Slovenka Eva našla druhý domov na Korfu: Neuveríte, v čom tam začala podnikať!

"Z bežnej konverzácie udávajúcej azimut sa vyvinuli hodinové rozhovory, a pri jednom z nich ma presvedčil prísť sa do Grécka, konkrétne na ostrov Korfu, pozrieť aspoň na pár dní. No a bola som stratená alebo skôr nájdená v čarovnom, prímorskom, slnečnom, farebnom, voňavom, slanosladkom ostrovnom živote.“ V jej prípade je naozaj na dovolenke počas celého roka, tvrdí to aj jej manžel Tasos. Napriek tomu, že na Korfu žije takmer 13 rokov, nezunovalo sa jej a zachovala si čosi ako turistický pohľad na svet okolo seba.

„Každý deň sa nadchýnam a som vďačná za krásu ostrova, ktorý sa stal mojím domovom. Ale ak budem menej prozaická, na dovolenke sa ešte cítim vždy, keď nemusím variť. Čo viac, ako celý deň byť vonku, v sadoch, pri mori, v pohybe a venovať sa tomu, čo vás neuveriteľne baví a napĺňa, si môže človek priať? Očarená týmto miestom som bola hneď, ale keď začnete aj žiť v akejkoľvek inej krajine, je to zložitejšie. Teraz hovorím za seba, ale pre mňa bolo dosť ťažké obdobie, keď som sa necítila ešte doma na ostrove a už som sa necítila doma na Slovensku. Cítila som zvláštne rozpaky a vzduchoprázdno. Veľmi mi pomohol môj vtedy desaťročný syn, ktorý sem prišiel so mnou. Dával mi neskutočnú silu a odvahu. A keď sa nám s manželom narodili spoločné deti, naše tri divé tornáda, asi až vtedy nastal moment, keď som sa tu začala cítiť naozaj ako doma,“ prezrádza Eva. A do čoho sa zamilovala? „Do farieb, vôní, chutí. Do slnka, mora, vetra. Do pomaly plynúceho času, do vône kávy v tieni olivovníkov, do kriku mojich šťastných detí blázniacich sa v mori. Jednoducho – tu som sa zamilovala do života.“

Olivovníky Eva nespomenula náhodou. Práve tie sa stali na Korfu chlebom každodenným. „Paradoxne, na Slovensku som nikdy nemala nejaký vrúcny vzťah k olivovému oleju. Páchol mi. Napriek tomu, že som skúšala vraj najkvalitnejšie dostupné značky. A tak som oliváč prvé mesiace na ostrove striktne odmietala a pri pohľade na to, ako si ho môj muž leje do všetkého a ešte ho aj pije ráno nalačno, mi obracalo žalúdok. Nedalo mi, a asi po dvoch mesiacoch odmietania som privoňala a ochutnala, a to bola láska na celý život! Tasov extrapanenský olivový olej ma dostal svojou vôňou čerstvo pokosenej trávy a chuťou slnka a mora! Doniesla som ho na Slovensko, rodine a priateľom a ich reakcie rozhodli. Tento poklad musíme zdokonaliť a dostať na slovenské stoly. A tak napriek tomu, že som vyštudovaná ekonómka, ponorila som sa do štúdia technológie výroby toho najkvalitnejšieho extrapanenského olivového oleja. Obaja s Tasom sme perfekcionisti a tak pre nás iba dobré neprichádza do úvahy. Výsledkom našej viac ako 10-ročnej manuálnej driny, štúdia a úsilia je výroba a následny export nášho extrapanenského oliváča na Slovensko a do Česka. Z nuly sme sa láskou k tomu, čo robíme, vypracovali na zlatom ocenený extrapanenský olivový olej na celom svete. Takže moja odpoveď na otázku, čomu sa pracovne venujem je: s láskou sa hrabem v zemi, tancujem medzi olivovníkmi, a tú slobodu a radosť dávam do každej jednej fľaše, ktorú posielam aj na váš stôl,“ dodáva Eva s úsmevom.

Život na jednom z najväčších a najznámejších gréckych ostrovov však nie je úplne rozprávkový. Keď príde reč na negatíva a najväčšie výzvy, Eva má aj v nich úplne jasno. „Negatívna externalita života na turistickom ostrove sú ceny. Náklady na život sú tu omnoho vyššie ako napríklad v Aténach. V lete sa nikam nedostanete, cesty sú plné turistov, áut z požičovní, skútrov, štvorkoliek, motokár, autobusov a kadečoho iného. Človek sa musí obrniť značnou trpezlivosťou. Na Slovensko si často spomeniem práve na cestách, chýbajú mi šoféri rešpektujúci dopravné predpisy, fungujúce úrady a aj dochvíľnosť,“ vyratúva. No, je to tak, ak obyvatelia Korfu niečo majú, tak je to podľa sympatickej Slovenky čas na všetko.

„Mentalita miestnych ľudí je typická láskavosťou, srdečnosťou, uvoľnenosťou. Jednoducho, žiadne stresy, všetko má svoj čas. A to ma často dokáže dostať do vývrtky. Najmä ak potrebujem niečo vybaviť, a nemám na to pol roka. Dlho som sa zmierovala s tým, že pokazený splachovač si buď opravím sama, ak to chcem hneď, alebo počkám na, pre môjho manžela, vhodnú konšteláciu hviezd. Ak máme byť niekde načas, je to prakticky stratené hneď od začiatku,“ smeje sa. A dodáva: „Grécke časové údaje sú – ráno – rozumej od 9.00 h do 12.00 h, poobede, teda od 15.00 h do 22.00 h a večer od 22.00 h do neurčita.“

A čo sú podľa nej najväčšie vychytávky, ktoré Korfu ukrýva? „Čisto z turistického hľadiska určite hlavné mesto Kerkyra. Nádherné, Benátčanmi postavené starobylé mesto s úzkymi malebnými uličkami priamo pri mori. Dedinka Benitses a nádherné nekonečné pieskové pláže na juhu ostrova. Výlet loďou na Paxos a Antipaxos. Morské jaskyne v Paleokastritsi… A z ľudského hľadiska odporúčam pohľad hladiaci dušu – západ slnka na prázdnej pláži, tiež rannú kávu v maličkom kafeniu v zastrčenej dedinke, vôňu čerstvých rýb ugrilovaných v taverničke na brehu mora, večernú jazdu na skútri po pobreží a slaný vietor vo vlasoch, vôňu čerstvého ovocia kúpeného od miestneho starčeka, lepkavé ruky od čerstvých fíg nazbieraných popri plote… Mohla by som o nich vlastne hovoriť donekonečna.“

Eva teda zmenila svoj život od základov. A čo odkazuje každému, kto ešte váha, možno nad podobne dôležitým rozhodnutím? „Život je taký, aký si ho spravíme. Ako sa postavíme k výzvam, ťažkostiam a prekážkam. Môžeme to vzdať alebo môžeme po páde vstať a poučení a silnejší to skúsiť znova. Moje obľúbené motto je: Teším sa, že prší, lebo keby som sa netešila, aj tak by pršalo. A tak nejak aj žijem. Ten krištáľovočistý pocit, keď viete, že je niečo presne tak, ako má byť, že všetky dieliky skladačky zapadli do seba a nie je čo riešiť, a v neposlednom rade, že ste našli svoj vnútorný raj a šťastie.“