Myslím, že inak ako gratuláciou začať nemôžeme. Pauli, čoskoro ideš do finále, ako sa cítiš? Aké si mala tehotenstvo? Paulína: Ďakujem pekne. Veľmi dobre si uvedomujem, že dnes to už nie je žiadna samozrejmosť, a&nbsp;preto som každý deň vďačná, že sa to podarilo. Na to som sa snažila myslieť aj počas nie veľmi príjemných začiatkov tehotenstva. Našťastie už finišujeme, takže môžem len skonštatovať, že to bola pre mňa a&nbsp;moje telo terapia šokom. Z&nbsp;vrcholového športu rovnými nohami priamo do tehotenstva. Nedala som si čas na žiadny prechod z&nbsp;režimu „na sto percent“ do režimu „šetri sa“. Ivi, ako si sa dozvedela, že Paulína čaká bábätko? Pripravila si pre teba a&nbsp;rodinu nejaké prekvapenie? Ivona: Šok to pre mňa určite nebol. S&nbsp;Paulou som posledné roky trávila veľmi veľa času a&nbsp;vedela som, aké má plány do budúcnosti. Skôr by som povedala, že som bola príjemne prekvapená, ako krátko po sezóne sa jej to naplnilo. Oznámila to celej rodine spolu s&nbsp;manželom, ale pravda je taká, že som to už nejaký čas tušila. Predsa len, poznám ju veľmi dobre.

Termín máš doslova vianočný. Máš trošku stres z&nbsp;toho, že Vianoce by si trávila v&nbsp;pôrodnici? Paulína: Som s&nbsp;tým vyrovnaná, že máme vianočný termín a&nbsp;môže to byť akokoľvek. Stres z&nbsp;Vianoc v&nbsp;pôrodnici nemám, ale mám veľký rešpekt pred všetkým, čo ma čaká. Budeš chcieť mať manžela Miloša alebo niekoho z&nbsp;rodiny pri pôrode? Paulína: Manžel bude určite pri mne, takže mi je úplne jedno, že možno nebudeme na Vianoce doma, lebo budeme spolu. Ale za celú športovú kariéru sme si Vianoce nikdy poriadne neužili, pretože sezóna bola vždy v&nbsp;plnom prúde. Preto sme si s&nbsp;Ivkou vždy hovorili, že keď nebudeme pretekať, spravíme si Vianoce už od prvého decembra.

Takže výzdoba, stromček, všetko je tento rok skôr. Aj v&nbsp;severských krajinách s&nbsp;tým začínajú takto skoro. Všetko sa teda ukáže, no kde by ste chceli tráviť Vianoce? Budete ako sestry spolu? Paulína: Každý rok sme s&nbsp;manželom na Štedrý deň absolvovali „štedrý obed“ u&nbsp;jeho rodičov a&nbsp;potom štedrý večer s&nbsp;mojou rodinou, teda aj s&nbsp;Ivkou. Veď bolo treba doplniť kalorické zásoby na ďalšiu časť sezóny. Ale tento rok to na takéto behačky nevidím. Všetko sa ukáže samo. Ivona: Tým, že sme doteraz trávili každé Vianoce spolu na&nbsp;Balogu pri rodičoch, myslím, že bude príjemná zmena vyraziť za Paulou smer Banská Bystrica a&nbsp;osláviť Vianoce možno už aj s&nbsp;novým členom rodiny. Ako to vnímaš, že tvoja sestra, ktorá sa s&nbsp;tebou donedávna hrala v&nbsp;izbe, bude zrazu mamou? Stále si to neviem predstaviť, ale to iba z&nbsp;toho dôvodu, že sme celý život robili šport a&nbsp;riešili sme veci s&nbsp;tým spojené, pretože to bola priorita a&nbsp;všetko ostatné išlo na druhú koľaj. Myslím si však, že Paula bude skvelá mama. Vždy bola veľmi starostlivá a&nbsp;zodpovedná. Keď zavriete oči a&nbsp;vrátite sa do minulosti, ako u&nbsp;vás vyzerali Vianoce, keď ste boli deti? Prezradíte svoje najpamätnejšie zážitky? Paulína: Na Vianoce mám len tie najkrajšie spomienky. Dodnes je to moja najobľúbenejšia časť roka, možno aj preto, lebo sa viem v&nbsp;spomienkach vrátiť do nášho detstva do Čierneho Balogu, kde bola poriadna zima, kopa snehu, zábava, sánkovačka, „vôňa“ z&nbsp;komínov a&nbsp;koláčiky u&nbsp;starkej. Keď si spomeniem na tú atmosféru, vždy ma to totálne pohltí. Pamätný zážitok je pre mňa deň, keď som sa dozvedela, že darčeky nenosí Ježiško. Najskôr som sa na rodičov nahnevala, že mi klamali, potom som sa zatvorila do svojej izby a&nbsp;celý deň som im vyrábala darčeky, aby som mohla obdarovať aj ja ich.

Čo vianočné jedlá? Máte svojich favoritov? Ivona: Milujem všetko, čo sa týka Vianoc. Či už spomeniem tie obohraté pesničky, ktoré púšťajú stále dookola, alebo výzdobu a&nbsp;obchody, ktoré praskajú vo švíkoch, no a&nbsp;jedlo, to je samostatná kategória. Samozrejme, rokmi sa mi chute trochu menia. Keď sme boli deti, koláče alebo sladkosti na stromčeku u&nbsp;nás nevydržali ani do Štedrého večera. Teraz by som však za svojho vianočného favorita označila vianočnú kapustnicu. Teším sa na ňu už od leta. Nedá mi nespomenúť ešte typický sladký chlieb&nbsp; „beľuš“, na ktorý nás naučila starká a&nbsp;ktorý všetci milujeme. Ako ste spolu vychádzali ako deti? Kvôli športu ste spolu často súperili. Bolo to tak aj za zatvorenými dverami? Boli doma škriepky? Paulína: V&nbsp;detstve sme boli oveľa väčšie rivalky ako v&nbsp;dospelosti, paradoxne, netýkalo sa to športu. Škriepili sme sa takmer o&nbsp;všetkom, no vzápätí sme sa opäť spolu kamarátili. Ivona: Chcela som vyskúšať všetko, čo som videla u&nbsp;staršej sestry. Keď to nešlo po dobrom, začali sa hádky. Dokonca raz som skončila s&nbsp;vybitým zubom.

Fíha, tak to musel byť zážitok! Ktorá bola dominantnejšia? A&nbsp;ktorá doma častejšie niečo vyviedla? Ivona: Rodičia často spomínajú, že Paula bola neposlušné, náročné dieťa a&nbsp;ja som bola oproti nej pokojná a&nbsp;poslušná, ale v&nbsp;puberte sa tieto roly vymenili. Bola pre teba Paulína veľká sestra, ktorá bola zároveň tvojím vzorom? Ivona: Určite áno, napokon, preto som skončila pri biatlone aj ja. Je normálne, že starší súrodenec je vzorom pre toho mladšieho, ktorý ho často nasleduje. Ja som mala to šťastie, že ma posunula správnym smerom. Láska k&nbsp;biatlonu vás spájala roky, no od toho ste si dali prestávku. Aký pocit je po toľkých rokoch si konečne „vyložiť nohy“? Paulína: Zvláštny pocit – nemusieť ísť na dve fázy denne. Myslím, že sila zvyku ma ešte stále núti prekonávať sa, stále niečo robiť. Relaxovať som predtým dokázala lepšie. Teraz si tie nohy vyložím, len keď sú už naozaj opuchnuté. Ivona: S&nbsp;týmto úplne súhlasím. Stále mám potrebu udržiavať sa v&nbsp;kondícii, a&nbsp;keď nemám žiadne povinnosti, radšej sa idem prebehnúť, než by som si vyložila nohy. Ktovie, či táto potreba časom vymizne. Možno nám to povie Paula už o&nbsp;pár týždňov. Čo z&nbsp;profesionálneho biatlonu vám chýba najviac? Ivona: Mne tvrdé tréningy zatiaľ nechýbajú, ale musím byť úprimná – niektoré časti vrcholového športu, ako je napríklad režim, mi poriadne chýbajú. Paulína: Nemyslela som si, že to niekedy vyslovím, ale áno, chýbajú mi ako tréningy, tak súťaže.

Ivi, samozrejme, každého teraz zaujíma, čomu by si sa chcela po skončení kariéry venovať. Máš nejaký konkrétny plán? Mám pocit, že môj život sa otočil o&nbsp;180 stupňov vo všetkých smeroch. Skončila som s&nbsp;vrcholovým športom, presťahovala som sa a&nbsp;začala som s&nbsp;prácou, ktorá je pre mňa nová výzva. Oco vybudoval firmu s&nbsp;medzinárodnou dopravou a&nbsp;postupne by bol rád, keby mu s&nbsp;tým niekto pomáhal. Tým, že nemám potrebu angažovať sa v&nbsp;športovej oblasti, rozhodla som sa to vyskúšať. Momentálne sa zaúčam a&nbsp;uvidíme, či mi to pôjde a&nbsp;či ma to bude baviť. Pauli, o&nbsp;tvojich plánoch na najbližšie obdobie asi vieme. Budeš na začiatku využívať mamininu pomoc? Paulína: Moja mamina mi určite rada pomôže so všetkým, veď aj pre ňu bude pekné tieto veci okolo bábätka si po dlhých rokoch zopakovať. Myslíš, že Miloš zvládne prebaľovanie? Miloško je, samozrejme, vo všetkom oporou, s&nbsp;domácimi prácami to síce nepreháňa, ale prebaľovanie, myslím, zvládne bez problémov. Si ten typ, že si musela mať všetko dopredu pripravené, nakúpené, alebo si si to nechávala na poslednú chvíľu? Paulína: Som presne typ, ktorý potrebuje mať všetko pripravené dopredu. Nerada nechávam veci, na ktoré sa viem pripraviť, na náhodu. To vo mne asi zakorenil šport. Alebo som taká bola vždy? Neviem. Popri prípravách ťa zamestnáva stavba domu. Kedy by ste sa chceli sťahovať? Paulína:&nbsp; Dom zamestnáva viac Miloša ako mňa, aj keď všetko spolu doma riešime. Sme ešte len v&nbsp;začiatkoch výstavby a, bohužiaľ, museli sme sa zmieriť s&nbsp;tým, že veci nie vždy idú tak rýchlo a&nbsp;hladko, ako si ich človek predstavuje. Zatiaľ ešte nerozmýšľame nad sťahovaním, ideme krok po kroku a&nbsp;jedného dňa príde aj na to. Zariaďovanie a&nbsp;dizajn ma veľmi bavia a&nbsp;extrémne sa na to teším. Našla som sa v&nbsp;tom už pri prvom byte, ktorý som prerábala.

Máte obe rovnaký vkus? Páčili sa vám vždy rovnaké veci, rovnakí chlapci? Paulína: Na niečo áno, na niečo nie. Ivona: Sme síce sestry, ktoré robili rovnaký šport, ale ako osobnosti sme úplne rozdielne. Keď je však niečo naozaj pekné, vieme to oceniť obidve. Aj keby ste sa k&nbsp;profesionálnemu športu už nikdy nevrátili, stále pre nás budete ako športovkyne veľkou inšpiráciou. Chceli by ste raz k&nbsp;športu viesť svoje deti? Paulína: Samozrejme. Nemusí to nutne znamenať, že z&nbsp;detí chceme vrcholových športovcov. Ale mne aj Milošovi dal šport veľmi veľa, vďaka nemu sme tým, kým sme, a&nbsp;určite to budeme chcieť dopriať aj deťom. Ivona: Mne dal šport veľmi veľa. Už ako dieťa som si našla kamarátov, ktorí mali rovnaké záujmy. Je to dôležité hlavne v&nbsp;tejto virtuálnej, počítačovej dobe, v&nbsp;ktorej žijeme. Aký šport by ste volili na začiatok? Paulína: Na začiatok by som volila gymnastiku alebo takzvané úpolové športy kvôli motorike, rozsahom. Ale dôležité je hlavne to, k&nbsp;čomu dieťa samo inklinuje. Keď tento článok vyjde, zrejme už budete mať o&nbsp;jedného člena viac. Ak si raz tieto riadky prečíta, čo by ste mu chceli odkázať? Paulína: Pamätaj na to, že máš to šťastie narodiť sa do milujúcej rodiny, ktorá sa na teba veľmi teší, vo všetkom ťa bude podporovať, pomáhať ti a&nbsp;ochraňovať ťa. Vždy sa na nás môžeš obrátiť. Si náš vianočný zázrak. <a rel="noopener" href="https://eva.pluska.sk/gal/ludia/fialkove" target="_blank">FOTO SESTIER NÁJDETE TU!</a>

VEĽKÝ ROZHOVOR: Sestry Fialkové skočili s biatlonom a EVE exkluzívne porozprávali o ich plánoch

Plus TV

Hviezdy rozprávky Z pekla šťastie sa stretli po 25 rokoch: Neuveriteľné, ako vyzerajú

Fanúšičky ofiny jasajú: Rok 2025 ovládne 15 rokov starý účes. Idete do toho?

Vianočné fotenie: Takto si zapózovala Monika Bagárová s milovanou rodinkou

Výber pre vás