Máš len 21 rokov, no dnes patríš medzi naše najžiadanejšie a najkrajšie modelky. Počúvala si od okolia už v detstve, že si výnimočne pekná?
Od rovesníkov ani nie. Skôr od dospelých som počúvala, že som taká iná, a často hovorili, že mám výrazné tmavé oči. V detstve som však nosila krátke vlasy, takmer na chlapca, čiže asi som nebola úplne typické časopisové dievčatko ako stvorené do reklamy. Začala som to vnímať až neskôr, počas strednej školy.
Veľa pekných dievčat to má v škole paradoxne ťažšie. Stretávala si sa v škole so šikanovaním od závistlivých „mean girls“?
Musím povedať, že nie. Asi prvýkrát, čo som pocítila nejaké nepríjemnejšie pohľady, tak to bolo už po misske, ale dovtedy nie. Ale od detstva som sa dosť odlišovala od rovesníkov. Bola som vždy zaneprázdnená krúžkami. Hrala som na klavíri, chodila som do súboru, neskôr na plávanie či na divadelný krúžok. Nenudila som sa.
Kedy si si teda uvedomila, že sa chceš venovať modelingu?
Priznám sa, že pred súťažou som mala len jedno profesionálne fotenie u nás v Banskej Bystrici. Najprv som chcela ísť ako veľa mojich kamarátok na Miss Horehronie, ale akurát ten ročník, keď som sa chcela prihlásiť, neorganizovali. Všimla som si však kasting na Miss Slovensko, tak som sa prihlásila rovno tam.
A uspela si, bola si prvá vicemiss. Nemrzelo ťa trochu, že výhra ti ušla o chlp?
Naozaj som nič nečakala a celé prípravy aj súťaž som si veľmi užívala. Aj dievčatá boli milé. Vyhrala som však titul EVA Miss Sympatia a to ma veľmi potešilo. Viac som ani nečakala. Čiže nič ma nemrzí, skôr som bola prekvapená a veľmi šťastná.
Od tohto momentu sa to u teba s modelingom poriadne rozbehlo a dnes ťa vidíme takmer na každej prehliadke. Cítiš, že práve tomu sa chceš v živote venovať?
Je to pre mňa úplne nový svet a som rada, že ho môžem vychutnať. Mala som len osemnásť rokov, keď som do toho vhupla. Doslova zo dňa na deň sa mi zmenil život a musela som sa naučiť zorganizovať svoj čas. Spájať školu, prehliadky a fotenia je občas náročné, no som rada, že sa to tak naštartovalo.
Svet modelingu veľa ľudí stále vníma ako niečo, kde sa točia drogy a kde nie je cudzie ani sexuálne obťažovanie. Stretla si sa s niečím takým u nás alebo v zahraničí?
Musím povedať, že takúto skúsenosť som nemala. Dokonca ani žiadne narážky, nepríjemné poznámky, nič podobné. Mala som česť pracovať so samými profesionálmi.
Keby si cítila, že niekto ide za čiaru, vedela by si sa za seba postaviť?
Je pravda, že mám veľkú trpezlivosť, väčšinou som taká tichšia a som skôr pozorovateľ. Keď mi je však niečo nepríjemné, viem sa ozvať. Raz som napríklad mala skúsenosť, že sa všetko veľmi naťahovalo. Povedala som, že ak sa to nerozhýbe, odchádzam. Vážim si čas iných, no aj ten svoj.
Modelingom sa väčšinou nedá živiť večne. Máš aj plán B?
Okolo dvadsaťpäťky až tridsiatky je už hraničný vek, dokedy sa dá živiť modelingom, čo si veľmi dobre uvedomujem. Študujem však na vysokej škole a modeling vnímam skôr ako voľnočasovú aktivitu a niečo, čo ma aktuálne baví. Študujem marketingovú komunikáciu a pre mňa to je učenie teórie k praxi, ktorú teraz robím.
Napriek svojmu mladému veku si sa pustila aj do vážnych tém. Si ambasádorkou ženského zdravia v pacientskej aliancii NIE RAKOVINE pre prevenciu rakoviny prsníkov a krčka maternice. Čo ťa presvedčilo, aby si sa pustila do tohto projektu?
Toto ochorenie sa vyskytlo aj v mojej rodine. Je to téma, o ktorej sa v spoločnosti stále málo hovorí. Na Slovensku žije 30-tisíc žien s rakovinou prsníka a nie všetky majú to šťastie, že dostanú liečbu, ktorú potrebujú. Aliancia NIE RAKOVINE bojuje za práva pacientov a na svojej stránke www.nierakovine.sk spustila aj celoslovenskú kampaň na pomoc pacientkam. V súčasnosti toto ochorenie diagnostikujú jednej z ôsmich žien, a teda s touto diagnózou sa priamo alebo nepriamo stretol každý z nás. S maminou sme ambasádorky prevencie rakoviny krčka maternice najmä preto, že veľa ľudí stále nevie, že sa pred týmto ochorením dá chrániť. Nielen preventívnymi prehliadkami, ale aj očkovaním, ktoré je do dvanástich rokov dokonca zadarmo. Stretla som sa s paňou, ktorá je v štádiu rakoviny, ktoré je už nezvratné. Veľmi sa ma to dotklo a ešte viac ma to motivovalo robiť túto osvetu, aby som prispela k záchrane čo najväčšieho počtu životov.
Už počas kovidu sa u nás ukázalo, aká je téma očkovania kontroverzná. Stretla si sa aj ty s negatívnymi komentármi?
Presne to som si uvedomovala, keď som rozmýšľala, ako budem komunikovať túto kampaň. Veľa ľudí očkovania stále spochybňuje a táto téma rozdeľuje spoločnosť. Našla som si však cestu, ako to komunikovať, aj vďaka tomu, že je to iná situácia ako s kovidom. Predsa len, rakovina krčka maternice nie je nový vírus, s ktorým ľudstvo bojuje dva roky, ale je tu odjakživa. Aj vakcína je k dispozícii už dlho.
Ďalšia vážna téma, ktorú si otvorila aj na sociálnych sieťach, je nehoda na Zochovej ulici. Tvoj brat len o vlások unikol smrti, no jeho kamarát nemal také šťastie. Upevnilo to tvoj vzťah s bratom?
Mám dvoch bratov a máme veľmi blízky vzťah. S tým o rok a pol mladším som doslova vyrastala ako s dvojčaťom a všetko som s ním zažila. Po nehode sa náš vzťah ešte zintenzívnil a viac si vážime život. Ak človek niečo také zažije, naozaj si uvedomí, že platí – pokiaľ nejde o život, nejde o nič.
Táto udalosť vraj takmer spôsobila, že si nevycestovala na celosvetové finále súťaže Miss International v Japonsku. Áno. Nevedela som sa súťaže dočkať, keďže pre kovid som čakala dva roky. Po udalosti, kde vyhasli ľudské životy, som však vôbec nemala pocit, že je správne vycestovať. Pripadalo mi to úplne absurdné, aby som riešila prípravu na súťaž krásy. Vtedy som si naozaj uvedomila, že si môžete čokoľvek naplánovať, život vám to za sekundu zmení. Napokon som sa však zmobilizovala a vycestovala.
Aký naj zážitok máš z Japonska?
Miestami som mala pocit, že som vo filme. Všetko tam je také organizované, čisté, každý vedel, čo má robiť. Zaujala ma napríklad návšteva školy. Bola som unesená z toho, s akými technológiami tam deti pracujú. U nás sa na niečo také vôbec nechytáme. Mám však aj veľa zážitkov s dievčatami z celého sveta, ktorých bolo až 65.
Nepôsobíš ako typická Slovenka s modrými očami, blond vlasmi. Netipovali ti tam inú krajinu?
Je pravda, že nemám typickú slovenskú tvár a prirovnávajú ma k Meghan Markle. Na Slovensku býva väčšinou prvá otázka: Aké máš korene? Nikto mi neverí, keď poviem, že slovenské. Väčšinou tipujú španielske alebo turecké. Musím však povedať, že v Japonsku to tak nevnímali. Myslia si, že na Slovensku sú dievčatá ako ja.
Nepátrala si po predkoch?
Samozrejme, zaujímalo ma to. Zisťovala som, pátrala som po svojich predkoch. Ešte aj moji prarodičia boli Slováci, ďalej som sa zatiaľ nedostala.
Tvorila si pár s modelom Michalom. Dokonca vás označovali za jeden najkrajších párov šoubiznisu. Máš pocit, že ti to pomohlo v kontaktoch a kariére?
Malo to určite aj výhody, aj nevýhody. V rámci práce sme si napríklad dohadzovali džoby alebo sme mali spoločné fotenia. Výhodou bolo určite aj to, že ak som fotila s nejakým iným chalanom, rozumel tomu a nežiarlil. Určite som s ním však nebola len kvôli tomu, aby som sa nejako zviditeľnila.
Hľadala by si si partnera opäť vo fachu?
Nejako to neriešim. Kedysi som sa dosť zameriavala na výzor. Dnes som zmenila názor a dôležitý je pre mňa skôr charakter a osobnosť. O 10 rokov môžeme aj tak všetci vyzerať inak. Určite nemusí byť model, ale je pre mňa dôležité, aby chápal, že stále niekam lietam a mám fotenia.
Tvoji partneri boli väčšinou starší. Si vnútorne, ako sa hovorí, stará duša?
Keď ma niekto nepozná, väčšinou mi tipuje viac rokov, než naozaj mám. Ja sa však necítim staršie. Je však pravda, že na miss som prišla ako dievčatko a možno vďaka tomu som rýchlejšie dospela. Vždy som si však viac rozumela so staršími ľuďmi než s rovesníkmi. Asi som naozaj taká stará duša.
Už keď sme pri veku... Veľa žien má strach zo starnutia. Aký názor máš ako modelka na plastické operácie?
Aj na Miss International bolo veľa dievčat, u ktorých bolo jasné, že majú napríklad upravené pery. Ale mne sa najviac páčia prirodzené dievčatá. Ak to však niekomu pomôže v sebavedomí a neprestrelí mieru, prečo nie. Žijeme v 21. storočí, ak tu je taká možnosť, prečo si nepomôcť? VIAC FOTO VIKTÓRIE NÁJDETE TU!