Svadba, ktorá inšpiruje: Viki a Daniel mali svadbu ako z filmu o Jamesovi Bondovi

Viktória (@viktoriarzavska) a Daniel Rzavskí pôsobia už na prvý pohľad ako ten najzamilovanejší pár na svete. Iste, zaľúbené sú zrejme všetky novopečené nevesty a ženísi, ale z mladého páru láska srší azda na kilometer ďaleko. „S manželom sme sa zoznámili cez novodobú zoznamku, Instagram. Obaja sme mali za sebou skoro sedemročné vzťahy a ďalší sme neplánovali, ja som mala ísť na leto do Ameriky a on si užíval slobodu, no prišiel Covid a všetko sa zmenilo. Ja som bola po pár mesiacoch stretávania sa doňho po uši zamilovaná a on sa nejak nebránil skúsiť to. Odvtedy sme spolu, po 4 mesiacoch sme spolu začali bývať a po 6 sme si kúpili psa. Teraz sa chytáme za hlavu, akí sme boli vtedy odvážni, no asi sme nášmu vzťahu naozaj verili,“ usmieva sa Viki.

Po romantických zásnubách na Zakynthose mohla budúca nevesta začať plánovať svadbu. „Manžel ma požiadal o ruku na člne v zátoke Marathonisi s tyrkysovou vodou a hrala nám pritom pesnička od IMT Smile Tá, ktorej niet. Bolo to nádherné a nikdy na ten moment ani na jeho slová nezabudnem. Zasnúbili sme sa v septembri a svadbu sme chceli niekedy v letných mesiacoch, takže som mala dostatok času na naplánovanie všetkého potrebného. Najnáročnejšie pre mňa bolo rozhodnúť sa. Na Slovensku máme veľa krásnych svadobných miest, vynikajúcich fotografov a kameramanov, šikovné cukrárky, výborných vinárov či dekoratérky, ktoré splnia každú vašu predstavu. Preto vybrať si a dôverovať niekomu, že splní moje očakávania, bolo pre mňa naozajstným bojom. Agentúru ani smart appky som nemala, s plánovaním mi pomáhali maminka a sestra Sárinka, ktorá už svadbu mala za sebou, a tak mi so všetkým vedeli perfektne pomôcť a ja som sa o veľa vecí nemusela starať.“

Šatové peripetie
Viki mala odmalička predstavu o tom, ako bude vyzerať jej svadobný deň. „Svadbu sme mali v Meridiane v Bojniciach, kde je trochu stodolový nádych, a v tom duchu som si predstavovala aj šaty. Predstava je však jedna vec a realita druhá a v šatách, ktoré som mala vybraté, som sa necítila pekná. Šaty som chcela romantické korzetové so širokou sukňou a vydávala som sa nakoniec v elegantných obtiahnutých šatách. Preto som aj výzdobu, vzhľad koláčikov či družičky ladila viac do elegantna.“ Napokon si Viktória našla vysnívané šaty hneď na prvej skúške v salóne. A ako to už býva, práve šaty priniesli do celého plánovania svadby tie najväčšie komplikácie.

„Boli úplne iné, ako som si predstavovala, no cítila som sa v nich žensky a zároveň pohodlne. Napriek tomu, že boli úzke, rozparok zabezpečoval, že som sa vedela plnohodnotne hýbať a tancovať, a to bolo pre mňa dôležité. Čakala som na ne šesť mesiacov, keďže som si ich kupovala a bolo treba objednať nový model a následne ho skrátiť. A tu nastal problém. Šaty som skrátené dostala asi tri týždne pred svadbou, vyskúšala som si ich a na jednej strane pri rozparku boli o 5 cm kratšie ako na tej druhej, trčali mi topánky, no hotové faux pas. Nervovo som sa zrútila. Viete si to predstaviť, tri týždne pred svadbou, treba vybaviť alebo potvrdiť ešte milión vecí, už máte stres z veľkého dňa a ja som mala zničené šaty. Opraviť to bolo skoro nemožné. V snahe zachrániť to, mi salón poslal druhý model, ktorý mali na salóne, no ten bol zažltnutý, zatrhnutý, proste oblečený a čistený už niekoľkokrát. Moja predstava o vysnených šatách sa strácala, hľadala som iné, chodila po salónoch, no takto na rýchlo to bolo nereálne a najmä, už som sa videla v šatách, ktoré som mala zakúpené a žiadne iné, aj keď krásne, už neboli dosť dobré. Ešte v utorok v týždeň svadby nebolo isté, čo si oblečiem. Preplakala som hodiny a hodiny. Nakoniec začarovala jedna šikovná pani krajčírka a šaty záhadným spôsobom dorovnala až po zem na oboch stranách a doručila mi ich deň pred svadbou. Nakoniec začarovala jedna šikovná pani krajčírka a šaty záhadným spôsobom dorovnala až po zem a doručila mi ich deň pred svadbou.“

Zaujímavé boli aj šaty družičiek, ktorým nechala Viktória pri výbere voľnú ruku. „Pôvodne mali byť šaty družičiek farby champagne, no družičky sa nevedeli zhodnúť na jednom modeli a ja som chcela, nech sa každá cíti pohodlne a pekne, a zároveň, nech má šaty podľa svojich predstáv. Preto sme sa nakoniec dohodli, že si každá vyberie šaty, aké chce a keďže odtiene champagne farby sa dosť odlišujú, išli sme na istotu a vsadili na čiernu. K našej elegantnej téme to zapadlo perfektne a s družbami vyzerali ako vystrihnutí z filmu James Bond.“

Sľuby, na ktoré sa nezabúda
„Najlepšie bolo pre nás skĺbiť obrad, hostinu aj fotenie na jednom mieste kvôli plynulému harmonogramu dňa. Keďže sme chceli civilný obrad, hľadali sme miesto, ktoré sa nám bude páčiť a bude možné urobiť obrad za každého počasia priamo na mieste hostiny, nech sa ľudia nemusia veľa presúvať.“ Viktória a Daniel si na svadbu písali vlastné sľuby a dodnes je to pre nich najkrajší zážitok z celej svadby. „Sľuby máme doteraz odložené na ,horšie časy‘, aby nám vždy pripomínali, prečo sa milujeme. Okrem toho sme si dali záležať na prvom tanci, tancovali sme rumbu, čo nie je typický svadobný valčík, a ja som veľmi šťastná, že na to môj manžel pristúpil a dokonca to odporúča aj kamarátom. A radi spomíname na moment, ako sme po našom first looku, ktorý prebehol ešte pred civilným obradom, len za prítomnosti fotografa a kameramana, čakali na obrad a už sme zomierali od hladu, tak sme sa tlačili moravskými koláčmi sami v sále. Je to jeden z mojich top zážitkov, pretože sme boli uvoľnení, zamilovaní, spolu a pri dobrom jedle. Čo je viac?“

Vysnívaný Rím
„Viac ako o samotnej svadbe som vždy snívala o svadobnom fotení v Ríme. Do Ríma som sa zamilovala, keď nás tam prvýkrát rodičia so sestrou zobrali, a bude to láska na celý život. Môj manžel dovtedy v Ríme nebol, tak sme si to spojili do mini svadobnej cesty a priniesli si odtiaľ nádherné fotky. Mali sme šťastie aj na nášho fotografa Maja Peigera, ktorý do tohto bláznivého nápadu s nami išiel. Bolo to totiž dosť na rýchlo, v utorok po svadbe sme kúpili letenky a v stredu v noci sme už sedeli v aute na letisko. V Ríme sme fotili vo štvrtok večer pri západe slnka a v piatok pri východe aj západe. Prípravy na samotné fotenie, okrem expresného vybavenia čistiarne a pobalenia svadobných šiat, topánok, dvoch oblekov, závoja a popolnočných šiat do jedného príručného kufríka, zahŕňali veľmi skoré vstávanie. Makeup aj vlasy som si robila sama a lokality a nápady na fotenie sme plne prenechali Majovi, ktorý bol úžasný. Môj manžel mi chcel splniť sen a vidieť Rím, preto som ho prehovárať vôbec nemusela a budem mu za to navždy vďačná. Je zvyknutý na prácu s kamerou, keďže predtým pracoval v televízii a je typ muža, ktorý vyzerá dobre, aj keby sa navlečie do vreca a tak trochu to o sebe aj vie (smiech). Nakoniec vlastne museli muži prehovárať mňa, pretože som bola už uchodená a unavená, predsa len vo vysokých podpätkoch po mačacích hlavách to nie je úplne sranda. Manžel a fotograf by vo fotení pokračovali pokojne ďalej.“ Ďalšie dva dni už ostali mladomanželia sami a užívali si romantické uličky Ríma.

Viac fotografií zo svadby Viki a Daniela nájdete v galérii TU.