Zmrzačili jej genitálie, v 13-tich ušla pred manželstvom so starcom: Čo je dnes s Waris Dirie?

Jej život sa vôbec nezačal dobre a už v piatich rokoch mala za sebou niekoľko hlbokých tráum. Narodila sa v roku 1965 v Somálsku v rodine nomádov. Keď mala 4 roky, znásilnil ju bratranec a o niekoľko mesiacov neskôr musela podstúpiť tradičný rituál, ktorý mal zabezpečiť jej morálnu čistotu, no v podstate ju, a množstvo ďalších dievčat a žien po celom svete, naveky zmrzačil. Ženská obriezka je barbarský zvyk, ktorý je aj vďaka snahe Waris Dirie stále raritnejším javom.

Ju sa však už zachrániť nepodarilo. V knihe opisuje, že jej zaviazali oči, držali jej ruky a nohy a celú procedúru odstránenia vonkajších genitálií vykonala starena so žiletkou, na ktorej boli ešte pozostatky krvi predchádzajúcej obete. Nepredstaviteľne to bolelo a Waris počas toho niekoľkokrát zamdlela. Stáva sa aj to, že dievčatká tento otrasný rituál, ktorý z nich má spraviť počestné ženy vhodné na sobáš, neprežijú. Buď vykrvácajú, alebo dostanú infekciu, uprostred púšte si na hygienu veľmi nepotrpia.

Waris našťastie prežila, no v trinástich pre ňu jej rodina nachystala ďalší šok - mala sa vydať za šesťdesiatročného muža. Rozhodla sa, že utečie a tak sa aj stalo. Z púšte sa po strastiplnej ceste dostala až do hlavného mesta Somálska Mogadiša, kde zostala u príbuzných, hoci jej útek spôsobil veľký rozruch a rodina ju prakticky zavrhla. Jeden z jej strýkov pôsobiaci v Londýne ako ambasádor hľadal slúžku a tak sa dostala do hlavého mesta Veľkej Británie a štyri roky pre neho pracovala za almužnu. Hej, od trinástich.

Keď mala osemnásť, všimol si ju pred školou, v ktorej pracovala ako upratovačka, úspešný fotograf a zvyšok je história. Waris nafotila kalendár pre Pirelli, stala sa tvárou Chanel, L´Oréal, Levi´s, Revlon a mnohých iných značiek, dokonca z nej bola Bond Girl v bondovke Dych života. Profesionálny úspech však nemohol vykúpiť utrpenie, ktorým prechádzala. Neustále mávala zápaly močových ciest a jej menštruácia bývala taká bolestivá, že sa to takmer nedalo zniesť.

Hanbila sa však vyhľadať lekára, no keď sa k tomu nakoniec odhodlala, podstúpila rekonštrukčnú operáciu genitálií, pri ktorej jej otvorili zašitú vulvu (áno, je to príšerné) a menštruačná krv jej začala voľne odtekať. Konečne sa zbavila neustálych infekcií a bolesti. Pod vplyvom týchto hrozných zážitkov sa neskôr rozhodla nielen napísať knihu (s pomocou ghostwriterky), v ktorej otvorene popisuje svoj život, ale aj založiť nadáciu Púštny kvet, ktorá sa venuje boju proti ženskej obriezke, ktorú Waris otvorene nazýva mrzačením a zotročovaním žien.

Nakoniec došlo aj na jej zmierenie s mamou, ktorá sa jej ospravedlnila za to, že bola účastníčkou jej mrzačenia a rozhodla sa svojej dcére pomáhať v osvetovej práci tým, že kontaktovala rodiny dievčat, ktoré mali byť obrezané a pokúšala sa ich presvedčiť, aby od tohto hrozného zvyku upustili. V roku 2009 bol na motívy knihy Púštny kvet nakrútený rovnomenný film (z ktorého pochádza táto, aj fotka v úvode) a to už sa o probléme ženskej obriezky hovorilo úplne otvorene a v mnohých krajinách ju zakázali.

Život Waris Dirie však niekedy nadobudol poriadne dobrodružné, až hrôzostrašné rozmery aj mimo udalostí okolo obriezky a dohodnutého manželstva so starým mužom. V roku 2004 ju v jej dome vo Viedni napadol muž, ktorý ju predtým dlho stalkoval a precestoval celú Európu, aby ju našiel. Do jej apartmánu sa dostal cez susedove okno a neskôr vysvitlo, že sa s ňou zoznámil polroka predtým, keď jeho brat pracoval na rekonštrukcii jej predošlého bývania v britskom Walese. Susedia na neho nakoniec zavolali políciu a Waris vyviazla s odreninami a modrinami.

V roku 2008 sa zas stal incident, ktorý je dodnes neobjasnený. Waris vtedy doslova zmizla z povrchu zemského. Nachádzala sa práve v Bruseli a keď nedorazila do hotela, v ktorom mala zajednané ubytovanie, vyhlásili po nej pátranie. Našli ju až o tri dni v úplne inom hoteli a doteraz sa vie iba to, že zmiznutiu predchádzala hádka s taxikárom, ktorý ju odviezol do iného hotela.

Waris Dirie žije od roku 2009 v poľskom Gdansku a na striedačku aj vo Viedni. Má dvoch synov a stále je neúnavne aktívna vo svojej nadácii, aj na iných platformách, ktoré bojujú proti ženskej obriezke.

Za svoju snahu získala množstvo ocenení, no hovorí, že najcennejšie zo všetkého sú pre ňu dievčatá a ich zdravie a že sa neprestane snažiť o to, aby ženská obriezka úplne vymizla, kým bude žiť.

VIAC FOTO V NAŠEJ GALÉRII