Skutočný príbeh: Miriam zastihla menopauza krátko po tridsiatke a skoro ju pripravila o rozum!

"Cítila som v sebe neopísateľnú zlosť, ktorú striedal smútok alebo nevysvetliteľná podráždenosť. Všetci mi tvrdili, že v tomto veku sa ešte len všetko začína, že ma čaká najúžasnejšie obdobie, aby som nebláznila. Ale ja som sa cítila ako vyžitá starena, ktorú nič nedokázalo potešiť, ani nadchnúť. Mrzutá, večne spotená alebo, naopak, uzimená. Ale častejšie spotená, prezliekala som sa aj štyrikrát za noc,“ začína svoje rozprávanie Miriam. Udržať svoje emócie na uzde bolo pre ňu čoraz ťažšie, a to nielen doma, medzi „svojimi“, ale v práci či v spoločnosti priateľov počas piatkových večerov. „S partiou ešte z vysokej školy sme si zvykli chodievať do divadla či na dobré standup vystúpenia. Dobre sa zasmiať a potom ísť na dobré čapované pivo. Naša piatková rutina, ktorú som milovala, sa zrazu pre mňa stala utrpením. Hoci sa všade navôkol mňa rozliehal smiech, ja som sa snažila klopiť zrak aj celú tvár, aby nikto nevedel, čo sa chystá diať. Rozšírené nozdry, orosené čelo aj miesto nad hornou perou, triaška v zátylku, občas dokonca lapanie po dychu. Cítila som sa absolútne zdevastovaná,“ hovorí Miriam, ktorá sa postupne začala čoraz viac uzatvárať do seba. „Často som tajne plakala. V práci som si musela odbehnúť na toaletu, aby som zo seba plačom dostala to, čo sa vo mne nahromadilo, pritom objektívne mi tam nikto neubližoval ani ma nešikanoval. Okrem toho som bojovala s akousi hmlou, ktorá mi akoby zastierala myseľ, stávalo sa mi, že som nebola schopná udržať potrebnú myšlienku, sústrediť sa na problém a jeho riešenie alebo to, čo som chcela povedať, sa mi nedarilo sformulovať do patričných slov. Do toho pichľavé teplo v tvári, ktoré sa vzápätí šírilo po zvyšku tela a trvalo 10 až 15 minút, kým nakoniec ustúpilo. A pot, pot, pot. Moja kolegyňa, ktorá so mnou zdieľala kanceláriu, už nenávidela ten monotónny zvuk ventilátora, ktorý sa mi dral spoza počítača. ,Čo si v menoupauze? Vypni to, nedá sa tu exitovať!‘ Hovorievala mi so smiechom. A ako čerešnička na torte – vaginálna suchosť. Ako keby sme sa milovali uprostred Sahary. No, milovali… Držala som, lebo niečo ako sexuálne vzrušenie sa mi vyhýbalo oblúkom. Nemala som vôbec chuť na sex. Okrem toho, už asi piaty mesiac som nemala menštruáciu a tehotná som nebola,“ dodáva.

Miriam sa tomu spočiatku ani nečudovala, jej cyklus nebol nikdy štandardný ani presný, ba dokonca ani pravidelný. „Odjakživa som to tak mala a gynekológ nad tým len mávou rukou – keď sa rozhodnete mať dieťa, urobíme hormonálny profil, aby sme vedeli, na čom sme –, povedal mi len a ja som sa s tým uspokojila. Dnes už viem, že to nebol práve najšťastnejší prístup… Počas kovidu ho však zastupoval kolega a ten bol po tom, ako som mu povedala, čo všetko sa mi deje a ako sa cítim, predsa len o čosi precíznejší. Povedala som mu o náhlych návaloch smútku, krátkodobom smútku, ktorý však už presakuje do hodín a dní, akoby mi niekto zavraždil dušu. Spýtal sa ma, či som bola u psychiatra a či som neuvažovala nad antidepresívami. Trvala som na tom, že depresiu nemám a nechcela som zbytočne užívať lieky,“ spomína Miriam. Lekár napriek tomu trval na tom, že by mali urobiť doplnkové potrebné vyšetrenia a aj už spomínaný hormonálny profil. Miriam si dala záväzok, že sa začne viac venovať sebe. Začala chodiť na jogu, dokonca začala meditovať - povinne, každá ráno pred tým, než vyliezla z postele, vylúčila z jedálnička cukor, čo bola pre ňu, ako sama hovorí makačka, po ňom aj bielu múku. Tak radili babské rady. No keď sa k nelepšiacemu stavu pridružila nespavosť, začala viac pátrať. Ako to už býva, radila sa najmä s doktorom Googlom. Od už spomínanej depresie a panických atakov sa preklikala k rakovine, od nej k poruchám štítnej žľazy až nakoniec objavila diagnózu, ktorá na ňu sedela ako absolútne ako uliata – menopauza. „Príznaky, ktoré sa k nej viazali a príbehy žien, ktoré s menopauzou zápasili, bolo to akoby som čítala sama o sebe. Stále som si však nebola istá, veď nemám ani 36 rokov, tak prečo sa mi deje to isté čo päťdesiatničkám?“ S týmto podozrením nabehla za lekárom, ktorý uznal, že by mohla mať pravdu a výsledky to o pár dní aj potvrdili. Miriam sa tak musela razom vyrovávať s hneď dvomi jóbovkami – áno, je jednou z toho nízkeho percenta žien, ktoré postihne menopauza ešte pred štyridsiatkou a, žiaľ, asi sa nikdy nestane matkou, pokiaľ si nedá pomôcť vedou, ak pri tom nebude mať poriadne kusisko šťastia. „Moja hladina FSH, teda folikuly stimulujúceho hormónu, bola enormne vysoká. Hodnota presiahla stovku, pritom ženy medzi 35. a 40. by ju mali mať len čosi pod 10,“ vysvetľuje Miriam.

Oficiálna diagnóza teda znela – predčasná ovariálna insuficiencia a skorá menopauza, s ktorou má štatisticky nižšiu než 5-percentnú šancu prirodzene počať dieťa. „Zrútil sa mi svet, lebo aj ja, aj môj partner sme dieťa chceli a často sme sa rozprávali o tom, či už sme pripravení. Oboch nás to zasiahlo. Časom sa ukázalo sa, že v mojom prípade je veľmi nepravdepodobné aj oplodnenie pomocou IVF, mám nízku zásobu vajíčok a podľa špecialistu moje vaječníky by nemuseli dobre reagovať na stimuláciu. Prichádza teda jediná, ako tak relevantná možnosť – siahnuť po vajíčkach od darkyne. Ešte stále to vnímam ako jednu z najhorších správ v mojom živote a môj mozog sa zamkne do módu paniky, len čo si na to spomeniem, a spomeniem si na to tak stokrát na deň. Aj na to, že aby som ako-tak fungovala, budem musieť najbližsích minimálne 20 rokov užívať hormonálny koktail. Nebudem jesť to, na čo mám chuť, ale len to, čo je zdravé. Žiaden alkohol, kofeín, len veľa vitamínov a cvičenie. Bude to drina, ale ja to nesmiem vzdať,“ priznáva Miriam. Jej diagnóza podľa dostupných štatistík postihuje asi len jedno percento žien do 40 rokov a len približne päť percent žien s touto diagnózou dokázalo otehotnieť, vynosiť a porodiť dieťa. Niektoré ženy nadobudnú tento stav v dôsledku chirurgického zákroku alebo liečby rakoviny, zatiaľ čo približne päť percent ho dostane v dôsledku autoimunitného ochorenia. Medzi príčiny predčasnej menopauzy patria taktiež aj genetické faktory. Ak ju mala vaša matka, babička alebo vaša sestra, pravdepodobnosť jej výskytu je aj u vás oveľa vyššia. Medzi ďalšie faktory patrí extrémna hmotnosť, teda ešte o čosi rizikovejšie sú ženy s veľmi nízkou telesnou hmotnosťou alebo, naopak, ženy, ktoré sú obézne. Skorý nástup menopauzy je tiež častejší u fajčiarok a žien s vysokou hladinou stresu. Niekedy sa vyskytuje aj u pacientok, ktoré prekonali závažnú infekciu vaječníkov. A čo bolo podľa Miriam na tom celom najťažšie? „Osobné prijatie je, samozrejme, ťažké, veď len doslova pred pár mesiacmi prechádzala úskaliami menopauzy moja mama! No oveľa ťažšie je prijatie na báze partnerského vzťahu. Mám šťastie na svojho partnera, ktorý v ťažkých chvíľach nepoľavil ani na minútu a navždy mu za to budem vďačná. No nemôžem povedať, že by nás to nepoznačilo. Pomerne ťažko sa mi s danou diagnózou plávalo aj pomedzi známymi a priateľmi. Nebudem klamať, veľmi sa mi vyselektovali. Niektorí sa nedokázali vyrovnať s tým, čo prežívam a ako ma môj stav zmenil. Prerušili sme kontakty. No a zistila som, že v spoločnosti a napríklad aj v práci sa oveľa viac zameriavam na ženy, ktoré majú možno päťdesiatku a pritom stále vyzerajú trochu sexi, a rozmýšľam nad tým, ako to dokážu,“ dodáva so smiechom Miriam.

Podľa gynekológa Pavla Turčana žien, ktoré zápasia s predčasnou menopauzou, pomaly pribúda. „Príznaky predčasnej menopauzy sú prakticky totožné s príznakmi menopauzy v neskoršom veku. Jasným príznakom je prerušenie menštruácie. Dochádza tiež ku kolísaniu hladiny estrogénu, ktoré so sebou prináša typické návaly horúčavy alebo nočné potenie. Ženy môžu začať pociťovať ťažkosti so sústredením a pamäťou, trpieť zvýšenou únavou, priberaním, poruchami spánku a zníženým libidom. Majú tiež vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny prsníka a osteoporózy.“ V prípade skorého nástupu menopauzy je však významný aj psychologický faktor. Keďže tieto ženy majú zvyčajne medzi tridsiatym a štyridsiatym rokom života, príchod menopauzy vôbec neočakávajú. Mnohé z nich si práve plánujú založiť rodinu alebo mať ďalšie dieťa. Informácia, že sa ich reproduk­čný vek blíži ku koncu, je pre ne, samozrejme, šok, na ktorý sa nedá pripraviť a ťažko sa naň reaguje. Hneď ako sa u ženy diagnostikuje predčasná menopauza, je potrebné určiť ďalší postup. Vzhľadom na riziko osteoporózy je potrebné sledovať kvalitu kostnej hmoty. Kostná denzitometria (meranie hustoty kostí) sa vykonáva približne v dvojročných intervaloch len u žien vo veku 50 rokov a ide o preventívne opatrenie. Ale u žien s predčasnou menopauzou by sa mala začať prakticky od momentu stanovenia diagnózy. Nám pomohli výživové doplnky obsahujúce fytoestrogény a materskú kašičku, vitamíny K, E alebo D. Zároveň treba do výživy doplniť vápnik s vitamínom D, aby sa zabránilo rednutiu kostí.