ROZHOVOR s krásnou Martinou Schindlerovou: Rozvod ma naučil žiť v prítomnosti!

Ako si strávila leto? Boli ste niekde na dovolenke?

Leto som mala pestré a oddýchla som si. Dopriala som si hneď na začiatku leta jogový pobyt na Orave so super pozitívnymi ľuďmi. Tam som zresetovala po celom školskom roku. Odporúčam pobyty s cvičením, lebo inak sa človek nedokope na dovolenke toľko hýbať a ten výsledný pocit stojí za to. S deťmi sme tradične boli aj v Chorvátsku, kde sme si užili slnko, more a výhody dovolenky v hoteli. Odkedy som mamou, tak si viem naozaj vychutnať, keď za mňa niekto varí a upratuje, to je pre mňa čaro dovolenky - švédske stoly a roomservice. No a napokon som s deťmi bola aj stanovať, nech máme dobrodružstvo mimo komfortnú zónu (úsmev). Spali sme v takých stanoch s posteľami, ktoré na fotkách na bookingu vyzerali úplne inak, ale užili sme si aj tento typ výletu. Moje deti sú parťáci a veľa sa smejeme.

Začal sa školský rok. Aké veľké sú tvoje deti? Tešili sa na návrat do školských lavíc?

Dcéra ma osem rokov a syn sedem rokov. Čo sa týka školy, netešili sa na povinnosti, ale tešili sa na kamošov, asi ako väčšina detí.

Ako ste zvládli obdobie, keď boli zatvorené školy?

Vydolovala som v sebe ďalšie rezervy trpezlivosti a cieľavedomosti, a prežili sme. Deti by privítali online výučbu aj teraz, z toho usudzujem, že oni z tohto obdobia nemajú traumu, narozdiel odo mňa. Chvíľami to bol u nás doma originál blázninec (úsmev). V jednej izbe prebiehala online výučba môjho syna prváka s anglickými lektormi, v druhej izbe prebiehala online výučba mojej dcéry druháčky s anglickými lektormi, a ja v tretej izbe som viedla online seminár z občianskeho práva procesného pre študentov Univerzity Komenského. Deti mi chodili klopať, čo všetko im nefunguje a s čím všetkým okamžite potrebujú pomôcť, poprípade, že sú odrazu na smrť hladné. Bolo nám jednoducho veselo (smiech).

Nedávno si vydala singel Tanec, ktorý je prvý tanečný v tvojej diskografii. Túžila si trošku po zmene? 

Pieseň ma oslovila už v demo verzii. Super je, že ťa ako poslucháča rozhýbe. Text vymyslel raper Laky, s ktorým som sa osobne ešte nestretla, ale sadol mi. Natočili sme k singlu letný klip a myslím si, že celkovo to vypálilo super, mám z toho radosť. Točili sme s desiatimi tanečníkmi od Miňa Kereša, to bol pre mňa úžasný zážitok, sú to mega talentovaní profíci a príjemní ľudia. Bolo to super vidieť ich ako sa zabávajú na moju pesničku. Je to rozmer, ktorý som ešte nezažila tým, že som doteraz spievala skôr piesne v strednom tempe, aj keď samozrejme tanečná hudba mi je ako mladému človeku blízka.  

Na čo sa môžeme tešiť v najbližšej dobe, čo sa týka tvojej hudby? Chystáš aj nejaké spolupráce? 

Pracujem teraz na ďalších piesňach, a osvedčila sa mi spolupráca s LittleBeat Studiom, veľkým Maxom a malým Maxom, tak ich všetci voláme. Je dôležité, keď nájde interpret so skladateľom spoločnú reč, lebo hovoriť o hudbe, je ako tancovať o architektúre (Heinrich Heine). Takže si cením, že mi chalani rozumejú.

Pozrime sa teraz trochu do minulosti. Desať rokov sme o tebe nepočuli. Čomu si sa venovala? 

Venovala som sa čisto prežitiu mojich dvoch detí, medzi ktorými mám 1,5 roka vekový rozdiel. Starostlivosti o rodinu a domácnosť som obetovala všetok čas a energiu, a večer ma vždy vyplo od vyčerpania. Až keď nastúpili do škôlky, dostala som zase priestor na sebarealizáciu, a začala som sa rozpamätávať na vlastné potreby. Deti sú stále väčšie a samostatnejšie, a tým, že som sa naučila menežovať si čas maximálne efektívne, stíham všetko, čo chcem. Deti sú moji životní učitelia, upratali mi priority. A tým teraz nemyslím na to, že všetko v živote treba podriadiť deťom. Všetko treba podriadiť ich nevyhnutným potrebám to áno, ale verím, že raz moje deti ocenia aj vzor, že aj rodič ostáva v živote aktívny, teší sa zo života a plní si vlastné sny.

Ako sa podľa teba zmenila slovenská hudobná scéna za tých desať rokov? 

Vnímam to tak, že v popredí je teraz tanečná hudba, a raperi, a rádiá nekopírujú reálny poslucháčsky záujem, ktorý zasýti až YouTube a Spotify. Slovenskú hudobnú scénu valcuje aj korona a karantény, umelci vystupujú obmedzene, nemajú prostriedky na produkciu novej tvorby, ktorá je nevyhnutná pre ďalší vývoj. Mnohí umelci boli nútení nájsť si „náhradné zamestnanie“, ktoré im zaberá čas na tvorbu, ale možno to postupne využijú zase na novú inšpiráciu pri ďalšej tvorbe, ťažko povedať . A na druhej strane Fond na podporu umenia teraz pomáha umelcom financovať nové projekty, a vlastne vďaka korone a Fondu na podporu umenia vznikla aj moja pieseň Tanec, na ktorú mi Fond prispel. 

Vrátila si sa na výslnie úspešnejšia a krajšia ako kedykoľvek predtým. Dá sa to tak povedať, že si dospela a už vieš presne, čo chceš? 

No to ti ďakujem, že ma takto vnímaš (úsmev). Určite všetci stále dospievame nejakým spôsobom, a odráža sa to na nás. Stále si robím poriadok v myšlienkach a v živote. Verím tomu, že ideš tam, kam vidíš, a vidíš tam, kam sa pozeráš. Tak sa kontrolujem, aby som sa pozerala v prvom rade dopredu a tam kam chcem prísť, nie naopak. Mám v živote veľké šťastie na ľudí, ktorí ma posúvajú svojimi nápadmi, názormi a svojím príkladom, a tak mám teraz pocit, že nemusím nič svetaborné robiť, len sa veziem po prúde. Som vďačná za to, že už si viem vychutnať prítomný okamih, aj keď som túto schopnosť získala za vysokú cenu. Je to asi sprievodný jav rozvodu, lebo to pozorujem u mnohých ľudí s touto skúsenosťou. Človek precitne, že nerozhoduje za nikoho iného, iba za seba, a že plány sú síce super, ale život, ktorý ti patrí je jednoducho príliš pestrý na to, aby si ho dokázal predvídať. Potom sa ale dokážeš zastaviť v čase a precítiť kto si, ako ti je a byť vďačný za to, že si. Také uvedomenie má pre tvoj ďalší život potom najväčšiu hodnotu. Potom ťa už život nezomelie, lebo žiješ prítomnosťou, a aj keď máš vymyslenú budúcnosť, nelipneš na nej, lebo preciťuješ prítomnosť. A vtedy ti začne byť dobre, teda aspoň mne určite.

Na Instagrame si si vybudovala slušnú fanúšikovskú základňu. Sleduje ťa vyše 23-tisíc ľudí. Dostávaš ponuky na spolupráce? 

Dostávam rôzne ponuky a na tento biznis na sociálnych sieťach si stále len zvykám. Sila reklamy ma ohromuje, uvedomujem si svoju zodpovednosť, voči ľuďom, ktorí mi dôverujú. Je mi proti srsti propagovať to, čomu sama neverím, že má význam, a preto mnohé spolupráce odmietam. Mám ale pár spoluprác, ktorých kvalite a potrebnosti verím. Som proti tomu, aby sme vyhadzovali peniaze za veci, ktoré nepotrebujeme, aj kvôli planéte, a aj kvôli tomu, že potom musíme viac pracovať a viac zarábať, aby sme si ich mohli dovoliť, a menej trávime čas žitím. Jasné, že si treba aj dopriať a urobiť si radosť, ale niekedy mám pocit, že sú z nás zberači vecí, a len ich bezhlavo zhromažďujeme, aby sme naplnili priestor okolo nás, ktorý kradne pozornosť priestoru vnútri v nás. Ľudia sledujú čo je in, čo si majú ešte kúpiť, aby boli krajší zdravší obľúbenejší a šťastnejší, ale sústavné nakupovanie podľa mňa nie je spôsob ako to dosiahnuť. Tiež s tým mám problém, keď mám obrazne sto nohavíc, a ráno si nemám čo obliecť, a som z toho nervózna. Prečo si nemôžem jednoducho obliecť tie, čo prvé chytím? Lebo sa mi nehodia? Prečo si to myslím? Všetko je v hlave a mali by sme si dávať pozor, čo si tam vpúšťame, čo sledujeme, lebo stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou, tak nech neskončíme ako otroci reklamy.

Nedá sa nevšimnúť si, že ti mnohé fanúšičky píšu s obdivom, že sa stíhaš venovať deťom, študovať, spievať a ešte aj vyzeráš perfektne. Prezraď, ako to dokážeš všetko skĺbiť?  

Lebo to všetko chcem. Všetko sa dá, keď chceš. A mám robotický vysávač a vstávam o 6.00. Deťom sa venovať musíš, to je bez debaty, z detstva všetci čerpáme silu po celý život. Študujem, lebo ma to intelektuálne aj osobnostne posúva a učiť študentov ma baví. A spievanie milujem, to je akoby som rozprávala, to ani neberiem, že niečo robím. So spievaním sa absolútne stotožňujem, spievanie som ja, tým sa vyjadrujem.

Ako sa udržiavaš vo forme? Zvykneš držať nejaké diéty alebo chodiť do fitka? 

Cvičím pravidelne, ale väčšinou len tak polhodinu, tak neviem, či to vôbec stojí za reč. Chodím behať, a naťahovať sa na jogu. Joga nie je o nejakej forme a vyšportovanom tele, ale cítim, že keď mám flexibilnejšie telo, tak mám aj flexibilnejšiu a tolerantnejšiu dušu, a viem všetko, čo príde riešiť s väčším pokojom. Snažím sa každý deň hýbať a to je potom vždy vidno. Nemám ani funkčnú váhu, merítkom môjho apetítu sú moje rifle. Keď ich zapínam poležiačky je zle a začnem svoj apetít v najbližších dňoch krotiť. Vysadím sladkosti a výdatné večere a o pár dní si už zase môžem vo svojich rifliach aj pohodlne sadnúť.

Čo ťa k tomu motivovalo k tomu urobiť si doktorát na Právnickej fakulte UK? Mnohí si určite povedia, že veď k hudobnej kariére ho nepotrebuješ. 

Chápem, ale mám logické vysvetlenie. Vyštudovala som právo ešte predtým, ako sa mi narodili deti. Ako tehotná som v rámci rigorózneho konania získala malý doktorát, odvtedy mám titul JUDr. Teraz som si ukončila tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, tzv. veľký doktorát, a mám titul za menom PhD.. Tituly si pri meno bežne nepíšem, ale sú pre mňa takou pečiatkou, že všetko sa dá, keď chceš, ostatné sú výhovorky (úsmev). Jedným z dôodov je, že štúdiom práva som asi už v živote „zabila“ príliš veľa času na to, aby som to zahodila, a v nijakom smere sa tomu nevenovala. A väčšina profesie, ktoré môžeš po vyštudovaní práva vykonávať sú spojené v nejakom zmysle s konfliktami, myslím tým pracovnú náplň advokáta, exekútora, sudcu, alebo notára v dedičskom konaní. Okrem akademickej pôdy. Keď sa venuješ právu v teoretickej rovine, pôsobíš v priateľskom prostredí príjemných kolegov a snaživých študentov. Do školy som sa po materskej dovolenke vrátila asi hlavne preto, že mi chýbali ľudia, a aj slovná zásoba. Doktorandské štúdium je zamerané hlavne na prácu, doktorand v rámci štúdia skúma, vyučuje, a publikuje. Preto som v rámci štúdia privoňala aj k pedagogickej praxi, a to ma najviac oslovilo. Študentské prostredie na vysokej škole je super, je to neporovnateľné napríklad so strednými školami. Vysokoškoláci študujú dobrovoľne, prihlasujú sa sami na termíny skúšok, a moja skúsenosť je taká, že študenti sú milí, a vedia oceniť, keď sa nad nich pedagóg nevyvyšuje. Viedla som semináre, kde sme riešili právne otázky z občianskeho práva v rámci prípadov z praxe, pripravovala som študentov na záverečnú skúšku z predmetu občianske právo procesné.  To, že pôsobím na Univerzite Komenského vyvažuje moje pôsobenie v showbiznise. Zrazu dodržujem pravidlá, rozvrhy, som súčasťou byrokracie, čo je absolútne odlišné prostredie ako bohémsky život umelca. Každé má svoje čaro, a ja mám v živote šťastie, že môžem patriť tam aj tam.

A ešte posledná otázka, trošku súkromná, si aktuálne zadaná? 

Nie.

Fotky Martiny nájdete v našej galérii TU.