Prominentná realitná maklérka z Dubaja Veronika Plichtová: Rebelka, čo ide do všetkého naplno

Veronika, absolventka bolonskej univerzity, pôvodne o Dubaji ako o stabilnej destinácii pre život neuvažovala. Vo svete zúril kovid, ona vtedy žila v Londýne, kde pracovala v softvérovej firme, a do Dubaja vycestovala len na krátkodobý pracovný pobyt. Do tohto miesta sa však zamilovala a rozhodla sa, že tam začne budovať svoj nový domov a pracovné smerovanie preorientovala na reality, v ktorých videla obrovský potenciál. Videla ho veľmi správne a aj tu bola zrazu „doma“. Podarilo sa jej pracovať pre renomované realitné kancelárie, kde nezaháľala a učila sa, nasávala skúsenosti a potrebné znalosti na to, aby si po čase otvorila svoju, dnes už veľmi úspešnú realitnú agentúru.

Veronika, nový domov ste našli v Dubaji, a v ňom hľadáte nové domovy aj svojim klientom. To znie ako práca snov.

A aj je! Mám sa super, môj realitný tím a firma sa rozrastajú. Dubaj je krásne miesto na Zemi, všetko je výborné. 

Čím vás Dubaj fascinuje?

Príležitosťami, bezpečnosťou a toleranciou. Dubaj jednoducho treba zažiť. 

Možno je to len moja predstava, ale Dubaj vnímam ako priestor s vyššou koncentráciou ľudí, ktorí majú akosi menej frustrácie, viac možností, samozrejme, aj tých finančných, a teda sú tam ľudia šťastnejší, usmievavejší a srdečnejší. Je to tak?

Do veľkej miery máte pravdu, ale je to určite dané aj zvyklosťami, ktoré tu panujú. Málokto napríklad vie, že v moslimských krajinách je osočovanie, nadávanie alebo vyhrážanie sa niekomu zakázané a trestané zákonom. To znamená, že keby ste niekomu napísali nepríjemnú správu alebo sa mu vyhrážali, bude sa vami zaoberať polícia. Vymožiteľnosť práva je tu veľmi vysoká, zákony naozaj chránia ľudí a ľudia sa tu majú všeobecne dobre. Hlavne, keď to porovnám s aktuálnou situáciou na Slovensku, kde by sa ľudia naozaj mali naučiť viac vážiť slová a vidieť hrozbu skôr, než vyústi do tragédie. V Dubaji som rada a doma, na Slovensko sa nechystám. 

Celkovo mám pocit, že o moslimských krajinách toho ešte stále veľa nevieme a mnohé mýty ešte bránia v tom, aby sme ich objavovali aj osobne. Špeciálne mám na mysli mýty o postavení žien v nich. Pociťujete na vlastnej koži, že by k vám miestni pristupovali inak len preto, že ste žena?

Absolútne nie a pravdupovediac, často sa na to Slováci pýtajú a vstávajú mi z toho vlasy dupkom. Vôbec si tu niečo také neuvedomujem, panuje tu absolútna rovnosť. Necítim žiadnu diskrimináciu, som feministka, ktorá väčšinu dospelého života prežila v západnej Európe, v maximálne liberálnom svete, takže nevidím vôbec žiadne rozdiely. Ako žena sa tu, naopak, cítim veľmi bezpečne.