„Hoci sme vtedy mali nejakú krízu, rozchod po päťročnom vzťahu – ešte k tomu na Valentína – som naozaj nečakala. Vtedy som sa rozhodla pre zmrazenie vajíčok na klinike. Odber som podstúpila dvakrát v priebehu jedného roka, dokopy sa podarilo odobrať 14 vajíčok. Pamätám si však, ako som sa cítila po prvom odbere na všetko sama. Nešťastná z rozchodu a túžiaca po bábätku. Po druhom odbere prišla úľava. Povedala som si, fajn, už sa nebudem ponáhľať a hľadať si na rýchlo chlapa, mám vytvorenú rezervu a hádam z tých štrnástich aspoň jedno bábätko bude. Takže som teraz omnoho pokojnejšia,“ hovorí Beata, ktorej príbeh ste možno aj vy zachytili v podcaste Prečo bocian mešká.
Nech sa stane, čo sa má stať
Kostymérka a fashion stylistka Janka Kočišová alias @jankatopanka patrí k známym tváram, ktoré sa rozhodli podstúpiť zmrazenie vajíčok a svoj príbeh zverejnila ešte minulý rok na Instagrame. „Ženy po tridsaťpäťke prirodzene strácajú percentuálnu pravdepodobnosť možnosti otehotnieť. Onedlho budem mať tridsaťštyri a nechcem o túto možnosť v žiadnom prípade prísť. Dokonca mám ideálny vek podstúpiť tento krátky a neškodný zákrok,“ napísala na sociálnej sieti. O social freezingu sa dozvedela od svojej mamy, ktorá by si už želala kočíkovať vnúčatko a vie, že čas neúprosne uteká. Janka v tom čase nemala partnera, ale rozhodla sa podstúpiť odber vajíčok len tak, pre istotu, ak by nešlo v budúcnosti všetko prirodzenou cestou.
„Nakoniec môj príbeh naberá zrejme trochu iný spád. Odhodlaná využiť, čo moderná medicína ponúka, vybrala som sa do centra pre asistovanú reprodukciu. Tu som absolvovala prvotné vyšetrenie, na ktorom mi zisťovali stav plodnosti a či som vôbec vhodná adeptka na odobratie vajíčok. Toto všetko prebehlo super, výsledky boli v poriadku, a tak som bola fyzicky pripravená. Lenže presne v tej dobe umrel môj milovaný psík, bol to taký spúšťač. Skrátka, zosypalo sa toho priveľa naraz a nebola som úplne psychicky v poriadku, vyrovnaná. Dokonca som musela navštíviť psychiatra. Radila som sa čo ďalej. Dohodli sme sa, že s odberom vajíčok chvíľu počkáme, pretože hormonálna nerovnováha, ktorá by pri stimulácii oocytov nastala, by mi mohla spôsobiť ešte horšie komplikácie, hormóny totiž s psychikou súvisia. Nastúpila som na liečbu, ktorá mala trvať približne rok, a potom som spoznala môjho terajšieho priateľa! Zatiaľ si žijeme šťastne a dokonca pracujeme na otehotnení prirodzenou cestou. Nech sa stane, čo sa má stať. Už sme obaja pripravení,“ teší sa influencerka a radí, že ak plánujete podstúpiť zmrazovanie oocytov, ideálny čas je stihnúť zákrok do 35. roku života.
To napokon potvrdzuje aj doktor Harbulák: „Pacientkam odporúčam odber a zmrazenie vajíčok do tridsaťpäťky, no ak nás vyhľadajú ženy aj vo vyššom veku, vždy robíme maximum pre zachovanie ich fertility. Na konzultácii v centre asistovanej reprodukcie sa urobia potrebné diagnostické vyšetrenia. Predovšetkým sa zistí ovariálna rezerva, čiže zásoba vajíčok schopných rastu až do dominantného folikulu, potrebného pre otehotnenie. Robí sa to veľmi jednoduchou metódou zo vzorky krvi, ktorá sa môže odobrať v ktorýkoľvek deň cyklu. Zistí sa aj hladina Anti-Müllerovho hormónu (AMH), ktorý je v súčasnosti považovaný za najvýpovednejší hormonálny marker ovariálnej rezervy. Samotný priebeh zmrazenia v podstate zodpovedá prvej fáze liečby neplodnosti. Počas hormonálnej stimulácie je rast folikulov vo vaječníkoch monitorovaný ultrazvukovým vyšetrením. Následne sa vajíčka vyberú a zmrazia. Kryokonzervácia sa vykonáva technikou vitrifikácie – okamžitým zamrazením v špeciálnych slamkách. Zabezpečí sa tým ich uchovanie v tekutom dusíku pri teplote -196 °C na prakticky neobmedzený čas. Je však nevyhnutné použiť ich, kým žena dosiahne vek 50 rokov, čo je horná veková hranica pre embryotransfer na našej klinike,“ vysvetľuje vyhľadávaný špecialista.
A ako Janka Kočišová ešte dodáva: „Myslím si, že je dôležité o tejto možnosti hovoriť, pretože veľa ľudí o social freezingu nevie vôbec nič alebo len veľmi málo. Je úžasné, že medicína tak pokročila, že v dnešnej dobe si takto žena vie zabezpečiť zadné vrátka. Pretože, čo ak? Aj ja si hovorím – ak to nepôjde prirodzenou cestou, tak sa na kliniku určite vrátim.“