala by som to „warm minimalism“. Pristupujem k priestoru skôr s neutrálnou paletou a potom doň vnášam charakter prostredníctvom predmetov, ktoré klienti vlastnia, alebo vyhľadávaním rôznych zariaďovacích prvkov so zaujímavými tvarmi, textúrou, siluetami či aplikovaním farebných akcentov.

A k tomu ten rozmer udržateľnosti... Kedy si si tému ekológie takto „osvojila“?

Počas štúdia na univerzite ma začali zaujímať prednášky na tému pasívnych domov a nízkoenergetickej tepelnej techniky. Potreba konať sa však intenzívne dostavila až v USA, kde sa mi nedalo nevšimnúť si obrovské množstvo odpadu, ktorý je tu každý deň produkovaný. Jednorazové plastové obaly, tégliky, fľaše na vodu a do toho videá o oceánoch zamorených plastom... Donútilo ma to zamyslieť sa nad svojimi vlastnými návykmi a nahradiť ich takými, ktoré sú viac udržateľné. Keď som zakladala štúdio, cítila som silné aktivistické hnutie vzdelávať sa o tom, ako žiť ekologickejšie. Podobný prístup sa snažím vniesť aj do tvorby interiérov.

Ako to máš s tou povestnou klimatickú úzkosťou? Ako sa ti darí ju zvládať?

Vyvrcholila u mňa asi začiatkom pandémie, keď sme v izolácii všetci trávili viac času pri sociálnych médiách. Tá neustála záplava informácií pocitu úzkosti nepomáha. Takže limitované trávenie času napríklad na Instagrame považujem za prospešné. V rámci snahy redukovať celá moja existencia tam klesla asi o 50 %. Pomáha mi nebyť v tom negatívnom víre informácií, či už čo sa týka alarmujúcich environmentálnych správ, alebo hocijakého iného problému, ktorý tam my ľudia riešime.

A čo dopyt? Berie sa dnes udržateľnosť pri zariadovaní a stylingu ako časté kritérium, alebo je to stále len otázka úzkej komunity?

Ešte pred začatím projektu prediskutujeme s klientom, nakoľko mu je udržateľnosť prioritou a definujeme si ciele. Samozrejme, každý klient a projekt je jedinečný a vyžaduje si preto rôzne úrovne riešenia. Sú projekty, ktoré sa môžu pýšiť s nižšou ekologickou stopou, ale aj také, kde sa tešíme, ak sa nám podarí zakomponovať aspoň zopár udržateľných riešení. 

Máš za sebou spoluprácu s viacerými známymi menami - komička Nikki Glaser, hráč NBA Treveon Graham... Čo podľa teba priťahuje klientov práve na tvojom štúdiu?

Je to určite rôznorodé. Pre niekoho to môže byť o prezentácii, pre niekoho o environmentálnom prístupe. U niekoho to naozaj môže byť len o estetike, ale už keď raz začneme spolupracovať, mám priestor vniesť tam aj ekologické prvky.

Čo bolo pre teba počas kariéry doposiaľ najväčšou výzvou?

Z projektov asi ani jeden nestaviam nad druhý, ale môj pracovný svet je prepojený aj s tým osobným. A v tom považujem určite za veľkú výzvu byť ďaleko od rodiny a kamarátov, hoci to dnes internet v mnohom uľahčuje. Ďalšou osobnou výzvou je pre mňa hľadať balans medzi prácou a osobným životom, na čo kladiem značný dôraz. Dôležité sú pre mňa ranné rutiny, meditácia, nedávno som si začala písať aj vizualizačný žurnál. Vyhradiť si čas na starostlivosť o seba sa koniec koncov na práci potom veľmi odzrkadlí.

Vieš si predstaviť aj to, že by si sa raz vrátila domov?

Áno, mám takú fantáziu, že by som trávila na Slovensku aspoň pár mesiacov v roku. Uvidíme, ako sa to podarí (úsmev).

Pulzujúce veľkomestá sú väčšinou záplavou množstva dizajnérov, značiek, výrobcov... Máš dnes v New Yorku svojich obľúbencov?

Sú okolo mňa mnohí úžasní umelci, ktorí ma inšpirujú nielen prostredníctvom sociálnych médií, ale aj na rôznych kamenných adresách. Úžasná dizajnérka je napríklad Athena Calderone alebo Simone Bodmer-Turner, keramikárka. Za zaujímavú považujem aj jednu francúzsku reštauráciu v SoHu, ktorá je spolovice reštaurácia/kaviareň a spolovice štúdio. Všetky nádoby, z ktorých jete, si tam môžete rovno kúpiť, je to ako taká malá galéria. Volá sa Roman and Williams Guild a odtiaľ vždy odchádzam nesmierne inšpirovaná.

Nejaká konkrétna srdcovka za poslednú dobu?

Začala som sa v poslednej dobe venovať keramike, takže si teraz svoje srdcovky vyrábam (úsmev). Dúfam, že by sa to raz mohlo stať aj väčšou súčasťou môjho zamerania.