Príbeh: Mladá Slovenka Eva rozbehla gastrobiznis v Anglicku

Vyštudovaná novinárka skúšala život vo Veľkej Británii na dvakrát. Rok po promócii sa odsťahovala do Bristolu, chcela vidieť iný svet a po šiestich rokoch žurnalistickej praxe vyskúšať niečo iné. Tu najskôr pracovala ako servírka a neskôr ako kuchársky začiatočník. „Ani vo sne by mi nenapadlo, ako na mňa práca s jedlom zapôsobí. Konečne zo mňa spadli akékoľvek kariérne obavy, nedôvera vo vlastné schopnosti, pocit hanby z toho, že robím niečo mimo svojho vyštudovaného odboru. Aj pri šúpaní zemiakov som cítila neskutočný elán a prísľub práce, ktorá má zmysel. Bublina však praskla po tom, čo sa začalo bolestivo ozývať moje telo nepripravené na toľkú fyzickú záťaž,“ priznáva Eva. Vrátila sa domov, oddýchla si, našla prácu v kreatívnej agentúre a zaradila sa opäť do bratislavského života. No pocit, že tam nepatrí, v nej zostal a bolo otázkou času, kedy do Anglicka ujde znova.

„Jedno odvážne rozhodnutie otvorilo dvere ďalším a takto pred piatimi rokmi som si priznala, čo naozaj pre seba chcem – byť každý deň obklopená jedlom! Opustiť byt a skvelú prácu a po tridsiatke opäť začať pracovať za nízky plat a takmer od nuly ma zázračne vôbec nedesilo. Plán bol skúsiť každý polrok inú profesionálnu kuchyňu, rýchlo a veľa sa učiť a potom sa uvidí. Inštinkt mi vravel, že je to jediný správny smer. Časy pandémie boli pre mňa bezprecedentné. Ako mladý zdravý človek bez možnosti pracovať, no s vládnou finančnou podporou, som od prvého dňa vedela, že chcem pomôcť svojmu okoliu a zároveň využiť čas na tréning a vzdelávanie v kuchyni.“

Cukrárka na bicykli

Netrvalo dlho a Eva po Bristole na bicykli roznášala svoj kváskový chlieb, škoricové buchty a sladké pečivo, krátko nato prišli originálne torty. Každý dezert, každá unikátna torta, nová kombinácia chutí ju posúvala dopredu. Z Bristolu sa presťahovala do vysnívaného Londýna a dnes, po necelom roku v michelinskej reštaurácii, kde pôsobila na pozícii šéfcukrárky, pocítila, že nastal čas spustiť projekt, ktorý jej v hlave dozrieval už štyri roky. „Inštinkt mi vraví, že už viac pripravená ako teraz nebudem. V rámci môjho projektu túžim ľudí učiť, ako využiť čas, ktorý trávia varením a pečením v kuchyni, či už s láskou alebo z povinnosti, tak, aby sa cítili lepšie. Projekt sa bude volať Inbetween Kitchen – Kuchyňa medzi riadkami. Pôjde o workshopy online aj live a množstvo voľne dostupných videí s typmi, ako z bežného varenia urobiť mentálnemu zdraviu prospešný čas pre seba,“ prezrádza. Z rukáva plánuje ťahať aj tromfy v podobe slovenských chutí, ktoré sa nebojí kombinovať a ktorými omámila chuťové poháriky mnohých Angličanov.

„Môj partner, vynikajúci šéf v elegantnej londýnskej reštaurácii, vždy na Vianoce tlačí do seba kapustnicu s dvojitou dupľou a prekladá ju vanilkovými rožkami a moji kolegovia zbožňovali žĺtkové rezy podľa maminho receptu. Keď som predávala torty a koláče, robila som napríklad veterníky rôznych príchutí alebo bábovku à la punčový rez. Do svojich workshopov tiež zaradím slovenské recepty – chute z detstva ako perkelt alebo kysnutý slivkáč ako náplasť na smútok, strach či samotu pre mňa fungujú priam zázračne dodnes. Kedysi som aj ja bola prepracovaný eventový či projektový manažér s hlavou plnou úloh, otázok, emailov. Pridajme do toho starosti o priateľov, občas turbulentný partnerský život… Vedela som, že sa potrebujem o seba viac starať a oddychovať a víkendy v kuchyni ma mentálne držali nad vodou. Bol to aktívny relax, forma meditácie a dnes som presvedčená o tom, že najlepšia terapia sa deje v kuchyni. Veď aj keď vkročíme do kuchyne v negatívnej nálade, vieme svoju energiu nasmerovať tak, že výsledkom bude chutné jedlo, ktoré nás poteší,“ myslí si. A v čom vidí Eva svoj úspech? „Pocit, že môžem byť slobodne sama sebou a svojou energiou a činmi pomáhať ľuďom byť lepšími a veselšími.“