Milovníčka voňavých diaľok, podnetných debát, dobrých filmov a kníh, dobrej hudby i dobrého jedla. Rada píše o tom, čo ju zaujíma, ale aj o tom, o čom si myslí, že by sa mal svet dozvedieť.

Miroslava Dvorožňáková

Veľké a dojímavé príbehy prejdú niekedy dejinami tak nenápadne, že si ich desiatky rokov nikto nevšimne. Presne toto sa stalo Poľke Irene Sendler. Niežeby jej to prekážalo, bola to skromná, tichá a pokorná žena, ktorá netúžila po búrlivom potlesku, ani po uznaní. Jej životným krédom sa stalo šírenie dobra – a to dobro bolo také mocné, že obstálo aj proti hrôzostrašnej presile zla.

&nbsp;
O Irene Sendler by sa svet pravdepodobne nikdy nedozvedel, keby sa skupinka študentiek zo zapadákova v americkom štáte Kansas vehementne podporovaná svojím zapáleným učiteľom dejepisu intenzívne nezaujímala o tému holokaustu a v roku 1999 odkiaľsi nevykutrala jej fascinujúci životný príbeh. Keď sa dievčatá pri príležitosti National History Day rozhodli naštudovať divadelnú hru o jej živote, asi ani samy netušili, čo spustia. Postupne prichádzali na ďalšie a ďalšie súvislosti a dopĺňali čriepky celej neuveriteľnej skladačky. Už to nebola iba študentská divadelná hra, bol to veľký projekt s vlastnou webovou stránkou, kde boli zhrnuté všetky podstatné informácie. Babám sa ozývali ďalší a ďalší ľudia, ktorí poznali niekoho, komu pomohla, alebo sami patrili medzi tých, ktorí na ňu budú do smrti spomínať. Lebo tá nenápadná žena im kedysi zachránila život.

<h2>Hrôza v gete</h2>
Keď Hitler v novembri roku 1940 uzavrel varšavské židovské geto, pol milióna ľudí sa ocitlo na troch štvorcových kilometroch v absolútne neľudských podmienkach. Jeho obyvatelia umierali na podvýživu, podchladenie, aj na choroby, ktoré sa getom šírili ako oheň. To nacistom v podstate vyhovovalo, aspoň s tým nebolo veľa roboty, ak to musíme napísať tak kruto, na druhej strane sa báli, aby sa epidémie nevymkli spod kontroly a nerozšírili aj mimo geta. Jedine vďaka tomu sa dnu dostávali poľskí sociálni pracovníci a zdravotníci a potajme doň pašovali jedlo a lieky. Jednou z tých, ktorá Židom v gete pravidelne prinášala nádej na prežitie, bola aj Irena Sendler, mladá matka dvoch detí. Vyrástla v meste s početnou židovskou menšinou, ktorá si mimoriadne vážila jej otca lekára. Ešte v detstve pri hrách so židovskými deťmi sa naučila hovoriť perfektne po jidiš a táto zručnosť sa jej neskôr veľmi zišla. Keď jej otec náhle zomrel, židovská komunita sa dokonca pozbierala na to, aby jeho dcéra mohla ďalej študovať. Mama síce ponuku s vďakou odmietla, ale bolo to pekné gesto, ktoré si Irena zapamätala.

Mladá sociálna pracovníčka sa čoskoro zorientovala a hneď aj pochopila, že z geta sa nikto živý nedostane a že presne to je cieľom. Nacisti neplánovali ušetriť naozaj nikoho, ani tých najmenších. Irena začala chodiť od dverí k dverám a rodičov citlivo presviedčať, aby jej svoje deti zverili a ona sa ich pokúsi dostať z geta von. Zúfalí sa jej pýtali, či sa jej ich takto určite podarí zachrániť. „To neviem,“ odpovedala pravdivo. „Ale viem, že keď zostanú, zomrú.“ Obchádza nás hrôza, už len keď o tom píšeme. Ako sa asi museli cítiť ľudia, ktorí tušili, že svoje deti pravdepodobne už nikdy neuvidia, si nevieme a vlastne ani nechceme predstaviť vôbec. Irena premyslela všetko do najmenšieho detailu, do plánu zapojila desiatich spolupracovníkov, ktorým absolútne dôverovala a varšavské židovské geto začali nenápadne opúšťať jeho najmladší obyvatelia. Bolo to mimoriadne nebezpečné, hrôzostrašné a drsné, reálne jej pritom hrozilo prezradenie a okamžitá smrť, a predsa sa na to dala.

&nbsp;
Deti sa dostávali von nadopované sedatívami v kufroch, vo vreciach na odpadky či v rakvách, ktoré odvážali sanitky, čo prišli po mŕtve telá. Alebo sofistikovanejšie tak, že z nich urobili poľských katolíkov. Na samom konci geta bola totiž kaplnka. Vstúpili ste v gete, vystúpili mimo neho. Ak ste boli Žid, ďalej ste sa nedostali. No ak ste boli súčasťou zbožnej katolíckej rodiny, ktorá sa sem prišla pomodliť, žiadny problém. Irena a jej kolegovia deti ostrihali, prezliekli, vysvetlili im, že majú rozprávať iba po poľsky a pridať sa k dohodnutým ľuďom, ktorí sa budú tváriť, že sú ich rodina. Väčšina orotodoxných Židov však poľštinu neovládala, a tak sa takto dôstojne a relatívne pohodlne deti z geta dostávali málokedy.

<h2>Nikdy vás neopustím</h2>
Irena sa stala v tom čase vedúcou detského oddelenia takzvanej Zegoty. Zegota alebo Rada pre pomoc Židom bola poľským fenoménom. V žiadnej krajine v okupovanej Európe sa nespojilo dokopy niekoľko protichodných politických prúdov, aby pomáhali prenasledovaným Židom. Táto tajná undergroundová organizácia zachránila počas vojny desaťtisíce ľudí - a vedúca jej detského oddelenia dotiahla plán na záchranu židovských detí do dokonalosti. Nebudú sa skrývať niekde po pivniciach a maštaliach, kde ich môžu každú chvíľu nájsť, budú žiť buď v sirotincoch, kláštoroch, alebo úplne najlepšie - v adoptívnych poľských rodinách pod novou identitou. Každé zachránené dieťa prešlo akýmsi rýchlokurzom a učilo sa, čo má povedať, keby sa niekto veľmi vypytoval, aj ako žijú bežné poľské deti. Zegota im vyrobila falošné dokumenty a našla náhradnú mamu a otca, pre ktorých to bol šialený risk, pretože ak by sa prišlo na to, že prichýlili židovské dieťa, nacisti by pokojne vyvraždili celú ich štvrť. Napriek tomu Irena po rokoch v rozhovoroch spomínala, že nikto, koho oslovili, neodmietol. Pravú identitu detí okrem nej nepoznala živá duša. Ich mená, poznávacie znaky a zakódované bývalé a terajšie adresy písala na papiere, ktoré schovávala do pohárov od zaváranín a zakopávala na záhrade u blízkej priateľky. Chcela, aby sa deti po skončení vojny dostali naspäť k svojim biologickým rodičom a aby vedeli, kto sú a odkiaľ pochádzajú. Mimochodom, dobre informované dievčatá z Kansasu nazvali svoju divadelnú hru Life In a Jar. Život v zaváraninovom pohári.

&nbsp;
Vonkoncom nešlo všetko hladko. Irenu jedného dňa zatkli a pri vypočúvaní mučili tak kruto, že jej pritom polámali ruky a nohy a navždy ju zmrzačili. Niekoľko dní sa z nej brutálnym spôsobom snažili dostať informácie, svoje deti však nezradila. Odsúdili ju na smrť. Aj tak nič neprezradila. Keby ktosi v Zegote nepodplatil človeka, čo ju mal v ten deň zastreliť, bolo by tých zachránených detí oveľa menej. Irena utiekla a ďalej pokračovala v tom, čo začala. Pracovala v utajení a kompletne zahodila svoj civilný život, dokonca sa nemohla zúčastniť ani na pohrebe svojej mamy. Dovedna sa jej so spolupracovníkmi podarilo zachrániť viac ako 2&nbsp;500 detí. Ona osobne ich z geta prepašovala minimálne päťsto. Drvivá väčšina z nich sa v zdraví dočkala konca vojny. Drvivá väčšina ich rodičov nie. Iba zlomok rodín sa opäť stretlo.

Nezabúdajme Irena Sendlerowa alebo Irena Sendler, ako ju pozná celý svet, sa dožila úctyhodných 98 rokov. Zomrela v roku 2008 a dočkala sa teda aj toho, že ktosi ocenil, čo všetko riskovala a obetovala pre dobro iných. Dokonca sa stihla spoznať aj so študentkami z Kansasu, ktoré pre celý svet odkryli jej životný príbeh. Dievčatá sa s Irenou veľmi túžili stretnúť a snažili sa zarobiť si peniaze na cestu predajom sladkostí. Židovská komunita z Kansasu sa však rozhodla, že im výlet za Irenou preplatí a tak baby v roku 2001 prvýkrát stretli svoju hrdinku v jej varšavskom byte. Potom ju navštívili ešte niekoľko krát a do konca jej života, čiže nasledujúcich sedem rokov, si s ňou pravidelne písali. Pri každej svojej návšteve odohrali v Poľsku na viacerých miestach divadelnú hru Life in a Jar a chodili po univerzitách debatovať so študentmi, ktorí im rozprávali o hrdinoch a hrdinkách zo svojej vlastnej komunity. Ľudí ako Irena, možno nie v takom masovom meradle, bolo totiž oveľa viac.

Preživší holokaustu často nevedeli, kto ich zachránil, pretože ten človek zväčša fungoval v prísne utajenom móde. Aj židovské deti poznali Irenu iba pod krycím menom Jolanta, no keď sa jej fotografia zjavila v novinách, zrazu začala dostávať telefonáty, ktoré sa podobali ako vajce vajcu. „Nikdy som nezabudol/la na tvoju tvár, to ty si ma dostala von z geta.“ Ona sama sa za hrdinku nepovažovala, práve naopak, celý život ju prenasledoval pocit, že toho mohla spraviť oveľa viac, že veľa detí sa jej zachrániť nepodarilo.

V roku 2003 obdržala najvyššie poľské vyznamenanie Rad bieleho orla a v roku 2007 ju Poľská republika nominovala na Nobelovu cenu za mier. Pramálo na to, že ju komunisti ako bývalú členku Zegoty a účastníčku Varšavského povstania označili za podvratný živel a dlhé roky prenasledovali. To bol v podstate jeden z dôvodov, prečo málokto vedel o tom, čo spravila pre židovské deti. Otvorene sa priznávať k členstvu v Zegote a nahlas rozprávať o tom, čo všetko sa pod tým skrývalo, v komunistickom Poľsku často znamenalo väzenie, ba dokonca popravu. Fakt ľudské. Mozog celého plánu na záchranu tisícok detí teda nakoniec skončil ako sociálna pracovníčka v domove dôchodcov. Jej deťom bolo znemožnené študovať a vybudovať si akúkoľvek kariéru. Ku koncu jej života síce prišlo zadosťučinenie, ale aj tak je to veľmi smutné. Komunistický režim sa skončil, ale volebné prieskumy nás občas poriadne vydesia, že niečo ešte horšie by sa rado vrátilo späť. Ľudia majú veľmi krátku pamäť, preto treba príbehy, ako ten Irenin, do nemoty pripomínať. Nezabúdať v tomto prípade znamená, že nedopustíme, aby sa podobná hrôza niekedy v budúcnosti zopakovala.

Pred istou smrťou zachránila tisíce detí. O Irene Sendler pritom svet dlho nič netušil!

Miroslava Dvorožňáková

Autor článku

Miroslava Dvorožňáková

Plus TV

Čo si obliecť na vianočný večierok či silvestrovskú párty? Štýlové tipy od Zalanda!

Januárová EVA nabitá skvelým čítaním: Obálku zdobí dokonalí Irina

Drahé kamene pre vaše znamenie: Býk by mal nosiť smaragd, Vodnár sa nezaobíde bez...

Výber pre vás

Pred istou smrťou zachránila tisíce detí. O Irene Sendler pritom svet dlho nič netušil!

Miroslava Dvorožňáková

Súvisiace články

Ohnivá kráska, čo zachraňuje mačky: Toto ste o Penélope Cruz nevedeli!

Žiadne nevery, ani senzácie: Toto sú najstabilnejšie páry Hollywoodu!

Recept na fantastický jesenný koláč od cukrárky Barbory Martinusovej: Lepší ste nejedli!

Autor článku

Miroslava Dvorožňáková

Plus TV

Čo si obliecť na vianočný večierok či silvestrovskú párty? Štýlové tipy od Zalanda!

Januárová EVA nabitá skvelým čítaním: Obálku zdobí dokonalí Irina

Drahé kamene pre vaše znamenie: Býk by mal nosiť smaragd, Vodnár sa nezaobíde bez...

Výber pre vás