(ROZHOVOR) Dominika Cibulková: Čo na sestričku hovorí syn Jakubko a kto rozhodol o mene?

Pôrod vás zaskočil v sobotu v noci a približne týždeň pred plánovaným termínom. Kedy ste zistili, že rodíte?

- Tým, že som Jakubka prenášala desať dní, tak som mala inú skúsenosť a mala som naplánovaný cisársky rez pár dní termínom pôrodu, tak som si nemyslela, že sa vypýta skôr, takže ma zaskočila. Samozrejme, všetko sme to zvládli. Boli sme na chalupe s tým, že si dáme ešte jeden víkend pred pôrodom, no večer som si ľahla a zrazu mi vytiekla plodová voda, zbuntošila si manžela a utekali sme do Viedne.

Tušili ste, že by to na vás mohlo prísť aj skôr a boli ste nachystaná pred každý prípad okamžite vyraziť?

- Bola som v pokoji, keďže to bol druhý pôrod a prebiehal inak ako s Jakubkom. Len mi odtiekla plodová voda, nemala som bolesti, čiže som bola v pokoji. Za hodinu a desať minút sme boli vo Viedni, takže som vedela, že to zvládneme. Kamošky mi hovorili, že porodím skôr a ja, že nie, malá sa nevypýta skôr ale všetko prebehlo v pohode. Hovorila som manželovi, že keď sa vrátime z chalupy, tak si nachystám veci do pôrodnice, ale nakoniec sme mali trošku takú nočnú akciu. Stresy mali všetci okrem mňa, ja som bola v pohodičke.

Komunikovali ste cestou do Viedne aj s personálom kliniky?

- Hneď som volala svojej gynekologičke, ktorá bola aj pri prvom pôrode. Hovorila som jej, že mi odtiekla plodová voda a ona, že v poriadku, neponáhľajte sa a dajte mi vedieť, ako to pokračuje. Potom sme volali do Viedne, že ideme a už tu na nás všetci čakali.

Prebehol samotný pôrod bez komplikácií?

- Tento bol ako po masle, pretože sme vedeli, že ideme rodiť cisárskym rezom, takže som sa netrápila. Došli sme do nemocnice, do hodiny a pol bola malá na svete. Všetko prebehlo dobre a bezbolestne. Boli tu všetci skvelí a uľahčili mi to. Tento pôrod bol omnoho ľahší.

Ako sa osobne cítite vy?

- Samozrejme, rehabilitácia po operácii je trošku ťažšia, ale na druhý deň som už fit. Chodím s malinkou, viem sa pohybovať, takže je to v pohode. Celkovo som pokojnejšia, keďže už mám jednu takúto skúsenosť.

V čom bol druhý pôrod iný od prvého?

- Predtým som Jakubka rodila spontánne a po dlhšej dobe skúšania povedali, že musím ísť cisárskym. Takže som bola unavená z pôrodu aj cisárskeho. Takže teraz som mala iba krátku operáciu a bolo to za mnou. Všetko prebehlo bez problémov a verím, že sa všetko pekne zahojí. Zatiaľ mám na to iba najlepšie spomienky.

Mali ste meno Nina vybraté už dlhšie a prečo ste sa rozhodli práve preň?

- Rozhodovali sme sa medzi pár menami. Nina som navrhla ako prvá, hoci manželovi sa zo začiatku nepáčilo, ale potom si na neho začal zvykať. Páči sa mi to samotné meno a pamätám si, že keď som bola malá, tak ma mama občas volala Nina, Ninka. Najviac ale vyhralo to, že Jakubko už od piateho mesiaca všade hovoril, či kope Ninka, pre Ninku a podobne. Takže sme vedeli, že je to už asi vybavené. Takže Jakubko v podstate vybral víťaza.

Aj už viete povedať, na koho sa dcérka podobá viac?

- Myslím si, že je dosť iná ako Jakubko. Ten mal tmavé vlasy a v tvári bol trochu iný. V tvári je Ninka krehunká blondínka, no takéto bábätko sa mení každú hodinu. Stále sa na ňu s manželom pozeráme a hovoríme si, že je zase iná. Nejaké črty majú spoločné, ale uši má pekné dievčenské, tie má po mne.

Čo hovorí Jakubko na to, že má sestričku? Už to vníma alebo ho zatiaľ veľmi netrápi?

Včera sme spolu telefonovali a už sa teším, keď sa všetci spolu stretneme. Príde aj za nami do pôrodnice. Počas telefonátu ho to ale zaujímalo asi tak 5 sekúnd a potom ho už trápila Labková patrola a čo si dá na raňajky.

Koľko gratulácií ste dostali a ktorá vás osobne najviac potešila?

Nedá sa povedať, že ktorá najviac potešila. Písalo nám veľa ľudí a všetky gratulácie nám urobili radosť.