Pred kamerami humorista, v rozhovore skoro politik a miestami filozof. František Košarišťan si vo vzťahoch odžil svoje a dnes vie, že najlepšie je nikoho do ničoho netlačiť.
Rozhovor sme posúvali, lebo ste si vytvorili vzťah s koronavírusom. Aký bol?
Myslím, že ten vzťah, ktorý máme, je rozvinutý. Bol by som optimistickejší, lebo sme tu už mali všelijaké varianty a ten omikron vyzerá slabší, hoci nákazlivejší. Už, chvalabohu, nenapĺňa tak rýchlo nemocnice a nezomiera naň toľko ľudí. Rozvinulo sa to teda tak, že to asi naozaj prestane a rozídeme sa.
Ako by ste aktuálne definovali svoj vzťah k sociálnym médiám? V minulosti ste vraveli, že ste cítili až závislosť od lajkov.
Myslím, že to stále nie je dobré. Stále trávim veľa času na sociálnych sieťach. A keď nie fyzicky, že neťukám a nepozerám, tak je blbé, že stále myslím na to, čo sa tam deje, ako to tam ide, ako tam napreduje život. Je to sčasti aj moja práca, ale nechcem sa vyhovárať, že kvôli práci som tam tak veľa. Ak mám definovať ten vzťah, povedal by som, že je nezdravý, a stále premýšľam, čo robiť, aby som bol na sieťach menej. Navyše je čím ďalej, tým viac platforiem. Teraz začína byť pre mladých atraktívny aj tik‑tok. Ak chcem ísť s dobou, musím aj tam načrieť a k tým sieťam, čo už mám, pridať ďalšiu.