Neuveríte, kto je na tejto fotografii: Nezabudnuteľný umelec, ktorého poznajú všetci Slováci

"Materiálu na ňu bolo veľa. Čosi bolo v Divadle L+S, veľa sme toho mali doma v súkromnom otcovom archíve, a tu ma dojalo, aké rôzne veci si otec odkladal. Okrem iného aj časopis Eva z roku 1993, kde mal rozhovor s Julom. Hneď vedľa článku o tom, ako dosiahnuť hustejšie vlasy," smeje sa Hana Lasicová, ktorá na otca spomínala pre Madam EVU. "Tak isto som čerpala aj z rôznych súkromných archívov, napríklad u Marcely Laiferovej, ktorá si toho veľa poodkladala. Nuž a, samozrejme, narazila som na veci, ktoré som ani len netušila - napríklad, že si otec odložil všetky kádrové posudky a aj udania z čias normalizácie."

"Stále je to otvorená rana a je to spôsobené aj tým, že som na knihe o ňom veľa pracovala. Keď máte jeho život stále na očiach, nedá sa smútok za ním odsunúť len do chvíľ, ktoré patria vyslovene len a len rozjímaniu. Na druhej strane je to pekné pripomínať si ho a mať pocit, že tu stále je. Nedávno som sa o tom rozprávala aj s Luciou Molnár Satinskou. Od smrti Jula uplynulo už dvadsať rokov a tiež má pocit, že tu stále je. Je to príjemné, hoci citlivé, že odkaz človeka je stále aktuálny a môžeme sa ním naďalej inšpirovať a zaoberať," hovorí Hana Lasicová.

Nedalo sa nám Hanky nespýtať, či by nenapísala knihu aj o svojej mame?! "(Smiech.) No tak mama nech si napíše sama o sebe. Tam je to náročné spojiť jej dve profesionálne kariéry. Predsa len, u otca to bola len umelecká kariéra v širokom rozsahu, u maminky by to bolo náročnejšie zachytiť to celé. Ale, samozrejme, zaslúžila by si nejakú publikáciu, to určite áno."