Terka Sinčáková sa venuje výkladu rozprávok, pretože v nich vidí to, čo my dospelí prehliadame

Považuješ za relevantné iba klasické rozprávky? Tie nové typu Vaiana a Harry Potter už nie?
Práveže tie najzaujímavejšie novodobé rozprávky udržiavajú silnú symboliku. Frozen, Harry Potter, Vaiana, Raya a posledný drak – jeden čas Disney chrlil príbehy, ktoré boli bez širšieho kontextu. Boli skrátka o rýchlom autíčku a autíčko chce vyhrať. Je to pekné, je k tomu veľký marketing, ale chýba tomu hĺbka. Jasné, že deti pri tom sedia, lebo je to pre ne vizuálne lákavé. Ale toto nie sú liečivé rozprávky, nesprostredkujú nám spojenie samých so sebou. No od istej doby začal aj Disney robiť rozprávky, ktoré majú naozaj hĺbku. Autorská rozprávka môže mať tiež hĺbku, taký Hans Christian Andersen aj s prihliadnutím na jeho životopis skutočne čerpal veľa z nevedomia. Je to podobné ako s autorskou hudbou od Mozarta, alebo Beethovena, tá hudba skrátka oslovuje davy, pretože nie je samoúčelná.

Nemohol Hans Christian Andersen len vidieť na trhu chudobné dievčatko, ktoré predávalo zápalky a zle dopadlo?
Mohol, podľa mňa takto napísal Charles Dickens aj Olivera Twista. To je presne ako pri tých skladateľoch, niečo ide z vedomej časti, niečo z nevedomej. Niečo toho umelca inšpiruje vo vonkajšom svete, dá to do diela a osloví masy. Ale keby to zostalo iba v tej rovine, že popíše ako bol na trhu a videl tam chudobné dievčatko, ktoré zamrzlo, tak je to tragédia, ktorá sa možno dostane do novín, ale prežije to generácie, bude sa to čítať o dvesto, tristo rokov neskôr? Krásna je v tomto jeho Malá morská víla. V disneyovskom happyende sa premení na krásnu princeznú a princ si ju vezme za ženu a podľa mňa je to troška škoda. Lebo o čom vlastne tá rozprávka v origináli rozpráva? Malá morská víla je napoly ryba, čo v symbolickej reči znamená, že je do značnej miery ešte v nevedomí. Zachráni princa, na prvý pohľad sa do neho zamiluje, nechá sa prečarovať na ľudskú bytosť a vlastne mu ani nedá možnosť, aby ju spoznal, aká skutočne je. Aj s tým chvostom, so všetkým, čo k nej patrí. A preto jej to nefunguje. Keď sa postaví na pláži na ľudských nohách, cíti obrovskú bolesť, ktorá ju páli a zožiera, pretože je v koži niekoho iného. Ďalší nádherný rozprávkový symbol je, že nerozpráva. Nemôže sa vyjadriť, povedať, kto vlastne je a len dúfa, že protistrana si všimne. V originálnej verzii sa princ zamiluje do princeznej, do úžasnej dievčiny, ktorá má rada aj tú morskú vílu a nie je tam nič o tom, že by bola zlou osobou. Títo dvaja si dali čas, spoznali sa, zaľúbili sa a tak majú svadbu a idú životom ďalej. A Malá morská víla, ktorá zaprela samu seba a ani princovi nedovolila spoznať jej pravé ja a už chcela, aby si ju vzal, ukončí svoje zúfalstvo tým, že príde ku skale a skočí do mora, kde sa premení na morskú penu. Keby sme sa pozerali na rozprávku ako na obraz vnútra jednej ženy, tak Malá morská víla symbolizuje potenciál myšlienky, pocitu, nejakej vnútornej kvality, ktorá mohla túto ženu obohatiť, ak by sa jej podarilo ostať vo vedomí. V tomto príbehu sa to žiaľ nepodarilo, po sérii chybných úsudkov a zlých krokov sa rozplynula v hlbinách mora, znova spadla do nevedomia.