×
#Ľudia

Príbeh Ukrajinky Aliny vás chytí za srdce: Ako u nás strávi prvé Vianoce? Krásne gesto Slovákov

29.11. 2022 16:02 Osláviť sviatky v kruhu najbližších je pre mnohých z nás neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Pre stovky rodín, ktoré boli nútené utekať pred vojnou, sa však predstava pohodovej idylky nečakane zvrtla. Medzi nimi je aj Ukrajinka Alina s rodinou, ktorá Eve priblížila svoj nový život.

Alina pochádza z mestečka Kramatorsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a na Slovensko utiekla s dcérou, so synom a s kamarátkou krátko po vypuknutí vojny. „Na ten deň nikdy nezabudnem. Bol 25. marec a my sme museli ujsť. Manžel ostal na Ukrajine a ja som s deťmi išla. Len cesta do Ľvova nám trvala 27 hodín a na Slovensko spolu dva dni,“ spomína na ťažké začiatky invázie Alina, ktorá vraví, že okrem zázemia a bezpečia pre svoju rodinu si na Vianoce nepraje vôbec nič.

Strecha nad hlavou
Po príchode do Košíc umiestnili koordinátori Alinu s rodinou dočasne do dedinky Obišovce neďaleko Prešova, kde našli teplé jedlo a strechu nad hlavou. Útočisko pre stovky Ukrajincov poskytol farský dom. „Náš pútnický dom blahoslavenej Anny Kolesárovej bol jedným z prvých, ktorý ihneď zareagoval a poskytol ubytovanie pre utečencov. Zrušili sme všetky akcie, ktoré sme mali naplánované, a v priebehu piatich týždňov sme ubytovali asi 240 ľudí,“ vysvetľuje otec Ján Kulán. Mnohí z utečencov sa neskôr vydali ďalej, no približne pre dvadsať ľudí sa okolie Obišoviec stalo novým domovom. Medzi nimi je aj Alina, ktorej otec Ján pomohol aj s prácou. „Niektorým sme okrem dlhodobého ubytovania pomohli sa naplno začleniť a nájsť si stálu prácu v pekárni či reštauráciách v okolí. Poznám majiteľa reštaurácie neďaleko od nás a práve tam sa zamestnala aj Alina,“ približuje otec Ján. Kým som sa s ním zhovárala, Alina akurát skončila svoju výpomoc v pútnickom dome. Tu zväčša pripravuje jedlo pre rôzne spoločenské akcie a potom sa ponáhľa do druhej práce v reštaurácii v neďalekých Lemešanoch, kde jej bolo poskytnuté aj ubytovanie. Ponúkam jej, že ju tam odveziem a Alina rada prijme. Na mieste už spoznávam spolumajiteľa prevádzky, ktorý rodine okrem strechy nad hlavou dal možnosť pomáhať v kuchyni a upratovať. „Situácia sa nás veľmi dotkla a cítili sme, že musíme pomôcť. Keďže sme mali aj kapacitu na ubytovanie, v priebehu krízy sme viacerým rodinám poskytli vlastný apartmán,“ vysvetľuje spolumajiteľ reštaurácie u Ferka Tomáš. Alina tu viac ako polroka pomáha spolu s dcérou a kamarátkou a s ich prácou sú spokojní aj majitelia. „Dievčatá sú šikovné a po prekonaní jazykovej bariéry sa skvele začlenili,“ hovorí Tomáš, ktorý s kolegami pre rodinu chystá aj pravé slovenské Vianoce. „Sviatky oslávia u nás v reštaurácii a plánujeme im pripraviť tradičné slovenské menu. Chýbať nebudú ani východniarske makové bobaľky. Sám som zvedavý, ako im budú chutiť, lebo nie všetky naše špeciality im sedia,“ smeje sa majiteľ.

Rodinu z Ukrajiny prichýlili majitelia reštaurácie v Lemešánoch.
Zdroj: Milly Sekulová

Žiadne polievky, hlavne mäso
Vianoce na Ukrajine sú však iné ako tie naše, a keďže Alina vyznáva pravoslávnu cirkev, slávia ich až 7. januára. „Keď som bola mladšia, na sviatky sme sa vždy stretávali veľká rodina a k tradícii patrí aj návšteva Cirkvi. U nás je zvykom mať na stole hlavne veľa jedla a nesmie chýbať mäso, veľa mäsa! Pripravujeme napríklad aj zemiakový šalát, no ten náš obsahuje aj nakrájanú klobásu. Okrem toho máme syrovo-klobásovú misu a mnoho rodín pripravuje ako dezert kuťu, čo je uvarená pšenica s rôznymi prísadami ako mak, sušené ovocie či oriešky. Polievky vôbec nemávame. Viem, že u vás je zvykom kapustová, no u nás sa polievky nepovažujú za slávnostné jedlo. Na slovenskú rybu sa však teším, pretože ani tie nepripravujeme,“ vysvetľuje sympatická mama dvoch detí, ktorej najmladší syn navštevuje základnú školu. Podobne netradične to je aj s darčekmi, ktoré na Vianoce nie sú samozrejmosťou. „U nás obdarúvame len deti. No jediný, kto by mal deťom dať dar, je krstný rodič. Samozrejme, aj ja im chcem niečo kúpiť, no zatiaľ som nedostala konkrétnu požiadavku, tak ešte netuším, čo to bude. Milujú slovenské sladkosti, tak im nejaké určite nakúpim,“ usmieva sa Alina, ktorá by ešte túžila zobrať deti na výlet na trhy do Budapešti. Život na Slovensku sa jej páči, no tak ako jej krajanom, aj jej chýba domov a najmä milovaný manžel. „Veľa spolu telefonujeme, no veľmi sa mi za ním cnie a je mi ľúto, že na sviatky budeme bez seba. Na Ukrajine pracuje, tak ako ja pred vojnou, v oblasti cestovného ruchu a našťastie ho zatiaľ do bojov nepovolali. Nemôže nás však prísť pozrieť a ísť na Ukrajinu by bol risk, keďže v našej oblasti sú stále tvrdé boje. Podobne ako všetci Ukrajinci, prajem si, aby sa vojna skončila a mohli sme sa vrátiť domov. Som vďačná, že sme na Slovensku dostali možnosť žiť, no domov je domov,“ uzatvára smutne Alina. Ako sa situácia bude ďalej vyvíjať a či sa mesiace preklopia aj na roky, si netrúfa odhadnúť nikto. Pravda je, že svoje srdce pre ľudí, ktorí stále potrebujú pomoc, otvorilo veľa Slovákov. Stále sú medzi nami stovky rodín, prevažne žien s deťmi, ktoré strávia prvé sviatky mimo tepla svojho domova. Skúsme sa tieto dni obzrieť okolo seba a aspoň maličkým gestom pomôcť svojim blížnym. Veď o tom sú predsa Vianoce. VIAC FOTO RODINY NÁJDETE TU.

Video