Zdena Studenková nemala ľahký život, no nehovorí o tom často: Vedeli ste o nej TOTO?!

Vedeli ste, že detstvo prežila v robotníckej kolónii? Jej rodičia totiž pracovali v Chemických závodoch Juraja Dimitrova. Zdenka sa narodila ako tretie vytúžené dieťa, prvé dve zomreli. Bola ešte malá, keď jej otca odsúdili za kolaboráciu s Nemcami a ona si niesla tento biľag dcéry politického väzňa všade, kam sa pohla, obzvlášť v škole.

Bola však jednotkárka, šikanu riešila vzdorom, tu už sa začala črtať jej povaha, ja sa nezlomím a just budem nosiť samé jednotky a ešte sa aj pekne obliekať do vecí, ktoré jej šikovná mamina ušila. Návratu otca sa napokon obe aj s mamou dočkali, ale nebol to happy end, otec bol už iný človek. Začal ich vyšetrovať, čo za tých päť rokov robili, ako žili, či tam nebol nejaký chlap, a keď z neho začali mať strach, mama s dcérou ušli s jedným kufrom, v jedných topánkach. Žili potom v malej izbičke, na chodbe mali spoločný záchod a kúpeľňu s ostatnými obyvateľmi domu.

Chudobné dievčatko, ktoré dostalo kádrový posudok, že môže ísť maximálne robiť za pás, sa dostalo na ŠUP-ku a okamžite si začalo raziť cestu. „Už od 15 rokov som celé prázdniny pracovala denne desať hodín, nebol to pre mňa problém. Robila som napríklad štyri roky u Alberta Leixnera, významného reštaurátora. Reštaurovala som Kühmayerovu kačaciu fontánu, ktorá je na Šafárikovom námestí, robila som v klariskách tie barokové fresky, v Devíne v gotickom kostole sme skalpelmi odkrývali pôvodnú omietku a v ateliéri som napríklad robila jeden oltár, ktorý sa našiel zamurovaný v stene kostola,“ spomína. Zarábala veľké peniaze, 12 korún na hodinu, takže za deň to bolo 120 korún! V roku 1969!