Mať či nemať tajný účet s úsporami? Dôveruj, ale poisti sa!

Keď skúsenosť nepustí
Ak si žena bez manželovho vedomia pravidelne „ulieva“ nejakú sumu s úmyslom postupne sa dopracovať k ešte oveľa vyššej, nie je to zákonite súčasť jej únikového plánu, aj keď možno iba na podvedomej úrovni? „Nevravím, že sa nenájdu aj také prípady, ale podľa mňa je pravda väčšinou prozaickejšia,“ hovorí Hanka, ktorú sme stretli na diskusnom fóre istého ženského webu.

„Nám to s manželom klape a v žiadnom prípade sa nikam nechystám. Napriek tomu mám tajný účet, na ktorý si od začiatku nášho manželstva pravidelne odkladám menšie sumy, bez ktorých sa v rozpočte v pohode zaobídeme, ale on o nich skrátka nevie. Ja mám doteraz v živej pamäti, ako si môj prvý manžel dovliekol domov milenku a mňa s dvojročným chlapčekom na rukách vyhodil zo dňa na deň doslova na ulicu. Vymenil zámky, malého oblečenie a hračky mi vyhadzoval z okna, k niektorým mojim veciam som sa nedostala dodnes. Dovtedy sa o rodinné hospodárenie staral on, všetko platil, ja som mu iba povedala, koľko potrebujem.

Takže spoločný účet, samozrejme, do centa vybielil. Veď načo by nám už len boli dva účty, tak sa to predsa v správnom manželstve, kde jeden druhému dôveruje, robí. Nie, netušila som, že sa niečo deje. Ani že sa z niekoho relatívne normálneho môže vykľuť taká zákerná sviňa. Dnes to už, žiaľ, viem. Už nikdy v živote nechcem zažiť tú hroznú bezmocnosť a strach, čo s nami bude. A nedopustím, aby to zažili moje deti. Myslím, že keby súčasný manžel prišiel na to, že mám tajný účet, dalo by sa mu to vysvetliť a nejako by to strávil. Ale sama od seba sa mu to nechystám zavesiť na nos. Tá, čo nezažila, nepochopí.“

Samozrejme, nie je náhoda, že najčastejšie si bokom odkladajú ženy v najlepšom veku, ktoré už majú niečo za sebou. Všimli sme si to aj na sociálnych sieťach. Najráznejšie proti tajným účtom vystupujú mladé, šťastne (zatiaľ) vydaté ženy, prípadne žaby, ktoré s opačným pohlavím ešte nezačali spoločne hospodáriť. „Úplne ich chápem a v podstate im tak trocha aj závidím,“ konštatuje jedna zo starších diskutujúcich, ktorá finančné „bokovky“, naopak, obhajuje. „Strašne rada by som chcela tak úprimne veriť, že nám to vydrží naveky. A keby aj nie, tak sa manžel zachová minimálne férovo. Ale ako, keď polovica mojich kamarátok je rozvedená, prípadne sa práve rozvádza, a pre veľkú väčšinu to bol nesmierne stresujúci súboj kto z koho, z ktorého často, aspoň čo sa týka majetku, odchádzali porazené.

Nežijem vo Švédsku a nezarábam toľko, čo môj muž. Žijem v krajine, kde sa o alimenty súdi roky a kde ženy, keď príde na peniaze, často ťahajú za kratší koniec. Myslím, že mať niečo odložené bokom je v našej realite naozaj veľmi rozumné.“