(ROZHOVOR) Nela Pocisková otvorene o živote s Filipom: Z tohto ma ide poraziť!

Je vám smutno za niečím z minulosti? Povedzme za nejakým projektom, spoluprácou, energiou?

Myslím, že nie. Je pravda, že deťom som veľa obetovala, a asi by som bola niekde úplne inde, keby som neostala doma. Ale keď sa obzriem späť, viem, že som bola vyhorená a deti ma vtedy zachránili. Preto som dlho nemala potrebu vrátiť sa na stage, dnes však viem, že celé to mohlo byť trochu inak a mala som viac ísť za tým spevom. Toto jediné mi je trochu ľúto, že tá cesta bola cez televízne projekty, pretože to vždy bola akási istota. Teraz mám pocit, že som mohla viac riskovať, ale zrejme som do tohto pocitu potrebovala dozrieť.

Ak cestujete, cestujete aj za kultúrou? Muzikálmi, koncertmi, za divadlom… Máte v tejto oblasti zatiaľ nesplnený sen, čo by ste chceli vidieť a zažiť?

To je úplne jasné, keď som mala dvadsať, išla som na tri mesiace do New Yorku a vymetala som všetky muzikály a divadlá na Broadwayi. Videla som takmer všetko, ale nestihla som Book of Mormon a Michaela Jacksona naživo. Je toho toľko, čo by som ešte chcela vidieť, že sa to nedá ani opísať. Je toľko krásnych predstavení, nielen v zahraničí, ale aj u nás. Keby to bolo možné, bola by som v divadle alebo na koncerte každý druhý deň. Milujem to!

V šoubiznise ste už dlhé roky, prakticky od detstva. Ako sa podľa vás za tie roky vyvinul? Videli ste niekedy jeho zlaté roky?

Extrémne sa to mení, a to rýchlosťou blesku. Dnes už neexistujú cédečka, ide o to, kto bude mať viac lajkov a pozretí na YouTube a hudobných platformách. Ľudia si myslia, že na sociálnych sieťach môžu všetko a že sú nedotknuteľní. Žijeme v čase, keď sa môžu ku všetkému spokojne vyjadriť a my sa nemáme ako brániť. V podstate celý hudobný biznis je inde. Nerozumiem systému, že rádiá síce hrajú piesne niektorých interpretov, ale na ich koncert nikto nepríde. A, naopak, iných v rádiu nepočuť vôbec, no zato majú plné sály. Je to extrémne náročné obdobie pre umelcov, najmä z hľadiska postavenia kultúry v našom štáte. Je to doslova boj o prežitie. Keby som v čase seriálu Búrlivé víno mala účet na Instagrame, dnes som milionárka. (Smiech.) Všetko sa zmenilo, dnes je šialený pretlak hudby, možností a interpretov. Ľudia majú nekonečne veľa možností, ako a koho počúvať. Je však veľmi ťažké dokazovať, že na to niekto má, alebo si získať akúkoľvek pozornosť.

Ako sa na svoj „detský štart“ dívate z pozície matky? Stihli ste si vôbec užiť detstvo?

Detstvo áno, ale taký normálny vývin v puberte ani veľmi nie. V tom najcitlivejšom veku som bola dosť ovplyvnená a to mi vzalo vlastný názor. Dodnes to vnímam ako problém, mám problém veriť sama sebe a počúvať sa. Bol to veľmi citlivý vek, keď si človek len utvára obraz o svete a vytvára si svoje hodnoty. Mne to veľmi nebolo dopriate.

Aké detstvo majú vaše deti? Čo majú z vášho detstva a čo také, čo ste nemali vy, im túžite dopriať a doprajete?

Dúfam, že pekné. Majú toľko lásky, koľko im len dokážeme dať. Aj pozornosti od prvých sekúnd a mesiacov ich narodenia. Dala som im všetko, čo som mohla, a snažíme sa ich chrániť aj pred sociálnymi sieťami, aj tak všeobecne. Keby mojej dcére v štrnástich rokoch napadlo odísť z domu, tak na to by musela veľmi rýchlo zabudnúť. (Smiech.) Deti sa však budem snažiť podporovať vždy a za každých okolností, ak to bude v mojich silách. Bola by som šťastná, keby sa cítili milované a sebaisté, rodičovstvo je však riadna alchýmia.