Belányiová o dcérke Saskii: Nemáme žiadnu nádej na zlepšenie. A štát..

V úprimnom rozhovore pre Madam EVU pomenovala obľúbená jojkárska moderátorka Andrea Pálffy Belányiová realitu mnohých rodín, ktoré nemajú zdravé deti. Sú na okraji záujmu a ako Andrea hovorí, dcérku Saskiu učili všetko od sedenia, chytania čohokoľvek, postavenia sa, mali súkromných terapeutov. "Lebo štát ti toho veľa neposkytne. Presnejšie, skoro nič. Všetko sme si platili sami a preto aj hovorím, že keď už sa má narodiť takéto dieťatko, nech sa aspoň narodí do rodiny, kde sú peniaze, lebo aspoň mu rodičia vedia poskytnúť všetko, čo sa dá a čo potrebuje. Ako to zvládajú chudobné rodiny, neviem si predstaviť, musí to byť veľmi náročné."

Pre osemnásťročné deti, ktoré nie sú zdravé, existuje invalidný dôchodok a Saskia nedávno oslávila 18 rokov. "No a teraz som zvedavá, že nakoľko zdravé je podľa našich úradov toto dieťa. Som tiež veľmi zvedavá, ako to má náš štát nastavené, že aká je tam invalidita pri absolútne nesamostatnom dieťati. Teraz som počula príbeh jednej mamy, ktorá má veľmi postihnuté dieťa a úradníčky mu odklepli len 30-percentnú invaliditu. Tak im povedala, že im ho tam teda na tri hodiny nechá, keď je podľa nich na tom tak dobre. Keď sa vrátila, prehodnotili svoje rozhodnutie. Sú to absurdné situácie. Niekedy mám pocit, že tí úradníci v živote nevideli zblízka fungovanie s postihnutým členom rodiny. Čakám, kedy sa to zlepší, nejde o našu rodinu, našťastie my si to vieme vykryť, ale potom sú tu rodiny, ktorým každých 10, 20, 30 eur, ktoré im štát uprie, znižuje kvalitu života, čo je veľmi smutné. Lenže my sme taká malá skupina rodín, ktoré majú choré deti, že sme nedôležití pre politikov. Veľa hlasov im nenaženieme, takže kašlú na to. Tu sa podľa mňa pri robení zákonov ráta z rodinou, kde je otec, mama, dve krásne zdravé deti a vybavené. A ja keď vidím tie zbierky, že máš zbierať vrchnáky či čo, som taká vytočená, že čo si to dovoľujú vôbec ešte obťažovať toho rodiča, že niekto má niekde doniesť vrchnáky z fliaš?!! Nechutné! Ale áno, vďakabohu za rôzne mimovládky a projekty, lebo takáto rodina žije ťažko. Už aj keď náhodou nechce dieťaťu platiť terapie, ale „iba“ samotné lieky, podporné vitamíny, a to, že daný rodič nemôže robiť, je ekonomická katastrofa. Nie každá robota sa dá korigovať, ako to mám napríklad ja, sú práce, kde buď pôjdeš na osem hodín, alebo nič, no a tie matky si časovo nemôžu dovoliť pracovať osem hodín," opisuje Andrea Belányiová smutnú realitu rodín s postihnutými detičkami. A netúžila nikdy po druhom dieťati? Čítajte na ďalšej strane.