Zbožňujete motivačné príbehy? Aj my! Scrollujeme reelska, aby sme sa dozvedeli, ako sa tej-ktorej influencerke (alebo celkom neznámej žene) podarilo zhodiť tuk okolo pása a odštartovať súkromnú fitnes revolúciu, nadšene lajkujeme úspešné príbehy ľudí, ktorí dali zbohom korporátu, len aby si kúpili bungalov v exotike a začali praktizovať jogu pod palmami, snívame o tom, aké by to bolo, keby sme si aj my dali za cieľ len tak ráno odbehnúť pod lesom sedem kilometrov. Chceme zmenu, chceme ju hneď, nebudeme čakať do ďalšieho pondelka. Motivácie je dosť, len keby tak vydržala! Lebo viete, ako sa hovorí, nie je ťažké začať, ale nevzdávať sa, aj keď nás to bolí.
V klube úspešných
Ale najprv fakty. Ako vyplýva zo štúdie pensylvánskej University o Scranton, 92 percentám (!) ľudí, ktorí si dávajú novoročné predsavzatia, sa ich nikdy nepodarí dosiahnuť. Je to trochu depresívna štatistika, na druhej strane však robí zo zvyšných ôsmich percent elitný klub, do ktorého by sme všetci radi patrili. Čo robia inak ako my ostatní? Možno by sme sa mohli spýtať napríklad kanadskej tenistky Biancy Andreescu, ktorá mala len devätnásť, keď pred štyrmi rokmi porazila na U.S. Open Serenu Williams. Chápete? Serenu! Celý športový svet padol do mdlôb, že nejaká mladá žaba zhodila ztrónu tenisovú harcovníčku. Bola za jej fenomenálnym úspechom drina? Iste, ale aj niečo navyše – vizualizácia. Po tom, ako zvíťazila nad Serenou, Bianca priznala, že každý jeden deň po celé roky zatvárala oči a predstavovala si, ako na tenisovom turnaji porazí svoju hviezdnu súperku. „Myslím, že tieto vizualizácie naozaj fungujú,“ usmievala sa po výhre šampiónka. Aj Muhammad Ali veril kúzlu vizualizácie: „Ak si to moja myseľ dokáže predstaviť a moje srdce tomu dokáže uveriť, potom to môžem dosiahnuť,“ povedal na margo dosahovania svojich cieľov. Arnold Schwarzenegger si zasa často predstavoval, ako by chcel v rámci bodybuildingu vyzerať, a keďže mu vizualizácia pomohla, rovnakú techniku zvolil aj pri dosahovaní hereckých a politických úspechov. O hercovi Jimovi Carreym koluje historka, že si v počiatkoch svojej kariéry vypísal šek v hodnote desať miliónov dolárov a schoval si ho do peňaženky – no a o niekoľko rokov neskôr milióny aj zinkasoval za úlohu v trháku Blbý a blbší. Vizualizácie sú dobrou pomôckou, ale nie sú univerzálnym kľúčom k úspechu. A niekedy vôbec nemusia fungovať.
Výskumníčky Heather Kappes a Gabriele Oettingen vysvetľovali v publikácii Journal of Experimental Social Psychology, že pozitívna vizualizácia je nielen neúčinná, ale aj kontraproduktívna. Ich experimenty preukázali, že snívanie o úspechu nám odčerpáva energiu, ktorú by sme inak vkladali do reálneho naplnenia svojich cieľov. Výsledkom je, že náš mozog spustí relaxačnú reakciu, pretože pasívnym snívaním mu vyšleme signál, že má spomaliť. Ani podľa Viktora Schillera, zakladateľa BASE systému, ktorý pracuje s klientmi vystavenými enormnému tlaku, nie sú vizualizácie našich úspechov žiaden zázrak, vďaka ktorému sa nám splnia všetky tajné sny. Ak túžime dosiahnuť cieľ, chce to viac, než len zatvoriť oči a fantazírovať. „Vizualizácia môže pomáhať ako motivačný prvok, ale určite nemá priamy vplyv na dosahovanie výsledkov. Ak strávime týždeň predstavovaním si nového domu, asi sa nám len tak nezhmotní. Netreba ulietavať na vzdušných zámkoch, ktoré sa nám rozplynú. Dôležitejšie je vedieť, prečo niečo robíme a byť presvedčený o tom, že to aj dosiahneme,“ vysvetľuje Viktor Schiller. Ako upozorňuje, v rámci motivácie sú podstatné oba typy – vnútorná aj vonkajšia. Kým vnútorná motivácia sa opiera o naše hodnoty, radosť, pocit zadosťučinenia alebo osobného rastu, tá vonkajšia sa týka napríklad odmien, ktoré si za dosiahnutý cieľ doprajeme. Podľa mnohých výskumov tie činnosti, ktoré sú podporované vnútornou motiváciou, často vedú k lepším výsledkom, prehlbovaniu znalostí a trvalejšiemu záujmu. „Pre mňa osobne je vnútorná motivácia naplnením základného princípu pomáhať a dokáže ma prenášať aj cez veľmi ťažké obdobia, keď všetko ostatné zlyháva a potrebujem ísť ďalej. Vonkajšia motivácia, teda odmena, je zasa konkrétnejšia a viete, že ju dosiahnete v určitom čase. Pre niekoho to môže byť auto, bicykel, kabelka, výlet, dovolenka – skrátka niečo vo vašich očiach špeciálne, čo si za bežných okolností nedovolíte. Ak prestanete byť v určitý čas motivovaný, vízia takejto konkrétnej odmeny vás popoženie dodržať svoje ciele,“ hovorí Viktor Schiller.
Zápisník splnených snov
Viete, čo ešte robia tí z klubu úspešných inak? Dopodrobna si svoje ciele rozpisujú. Aj manažérka Elena z vlastnej skúsenosti radí rozmeniť si ciele na drobné. „Stokrát som sa rozhodla prestať fajčiť a stokrát som si cigaretu aj tak zapálila. Už len tá myšlienka, že nemôžem fajčiť, bola pre mňa hrozná. Nevydržala som viac ako pol dňa. Skúšala som všetky možné spôsoby – znížiť spotrebu cigariet, prestať zo dňa na deň, dať si novoročné predsavzatie. Nefungovalo mi nič. Až som sa dočítala o tom, ako je dôležité si svoje ciele zapisovať apostupne sa k nim priblížiť. Pamätám si, ako som si raz sadla a do notesa si zapísala všetky dôvody, prečo chcem skončiť s fajčením. Povedala som si, že ak sa mi podarí prestať a vydržím bez fajčenia šesť mesiacov, kúpim si za ušetrené peniaze vysnívanú, hriešne drahú kabelku. Stanovila som si, že svojho zlozvyku sa zbavím do mesiaca, ale nenásilnou formou a detailne som si svoju cestu naplánovala. V prvý týždeň som napríklad prestala fajčiť pri pití kávy a po jedle, a každý deň som fajčila v presne stanovený čas. Na druhý týždeň som si prestala nosiť cigarety v kabelke a interval medzi cigaretami predlžovala a na tretí týždeň som fajčila asi tri-štyri cigarety denne. Na dvadsiaty prvý deň som mala poslednú. A odvtedy, budú to už dva roky, som si nezapálila. Motivovalo ma zdravie, ale aj tá kabelka. A najmä, mala som pocit, že ten môj cieľ nie je niekde v nedohľadne, ale malými krokmi sa k nemu približujem, pretože dodržiavam akýsi návod,“ spomína si Elena.