Veľký rozhovor s Lenkou Tekeljak: PREČO si z nej v škole uťahovali a aký muž ju NIKDY nezbalí?

Pri pohľade na tvoje fotografie si zrejme každý hneď povie, páni, to je figúra! Je za tvojím dokonalým telom prísna diéta, striktné vyhýbanie sa cukru a tvrdé tréningy?
V minulosti to tak bolo. Keď som mala osemnásť a išla som na kasting Elite model look, musela som schudnúť skoro desať kíl, aby som spĺňala miery. Postupne sa trend príliš chudých modeliek menil a začala som sa kryštalizovať ako komerčná modelka, ktorá nemusí byť až taká chudunká ako pri high fashion. Paradoxne, len čo som trochu pribrala, začala som mať omnoho viac práce. Teraz je to presne naopak. Nefungujem na žiadnej diéte, jem, čo mi chutí, milujem sladké, aj pred chvíľou som dojedla čokoládu. Ale mám dobré spaľovanie a veľa sa hýbem.
Aký druh pohybu ti najviac vyhovuje?
Teraz som začala intenzívnejšie robiť jogu, pilates je súčasťou môjho kalendára už veľmi dlho. Snoubording, bicyklovanie, korčuľovanie či turistika sú dlhodobo súčasťou môjho životného štýlu a v lete by som už konečne chcela vyskúšať kitesurfing. Kedysi som skúšala box, efekt sa na postave veľmi rýchlo prejavil, ale tréningy boli pre mňa príliš náročné. Povedala by som, že na tento druh športu som príliš krehká. Asi každý musí nájsť to svoje, pri pilatese a joge viem úplne vypnúť hlavu, čo počas svojich ubehaných dní skutočne potrebujem.
Považuješ sa za overthinkera?
Totálne! Všetko v hlave analyzujem, vymýšľam možné scenáre a vizualizujem si situácie. Taká som odjakživa, veľmi zasnená, ale aj kreatívna. Od detstva som stále niečo vymýšľala a tvorila, či už v hlave, alebo na papieri. Naozaj, nad všetkým priveľmi uvažujem.

Tak to musíš pri pridávaní fotografií na Instagram nad jedným príspevkom stráviť hodiny.
Samotné pridávanie fotografií robím veľmi rýchlo, rýchlo vymyslím aj sprievodný text. Skôr vidím problém vo svojom rozmýšľaní po tom, ako niečo pridám. Bežne sa mi stáva, že po pár sekundách príspevok vymažem a vložím nanovo. Zrazu mi totiž napadne, že to mohlo byť inak, lepšie... Moje spätné myslenie, prehodnocovanie, analyzovanie toho, čo robím, mi občas komplikuje život.

U teba asi aj musí byť všetko rýchle, keďže robíš viac povolaní naraz.
Odmalička som stíhala viac vecí ako ostatní. Mám rada rozmanitosť a vyhovuje mi, že robím viac odlišných vecí. Povedala by som, že celkovo môj životný štýl je v ADHD pokluse, som veľmi hyperaktívna, môj pracovný deň sa veľakrát končí niekedy pred polnocou a často pracujem sedem dní v týždni. Behám zo stretnutia na stretnutie, všetko riešim súbežne. Moja starká mi od detstva hovorila, že mám spomaliť. Nedokážem však „nič nerobiť“ a neustále musím vykonávať nejakú činnosť. Je to pre mňa asi prirodzené a tvorí to moju osobnosť.

ADHD dokáže poriadne skomplikovať život. Máš to aj potvrdené?
Oficiálne mi diagnózu potvrdili len pred rokom. Keďže som veľa pracovala, do toho sociálne siete a neustály tlak, začala som mávať úzkostné stavy, bola som veľmi vyčerpaná a demotivovaná. Často sa mi stávalo, že som nevedela nájsť mobil, kľúče, nechtiac som si vymenila termíny stretnutí, neustále som na niečo zabúdala, nevedela som sa sústrediť. Bola som frustrovaná, až som si raz začala googliť príznaky. Myslela som si, že to je pracovné vyhorenie. To mi však nesedelo a postupne ma to naviedlo na ADHD. Netušila som, že neriešenie tejto neurologickej poruchy môže viesť k vážnym problémom. Rozhodla som sa pre návštevu psychológa, nasledovali vyšetrenia a nakoniec sa moja predtucha potvrdila.

Cítila si sa „iná“ už aj v detstve?
Určite. Nemohla som obsedieť na jednom mieste, stále som musela niečo robiť, neustále som vyhľadávala sladké, ťažko sa sústredila, veľa v škole vyrušovala a bola som veľmi impulzívna. Moja neschopnosť sústredenia sa, samozrejme, odrazila aj na mojich známkach. Kedysi sa na to však nepozeralo ako na diagnózu. Hovorilo sa: Ona je taká živá, nepozorná, neposedná. V škole som bola označovaná za nesústredenú a priemernú žiačku. Veľmi som obviňovala aj samu seba, trápilo ma, že som často impulzívnejšia, ako by bolo vhodné, veľakrát som niečo vyslovila bez rozmyslenia. Spomínam si, že keď mi oznámili diagnózu, veľmi som sa rozplakala. Zrazu mi všetko z detstva začalo dávať zmysel a odpustila som si všetko, za čo som sa v minulosti tyranizovala. Veľmi sa mi uľavilo.

Brzdilo ťa to aj v rozhodovaní ísť na vysokú školu?
Chcela som študovať architektúru. Nastúpila som aj na Fakultu architektúry a dizajnu STU v Bratislave. Toto obdobie sa však prelínalo so začínajúcim modelingom a krátko na to som odletela do Paríža. Rýchlo som pochopila, že štúdium a modeling nebude možné robiť súčasne a musela som sa rozhodnúť. Nebola som z rodiny, kde by boli financie na cestovanie, no modeling mi tú možnosť dával. Za mňa to bola príležitosť, ktorá sa neodmieta. Vždy som túžila spoznávať svet.

Pracovala si v Paríži, Miláne, Londýne... Ktoré mesto bolo pre teba naj?
Najviac sa mi páčilo v Londýne, tam som aj tri roky zostala, stal sa mojím druhým domovom. Teraz, keď si na to spomínam, mám pocit, že toto celé sa dialo v mojom minulom živote, pripadá mi to, akoby to bolo veľmi dávno. Londýn je super miesto pre cudzincov, je to multikultúrna metropola a nikto nerieši, odkiaľ ste. Všetci sú veľmi priateľskí a veľmi rýchlo som zapadla. Čo sa týka práce, bol to pre mňa najlepší trh.

Bolo to obdobie, ktoré ti naštartovalo tvoj dnes úspešný Instagram?
Instagram som si založila hneď, ako som začala cestovať, to je už nejakých pätnásť rokov. Samozrejme, nebolo to také populárne ako dnes. Až keď som prišla do Londýna, začala som ho viac používať a postupne sa rozbiehal. V Londýne fungovali influencerské spolupráce oveľa skôr ako na Slovensku. Postupne, ako sa sociálne siete popularizovali viac aj u nás, začalo mi to rásť rýchlejšie. Dnes však na sociálnych sieťach  trávime oveľa viac času.

Tak schválne, koľko času tráviš na Instagrame?
Prekvapivo nie veľa. Mám v aplikácii nastavenú upomienku na jednu hodinu. Snažím sa to naozaj dodržiavať a málokedy tento limit prešvihnem.
Myslíš, že je lepšie, že si s modelingom začala ako dospelá a vďaka tomu si sa dokázala lepšie vyrovnať s neúspechom na kastingoch?
Práveže som si stále hovorila, že som mohla začať skôr. Všade som bola najstaršia. Na kastingy chodili väčšinou štrnásťročné dievčatá, v porovnaní so mnou mali oveľa viac času vybudovať si silný book a pozbierať cenné skúsenosti.
Prečo si nezačala s modelingom skôr?
Pochádzala som z prostredia, v ktorom slovo modeling ani neexistovalo. Mama mojej najlepšej kamarátky mi stále hovorila, že by som sa mala stať modelkou, ale ja som o tom nechcela ani počuť. Vždy som bola samá ruka, samá noha, extrémne chudá a vysoká a vtedy sa to naozaj nenosilo. V skupine rovesníkov som pre svoju postavu bola skôr cieľom posmeškov.

Neviem si predstaviť, že by si mohla mať z niečoho komplexy.
Asi každé dievča by malo. Bola som spomedzi dievčat najvyššia, všade som dosť vytŕčala a v podstate aj to bol dôvod, prečo som sa začala hrbiť. Navyše, nemala som žiadne prsia a oproti iným dievčatám z triedy som vyzerala oveľa mladšie.

Netajíš sa tým, že si sa rozhodla pre plastickú operáciu. Pomohla ti nájsť ženskosť, po ktorej si túžila?
Áno, netajím sa tým. Nemám nič proti tomu, keď sa ženy vylepšujú, ale neuznávam, keď sa niekto tvári, že sa taký narodil. Preto som vôbec nemala problém povedať, že som na nejakej operácii bola. Dala som si zväčšiť prsia a mojej postave to veľmi prospelo. Tým, že som mala vždy širšie boky, moja postava sa vďaka tomu stala súmernou. Nevolila som drastickú zmenu, ale veľmi prirodzenú. Jediné, čo ľutujem, je to, že som do toho nešla skôr. Určite vyzerám omnoho ženskejšie a konečne môžem nosiť šaty bez ramienok, predtým mi totiž nemali na čom držať.

Čo si na inej žene všímaš ako prvé?
Vyžarovanie, spôsob, akým komunikuje, aké slová volí, poprípade, ako je upravená. Myslím, že to o človeku veľmi veľa hovorí. Výzor ma až tak nezaujíma, je to väčšinou niečo, čo človek nevie ovplyvniť. Na druhej strane, to aká si, je v tvojich rukách a vieš na tom pracovať. Samozrejme, veľmi dobre sa pozerá na krásnych ľudí a je jasné, že vďaka tomu majú v živote veľa výhod. Nie raz som však stretla osobu krásnu navonok, ale pod povrchom nebola žiadna pridaná hodnota.

Dnes aj ty pomáhaš ženám podčiarknuť ich sexepíl vďaka vlastnej značke pyžamiek. Prečo si sa rozhodla práve pre túto časť oblečenia?
Toto rozhodnutie som urobila veľmi dávno, chcela som spojiť pohodlnosť s niečím, čo dobre vyzerá. Väčšinou sme zvyknuté, že pohodlné oblečenie nevyzerá až tak dobre a už vôbec nie je sexi. Chcela som túto mienku napraviť a vytvoriť niečo, čo je pohodlné, pekné a príťažlivé zároveň. Tým, že sa moje pyžamká šijú na Slovensku, ich výroba je určite finančne náročnejšia, ale na druhej strane je to aj oveľa osobnejšia záležitosť, keďže som pri procese od začiatku až do konca. Je v tom teda naozaj veľa zo mňa. Pocit, keď som svoju značku prvýkrát uviedla v predajni a mohla som pozorovať, ako si ju ľudia obzerajú a držia, ma neuveriteľne zahrial pri srdci. Čoskoro preto plánujem otvoriť aj showroom, kde si budú môcť zákazníčky naše produkty vyskúšať.
Plánuješ rozšíriť portfólio aj o ďalší typ oblečenia?
Určite áno. Práve na tom pracujem. Chcela som trochu rozšíriť sortiment o veci, ktoré sú vhodné na nosenie von a nielen doma. Dúfam, že sa nám to podarí zrealizovať čo najrýchlejšie. Tentoraz som si na to vyčlenila trochu viac času, keďže rada veci mením po tom, ako ich vypustím von, a takto sa tomu snažím  predísť. Kolekciu preto uvedieme až vtedy, keď si budem naozaj istá, že je to tá najlepšia verzia.
To sa mi celkom hodí aj na tvoje znamenie – Baran. Si aj tvrdohlavá?
Áno, som a veľmi. Ale, čo je zaujímavé, vo veľa veciach som taká rozpoltená. Napríklad, niekedy som vo svojich rozhodnutiach extrémne zaťatá a nikto ma nedokáže zlomiť, inokedy zmením všetko na základe názoru niekoho iného. Raz som extrémne spoločenská a niekedy chcem byť sama doma v papučiach. Mám v sebe veľmi veľa protichodných vlastností. Niekedy sa mi so sebou nefunguje úplne najľahšie.

K práci influencerky patria aj večierky a akcie. Aj toho sa však dá rýchlo prejesť. Užívaš si spoločnosť alebo sa musíš niekedy premáhať?
„Influencerské“ večierky sú väčšinou veľmi pekné akcie plné krásnych a kreatívnych ľudí. Mám ich veľmi rada, no niekedy sa na ne ani ja necítim. Je predsa normálne, že niekedy sa vám nechce byť za krásku v peknom outfite a chceli by ste mať domácu pohodu. Je to však súčasť mojej práce a vtedy sa musím, samozrejme, premôcť.
Príležitostí, kde by si mohla spoznať nejakého nápadníka, máš teda dosť. Jeden by neveril, že si už dlhšie single.
Mám okolo seba veľa zaujímavých mužov a aj keď som sa s niekým stretávala, nevedela som dať tomu jednoznačnú nálepku – zadaná. Myslím, že tých dôvodov je viac. Určite hrá rolu aj Instagram a sociálne siete, ako na nich vystupujem. Ako väčšina ľudí, aj ja ukazujem to pekné, dokonalé, skrátka momenty, kde som upravená, top nastajlovaná. Veľa ľudí má potom o mne nereálnu predstavu a možno aj veľké očakávania. Potom sú šokovaní, keď niekam prídem strapatá v šľapkách a namiesto drahej kabelky mám tašku z Ikey. Myslím, že sebestačné ženy si partnerov hľadajú  ťažšie, lebo majú vysoké nároky – čo vychádza z toho, že samy majú na seba vysoké nároky.
Napriek tomu neverím, že nemáš schránku zahltenú potenciálnymi pytačmi. Mala si už rande aj s niekým, koho si spoznala cez sociálne siete?
Nemala. Áno, neustále mi píšu nejakí muži, ale len málokedy odpíšem niekomu, koho nepoznám. Držím si odstup. Ak náhodou odpíšem niekomu neznámemu, určite mi napísal niečo veľmi vtipné, to väčšinou na mňa zaberie.
Aké typy ťa priťahujú?
Páčia sa mi správni chlapi. V podstate to inak ani neviem pomenovať. Niekto, kto si stojí za tým, čo povie. Nerozumiem mužom, ktorí majú potrebu ženám nasľubovať milión vecí a nič z toho sa potom nedeje. Mám pocit, že si títo muži vôbec neuvedomujú, ako hlboko klesnú v očiach ženy a ako sami seba zhodia a ponížia. Mám rada, keď muži rešpektujú význam slov a na nič sa nehrajú. Vždy ma dostane, keď je muž inteligentný. Imponuje mi baviť sa s mužmi, ktorí majú rozhľad a pri ktorých sa viem niečo naučiť.
Čo je pre teba, naopak, najväčší red flag?
Keď muž klame. Strašne mi prekáža neúprimnosť. Jasné, nikto nie je dokonalý, ale všetko sa dá vydiskutovať. Komunikácia je vo vzťahu kľúčová, je to presne to, čo vzťah prehlbuje a udržiava.
Hovorí sa, že každý vzťah nás niekam posúva a veľa nás o sebe naučí. Čo si sa z toho posledného o sebe naučila ty?
Naozaj som si z každého vzťahu niečo vzala. Pri jednom som prišla na to, že som vôbec nemyslela na seba a že to musím zmeniť – toto bolo veľmi kľúčové, lebo hneď ako som sa začala na svoje potreby sústrediť viac ako na partnerove, okamžite som bola šťastnejšia. Pri posledných vzťahoch sa mi veľmi osvedčila priamosť, naučila som sa, že to funguje najviac. A hlavne je dôležité nestratiť samu seba a svoje záujmy. Bezhlavo sa neprispôsobovať, lebo potom začíname žiť život niekoho iného a nie ten svoj. Veľmi sa mi preto páči citát: Vo svojom živote máte byť hlavnou postavou vy a nie niekto iný. FOTO LENKY TU!