"Bola som v štádiu, keď som sa už nedokázala tváriť, že som v pohode. Mám, bohužiaľ, aj takú tvár, na ktorej všetko vidieť. Únava, smútok, šťastie aj trápenie. Pre herectvo je to super, ale pre bežný život nie. Ale vždy, keď je reč o dokonalosti, uvedomím si, že v mojom okolí je veľa ľudí, ktorým sa stalo to, čo mne, ba možno aj horšie veci. Ale ich za to nikto nesúdil," dodáva.
Odhliadnuc od toho, že v úlohe sudcov by mali byť len tí, ktorí nikdy nepochybili (a taký človek na zemi zrejme neexistuje), sa v marazme bulvárnej telenovely, ktorá zobrazovala pád jednej mladej ženy, strácala dôležitá vec: že za každou tragédiou je nejaký príbeh.
Nikto nepríde na tento svet ani sa nezobudí ráno s odhodlaním: dnes to pokazím. Ani Petra to tak nemala. Práve naopak.
"Zažila som všetky stupne vyhorenia a skončila som úplne dole. Predtým som mala pocit, že mám tisíc kamarátov. Denne som bola s najznámejšími hercami, producentmi, mohla som zavolať komukoľvek kvôli zábave, kávičke či nakupovaniu. A dnes?