×
#Madam EVA

Dcéra Brucea Willisa: Môj otec ma už neochráni, a to bolí!

24.9. 16:59 Aj dobrým chlapom sa dejú zlé veci. Hoci ich poznáme ako neohroziteľných, svoj život už ovplyvniť nedokážu. „Najťažšie pre mňa je prijať, že môj silný otec, akčný hrdina z obrazovky aj z môjho detstva, ma už ochrániť nemôže,“ hovorí dcéra Brucea Willisa, Tallulah.

Arnold, Jean-Claude, Sly, Tom, Bruce... Zachraňovali svet na počkanie. V duši spravodliví, na tele dobití, no nezlomní. Mali niečo do seba! Muži chceli byť ako oni a ženy sa túžili aspoň na malý okamih schúliť v ich náručí. Dnes sú to páni v rokoch, ktorí už dávno spĺňajú podmienky na poberanie starobného dôchodku. Každý žije po svojom a azda aj tak, ako si vysnívali a ako si na to zarobili. Venujú sa charite, svojim koníčkom, deťom a ich deťom, nabádajú fanúšikov k tomu, aby nasledovali svoje sny tak, ako to robili v mladosti oni. Nakrúcajú životopisné dokumenty o svojich neuveriteľných osudoch, náhodách a drine, ktoré ich vyšvihli na piedestál priazne divákov, ale aj ziskuchtivých producentov (Arnold, Netflix). Taká je jeseň života akčných filmových hrdinov. Žiaľ, až na toho jedného, na Brucea.

Nie je hrdina ako hrdina

Keď sa povie Smrtonosná pasca, vybaví sa nám fešák v ikonickom bielom tielku so sexi prižmúrenými očami, ako sa prediera šachtou popod ventilátory, len aby na Štedrý deň zachránil nevinných rukojemníkov. Legendárna scéna ešte legendárnejšieho akčného hrdinu. Filmová postava, ktorá podľa filmových kritikov predznamenala nástup takzvaného sofistikovaného akčného filmu. Samozrejme, nebolo to žiadne vyššie umenie, len do očí bijúci žánrový presah, vedomie seba samého ako malej bezvýznamnej súčasti príbehu. Drsniak, ktorý zrazu ukázal, že dobre načasovaný bonmot má aj v žánri, ako je akčný triler, väčšiu cenu než multiciferný počet povraždených záporákov. Bruce sa v nich vyžíval a v žiadnom prípade ich nepodceňoval. „Vždy som bol rád, keď mali moje pos­tavy druhý plán, keď to boli ľudia. Hľadať ich skutočný príbeh, prečo konajú tak, ako konajú, prečo majú krátku zápalnú šnúru a za koho sa vlastne bijú, to ma na tom bavilo vždy najviac,“ povedal pred rokmi na margo svojej akčnej škatuľky Bruce. Mohli by sme si pripomínať film za filmom, kedy sme mu na striebornom plátne verili to, čo na nás hral. Takmer vždy ho jeho úlohy zaviali vojnovým smerom a zrejme ten vojak v ňom aj naozaj bol. Počas vojny v Iraku reálne zvažoval, že sa stane súčasťou armády a pôjde bojovať, jeho vek ho však nepustil – mal už 48 rokov. Zato však navštívil americké jednotky v Iraku a aspoň im doprial koncerty so svojou kapelou The Accelerators, v ktorej spieval.

Ako herec sa nebál ani experimentovania, ani žánrov, ani bezbrehej fantázie, napríklad vo filmoch Pulp Fiction či Šiesty zmysel a ku koncu v rôznych experimentálnych snímkach. V každom prípade, živobytie to bolo slušné, jeho gáža bola zvyčajne 2 milióny dolárov za zhruba 2 natáčacie dni. Akoby ho prevalcovala zvedavosť vidieť samého seba v tých najrôznejších hereckých polohách, v ktorých by divákom ešte mohol ukázať niečo, čo sme v jeho podaní ešte nevideli. Zdá sa to ako neznesiteľná ľahkosť hereckého bytia, ale opak bol často pravdou. Jeho najbližší spolupracovníci na neho spomínajú ako na chlapíka s dobrou náladou, ktorý však na pľaci nič neodpustil. Druhým ani sebe. Herec perfekcionista, ktorý o svojich kvalitách zdravo pochyboval celý život. O to viac, keď si začal uvedomovať, že so zabúdaním textov, bolesťou hlavy, závratmi a výpadkami pamäti to vôbec, ale vôbec nie je v poriadku.

Bruce Willis s dcérou Rumer a vnučkou. Fotografie boli zverejnené na Deň otcov.
Zdroj: instagram @rumerwillis

A tmy sa bál ešte o čosi viac

Jeseň, 2002. Bruce je v najlepších rokoch, má niečo pred päťdesiatkou, ide z filmu do filmu, no pri nakrúcaní jednej z akčných scén filmu Slzy slnka ho nešťastne zasiahne do tváre a hlavy strela z nesprávne pripravenej pyrotechniky, ktorá mala simulovať smršť guliek dopadajúcich na zem.

Hoci filmové štúdiá nehode ani Bruceovej žalobe neprikladajú až taký veľký dôraz, lebo sa viditeľne dokopy až tak veľa nestalo, hercove pocity poukazujú na väčšie problémy. Pred médiami jeho právnici skloňujú univerzálnu frázu – značné duševné, fyzické a emocionálne bolesti, ktoré si vyžiadali liečbu. V hercovej každodennosti to však znamenalo prejavy úzkosti, silné bolesti hlavy, ale aj zhoršenie hercovej známej fóbie z tmy. Napriek tomu pracoval v plnom nasadení ďalej. Keď však minulý rok jeho najbližší oznámili, že Bruce dáva pre neustále zhoršujúci sa zdravotný stav herectvu definitívne zbohom, verejne sa začalo špekulovať, či to nebola práve nešťastná nehoda s pyrotechnikou, ktorá v ňom naštartovala chorobu s názvom frontotemporálna demencia. Jej častým sprievodným javom je aj afázia, ktorá napokon Brucea Willisa odstavila a umlčala nielen ako herca, ale aj ako chlapa a svojprávnu ľudskú bytosť.

Keď dôjdu slová

Afázia v skratke. Predstavte si, že sa pokúšate rozprávať, ale nedarí sa vám vydať ani slovo. A ak sa vám to náhodou aj podarí, nik vám nerozumie, všetci na vás hľadia ako na blázna. Ako blázon si pripadáte aj vy, lebo ani vy nerozumiete tomu, čo vám hovoria ostatní. Život s afáziou je nehasnúce peklo plné otáznikov. Táto porucha často vzniká ako dôsledok poškodenia tých častí mozgu, ktoré ovplyvňujú a riadia reč aj porozumenie jazyku, a deje sa tak nezvratne. Afázia sa často rozvinie po mŕtvici, ale môže byť tiež dôsledkom traumatického poranenia mozgu. Bruce však trpí inou, zriedkavejšou a bohužiaľ výrazne ťažšou formou afázie, ktorá sa nazýva primárna progresívna afázia. Prežívanie pacientov od prvých príznakov je približne päť rokov.