Lamentuje nad vysokým vekom, no zároveň ohuruje obdivuhodnou kondíciou. Herec Ivan Letko (88) sám obhospodaruje rodinný dom v Alžbetinom dvore, chodí na dlhé prechádzky, takmer každý deň jazdí autom do Bratislavy a nevyhýba sa ani pracovným ponukám. Lekári mu odporučili, aby sa pri chôdzi podopieral paličkou, no štramák v rifliach ju odmieta. „Je veľmi pekná, ale nechal som ju niekde zavesenú na vešiaku,“ prezradil exkluzívne pre Plus SEDEM DNÍ. Keď obdivujeme jeho vitalitu a dobrú náladu, so smiechom podotkne, že sa vie dobre pretvarovať. „Do dobrej nálady sa občas musím nútiť, ale, našťastie, nie je to často.“ Hoci sa cíti pri sile, už má rezervovanú garsónku s balkónom v seniorskom centre. „Nemám s tým vôbec problém, pretože tam nebudem ako niekto odložený a nepotrebný v ústave. Už existujú aj veľmi pekné domovy,“ vysvetľuje.
Tešia sa na neho
S Ivanom Letkom sme si pôvodne dohodli krátku návštevu, no naša debata sa poriadne pretiahla. Pri žoviálnom rozhovore nám s hrdosťou ukázal rodinné fotografie, obrovskú knižnicu aj vzácne obrazy majstrov maliarov a jeho niekdajších priateľov Milana Laluhu, Miloša Bazovského či Martina Benku. Nad posteľou si všimneme veľký vyrezávaný kríž aj poličku s rôznymi oceneniami za jeho hereckú prácu. „To všechno odnes čas,“ zanôti pri pohľade na zlaté platne, ktoré získal za humoristické nahrávky, a iné vyznamenania. Keď na stole zbadá mechanický písací stroj, s údivom sledujeme, ako doň vloží papier a napíše pár viet. „To viete, klasika. Na počítači by som sa už asi pracovať nenaučil. Odmietam to,“ skonštatuje rázne.
V obývačke pri keramickej peci Ivan Letko významne povie, že ňou bez problémov vykúri celý dom. Vo svojom kráľovstve sa cíti príjemne a bezpečne, no uvedomuje si, že časom sa mu môže zhoršiť zdravotný stav a nebude vládať postarať sa o dom ani o seba. „Z času na čas ma prepadne strach, ako skončím. Uvedomujem si, že všetko sa kráti, ale snažím sa nepoddávať stareckým myšlienkam a nechcem byť z toho depresívny. Ale o svoje zdravie sa bojím,“ vysvetľuje, prečo sa plánuje na zvyšok života presťahovať do seniorského ústavu.
„Našiel som si jeden pekný v Petržalke. Už tam mám vyhliadnutú garsónku s balkónom, kde budem svojím vlastným pánom bez toho, aby ma niekto obmedzoval. V týchto ústavoch je to iné ako kedysi, keď tam starých ľudí vyslovene odložili. Keď som sa bol pozrieť v Petržalke, dámy, ktoré sú tam ubytované, mi hovorili, aby som prišiel čo najskôr. Možno si myslia, že im budem hovoriť nejaké vtipné príhody.
Príde o dom?
Problémom je, že Ivan Letko v Alžbetinom dvore lipne na mnohých veciach. Lúčiť sa mu s nimi bude ťažko. „Naozaj neviem, ako vyselektujem to, čo si vezmem so sebou. Určite časť kníh, ktoré som si obľúbil a ku ktorým sa rád vraciam, a tiež zopár obrazov. Nábytok až takú cenu nemá,“ uvažuje. Otázny je tiež osud domu, ktorý obýva. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi polovicu nehnuteľnosti prepísal na druhú manželku, herečku Táňu Hrivnákovú. Keď sa jej syn Michal, ktorého mala v predchádzajúcom manželstve, utopil pri raftingu, nedokázala sa s jeho stratou vyrovnať a v októbri minulého roka zvolila dobrovoľnú smrť pod kolesami vlaku.
Ešte pred samovraždou však Letkova exmanželka celý svoj majetok venovala charite. „Asi budem mať preto problém, pretože ma už kontaktovali z notárskeho úradu kvôli finančnému vyrovnaniu. Neviem, ako to celé dopadne,“ uvažuje herec a situáciu obracia na žart: „Že by mi sem nasťahovali nejakých bezdomovcov? To hádam nie.“
Lepší vzťah ako s Hrivnákovou, ktorá bola o štrnásť rokov mladšia, má Ivan Letko s prvou manželkou, herečkou a režisérkou Sylviou Letkovou Stredňanskou. Z tohto manželstva pochádzajú dve dcéry - staršia Hana a mladšia Ivana, ktoré sa mu postarali aj o vnúčatá. Pre herca sú všetkým. „Stretávame sa veľmi často. Do Bratislavy jazdím skoro každý deň. Keď aj nie za dcérou, rád sa túlam po obchodoch,“ prekvapuje. „Kúpil som si už plno hlúpostí, ktoré nepotrebujem. Naposledy oxymeter (prístroj na meranie saturácie krvi a tepovej frekvencie - pozn. red.). Ale stále mi ukazuje to isté. Každé ráno si meriam aj tlak aj teplotu,“ smeje sa.
Odchádzajú mladší
V súkromí svojho domu sa Ivan Letko občas oddáva spomienkam na pozoruhodnú kariéru. „To bolo a už to nie je. Na seba sa nerád pozerám, pretože mi je ľúto, že už nevyzerám tak ako kedysi. Keď sledujem staršie inscenácie, tak kvôli kolegom, ktorí mi chýbajú. Vždy si pri pohľade na nich premietnem, že boli mladší ako ja a už tu nie sú. To boli tie slávne televízne pondelky. Režisér Paľo Haspra ma obsadzoval prakticky stále a vždy to bola nádherná práca,“ vyznáva sa.
Môže sa hrdiť, že herectvo študoval na Vysokej škole múzických umení v spoločnom ročníku s Ivanom Rajniakom u legendárneho Andreja Bagara. Zvlášť ťažko sa vyrovnával s nedávnou smrťou ďalšieho blízkeho kamaráta, herca Ľuba Romana. „Keď som bol šéfom činohry na Novej scéne, on bol riaditeľom divadla. Veľmi ma mrzelo, keď som sa dozvedel, že podľahol tej svojej chorobe,“ hovorí.
Veľmi blízky vzťah mal aj s herečkou Magdou Pavelekovou. „Robili sme spolu kadejaké estrády, asi pätnásť rokov v rozhlase humorné nahrávky, no najmä sme boli veľmi dobrí priatelia. Naposledy bývala kúsok odo mňa v Dunajskej Lužnej, takže sme sa často stretávali. Bola to, v dobrom myslené, jednoduchšia baba, ale skvelá partiačka. Aj som mal prejav na jej pohrebe,“ pripomína smutnú udalosť.
Labutia pieseň
Za ostatné roky si Ivana Letka spájajú Slováci predovšetkým s herečkou Evou Rysovou, s ktorou tvorili manželský pár v seriáli Búrlivé víno. „V divadle aj v televízii ma obsadzovali do krásnych veľkých postáv, no najväčšiu slávu mi priniesol starec Zoli v Búrlivom víne. V televízii to išlo päť rokov a celý čas to bol hotový blázninec. Ľudia za mnou stále behali a chceli sa fotiť. To som nezažil nikdy predtým,“ prezrádza.
Dopustiť nedá ani na partiačku, aj vo vysokom veku stále elegantnú dámu Evu Rysovú, ktorá bojuje s vážnymi zdravotnými problémami. „Evička je o dva roky staršia. Keď mala pred dvomi rokmi toľko čo ja teraz, hovoril som jej, že takého veku sa ja nedožijem. A vidíte. Ona už má deväťdesiat a ja osemdesiatosem. Bože môj, to je hrozný vek,“ vzdychne si.
Naposledy sa s Evou videli pred pol rokom, keď ju navštívil v ústave, kde je hospitalizovaná. „Bohužiaľ, už je málo komunikatívna. Minulý týždeň ju navštívila naša spoločná priateľka. Hovorila mi, že má chvíľky, keď vníma, a potom to naraz klesne. Čo sa dá robiť?“ dáva si smutnú rečnícku otázku.
Pri porovnávaní s kolegami je Ivan Letko šťastný, že jeho zdravotný stav mu dovoľuje prijímať menej náročné úlohy. „Naposledy si na mňa spomenul režisér Peter Bebjak pri filme Smršť. Ani neviem, ako ma vypátral, ale potešil ma. Hrám tam polobláznivého dedka, čo mám rád. Užil som si to. Asi to je už moja labutia pieseň, ale keby prišiel ešte niekto so zaujímavou ponukou, kde by nebolo veľa textu, možno by som sa na to dal,“ končí svoje rozprávanie legenda Letko.