#Ľudia

Múzy: Svojich 15 minút slávy si užili až do najhorkejšieho dna

#Ľudia

Múzy: Svojich 15 minút slávy si užili až do najhorkejšieho dna

26.3. 2009 14:00 Zostali po nich piesne, filmy, oblečenie, celá kultúra. A pritom nemuseli vedieť spievať, hrať, ani šiť. Im stačilo iba byť.

Múzy boli podľa gréckej mytológie dcéry boha Dia a Mnemosyny, bohyne pamäti, ktoré umelcom diktovali verše básní a slová piesní. Novodobé múzy s nimi zas žúrovali, brali drogy, žili a občas i umierali. Ich životy boli ako šialená jazda – rýchle, nebezpečné a pritom fascinujúco vzrušujúce. Tu sú príbehy troch z nich. Edie Sedgwick (1943 - 1971): Kráľovná štýlu Podľa nepísaných zákonov americkej aristokracie by sa malo meno dámy objaviť v novinách iba trikrát za život: keď sa narodí, vydá a keď zomrie. Edie Sedgwick tam bývala tak trikrát za týždeň... Narodila sa v kalifornskej Santa Barbare do rodiny, kde sa z generácie na generáciu dedilo vysoké spoločenské postavenie, obrovské peniaze a duševné choroby. Otec Francis mal v tom čase za sebou už tri nervové zrútenia a diagnostikovanú maniodepresívnu psychózu. Tesne pred sobášom dostal od lekára dobre mienenú radu, aby, prihliadnuc na svoj duševný stav, radšej nikdy nemal deti. Zjavne nebral jeho varovanie vážne, pretože spolu s manželkou sa zastavili pri čísle osem, pričom Edie prišla na svet ako siedma. Warhol V momente, ako dovŕšila dvadsaťjeden rokov a dostala možnosť disponovať peniazmi svojej rodiny, odišla Edie do New Yorku. Dovtedy stihla absolvovať dva pobyty na psychiatrickej klinike, kde sa liečila z anorexie. V New Yorku začala bývať v štrnásťizbovom apartmáne svojej babičky a dni trávila žúrovaním s newyorskou smotánkou a míňaním sedgwickovského dedičstva. Na jednej párty u producenta Lestera Perského narazila v marci 1965 na Andyho Warhola. Čudácky umelec bol fascinovaný jej krásou a noblesným správaním. Edie vyzerala ako zjavenie z iného sveta. Bola úplne vyziabnutá, nosievala kožuch z leoparda a dlhý sveter, pod ktorým mala iba pančuchy. Maľovala si hrubé, uhľovočierne obočie, ktoré ostro kontrastovalo s jej detskou tvárou, a na ušiach sa jej hompáľali obrovské náušnice. Homosexuál Warhol, ktorý pochádzal z mimoriadne skromných pomerov a bol dlhé roky outsiderom, túžil po jej sofistikovanej a štýlovej spoločnosti viac ako heterosexuálni muži po jej tele.

Začal ju vodiť do svojej „The Factory“ – legendárneho štúdia celého otapetovaného alobalom, kde sa stretával umelecký underground, konali sa opulentné drogové orgie a on tu nakrúcal svoje výstredné filmy. Warhol do nich odvtedy Edie pravidelne obsadzoval a nazýval ju „svojou superstar“. Jedným z najznámejších, ktorý jej ušil priamo na telo, bol Spoiled Rich Little Girl (Rozmaznané bohaté dievčatko). Sleduje, ako sa ráno prebúdza, objednáva si kávu a rozpráva o tom, ako minula celé dedičstvo za šesť mesiacov. Asi rok boli Edie a Andy nerozluční. Všade chodili spolu a na streche „Továrne“ fantazírovali o tom, ako sa raz stanú nesmrteľnými. Edie si vlasy ostrihala nakrátko a nafarbila nastrieborno, aby s ním ladila aj vizuálne. Vyžadovala chorobnú pozornosť, ktorú jej on a jeho filmová kamera poskytovali. Ibaže Andyho filmy boli ťažkou avantgardou a Edie, ktorej popularita stále rástla, túžila hrať v úspešných projektoch. Bob a Bob Začiatkom roka 1966 prestala úplne do „Továrne“ chodiť a presťahovala sa do hotela Chelsea. Vtedy sa začal jej vzťah s Bobom Dylanom a jeho asistentom Bobom Neuwirthom. Poznala ich už oveľa skôr, no keďže teraz bývali v tom istom hoteli ako ona a rovnako radi obrážali všetky newyorské žúry, logicky ich navštevovali v trojici. Neuwirth a Edie spolu začali chodiť a špekuluje sa i o pomere s Bobom Dylanom. Ani jeden z nich to však nikdy nepotvrdil, a tak je pravdepodobnejšie, že ich vzťah fungoval na čisto platonickej báze. Tá však musela mať pomerne silný základ, keďže minimálne tri piesne na Dylanovom opuse Blonde on Blonde sú venované práve jej. Nesmrteľné skladby ako Like a Rolling Stone, Just Like a Woman a Leopard-Skin Pill-Box Hat boli inšpirované jej hektickým spôsobom života a neprehliadnuteľným imidžom.

Úplne nevinné to nebolo ani zo strany Edie. Dylana obdivovala a dúfala, že jej pomôže naštartovať serióznu hereckú kariéru. Žiadny zo sľubovaných projektov sa však nekonal a Edie sa stávala čoraz závislejšou od alkoholu a amfetamínov. Odmietali ju i ako modelku, hoci predtým bola na stránkach módnych časopisov varená-pečená. Jej spätosť s drogovou scénou bola pre nich príliš riskantná. Ďalšia rana prišla v podobe rozchodu s Bobom Neuwirthom, ktorý už ďalej nedokázal znášať jej zvyšujúcu sa závislosť a nevypočítateľné správanie. Z Edie sa pomaly stávala večne sfetovaná troska, navyše všetky peniaze pochádzajúce z dedičstva už boli fuč. Strmá cesta nadol Koncom šesťdesiatych rokov ju celkovo trikrát hospitalizovali na psychiatrii a na svojom poslednom liečení sa ocitla v tej istej nemocnici, kde kedysi prišla na svet. V júli roku 1971 sa vydala za Michaela Posta, ktorého tu stretla, a prvýkrát za dlhý čas začala skutočne abstinovať. O tri mesiace neskôr sa však nešťastne zranila a začala to preháňať s tabletkami proti bolesti. 14. novembra sa zúčastnila módnej prehliadky a pred kamery sa postavila ako vyhladované zviera prahnúce po potrave v podobe mediálnej pozornosti. Istý muž jej začal nadávať do feťáčok a pobehlíc a Edie vyviedli von, pretože pútala prílišnú pozornosť. Zavolala manželovi, ten po ňu prišiel a doma jej podal lieky proti bolesti, ktorých si zrejme neskôr zobrala viac. Keď sa nasledujúce ráno zobudil, našiel ju mŕtvu. Privolaný lekár označil jej smrť ako „náhodné predávkovanie sa“. Edie mala dvadsaťosem, práve chcela začať úplne odznova, no neodhadla mieru...

Jej životný príbeh sa dostal v roku 2006 na plátna kín vo filme Warholka, kde ju stvárnila herečka Sienna Miller. Apropo, Sienna, tú dnes spolu s Kate Moss považujú za jednu z najštýlovejších žien planéty. Stačí si však pozrieť fotografie Edie Sedgwick a hneď je jasné, kam dievčatá chodia po inšpiráciu.

Anita Pallenberg (1944): Lady Rolling Stone Anita Pallenberg (1944): Lady Rolling Stone Hoci herečka a modelka Anita Pallenberg účinkovala vo viac ako desiatke fi lmov, defi nitívne a celosvetovo ju preslávil jej takmer ikonický vzťah ku skupine Rolling Stones. Narodila sa v Ríme počas vojny talianskemu otcovi a nemeckej matke a ich multinárodnosť sa stala základom pre jej neskorší kozmopolitný spôsob života. Z Anity vyrástlo krásne a inteligentné dievča, ktoré sa intenzívne zaujímalo o umenie a ľahko sa pohybovalo v prostredí smotánky. Ako devätnásťročná odišla do New Yorku, kde začala pracovať ako modelka pre Vogue a Harper´s Bazaar. Ešte predtým však stihla svoj vlastný „La Dolce Vita“ a stretávala sa s ľuďmi ako Federico Fellini, Alberto Moravia alebo Luchino Visconti. Chlapci zo skupiny Netrochárila ani po príchode do New Yorku a na istý čas sa stala súčasťou Warholovej „Továrne“, povedzme v úlohe živej okrasy bez špeciálnej misie. Dlho sa tu však neohriala a rozhodla sa pre návrat do Európy. Jedna modelingová zákazka ju v roku 1965 priviedla do Mníchova práve v čase konania koncertu Rolling Stones. Anite sa podarilo dostať do zákulisia, kde stretla Briana Jonesa, jedného z najnadanejších členov skupiny, ktorý bol vtedy už ako dvadsaťtriročný ťažkým pijanom a otcom troch nemanželských detí. Presne v tomto momente sa začala jej celoživotná osudová asociácia so skupinou. S Brianom začali spolu chodiť. Ich stretnutia sa odohrávali tam, kde práve Rolling Stones koncertovali a Anita iba dostala inštrukcie, kam má odletieť. Po čase sa k nemu nasťahovala, ale ich spoločný život nebol žiadna selanka. Brian nebol práve džentlmen a svoju partnerku tĺkol ako žito. Anite asi po dvoch rokoch života s ním došla trpezlivosť a opustila ho.

Neodišla však ďaleko, iba sa premiestnila do chápajúceho náručia ďalšieho člena kapely, citlivého a plachého Keitha Richardsa. Keith sa vtedy v rámci Rolling Stones nijako výraznejšie neprejavoval. Jeho kreativita išla prudko nahor až s Anitiným príchodom a on sa ako tichý a uzatvorený človek nechal úplne uniesť a inšpirovať jej otvorenou a živelnou povahou. Pod jej vplyvom napísal Honky Tonk Women a You Can´t Always Get What You Want a jeho kredit začal výrazne stúpať. Vzdelanú a rozhľadenú Anitu všetci členovia Rolling Stones absolútne rešpektovali a bolo úplne normálne, že sa s ňou radili a jej názory brali natoľko do úvahy, že piesne na albume Beggars Banquet boli celé zremixované, keď povedala, že sa jej nepáčia a špeciálne pre ňu boli zložené dnes už kultové piesne Angie a You Got Th e Silver. Zločiny a poklesky S Keithom sa im v auguste 1969 narodil syn Marlon a o necelé tri roky neskôr dcéra Angela. Anita si ešte predtým stihla zahrať s Mickom Jaggerom v slávnom fi lme Th e Performance (vraj s ním na pľaci prežila malú aférku), no na tom, že bola videná predovšetkým ako partnerka jedného zo Stonov, to nič nemenilo. Jej deti vyrastali v zákulisí koncertov a ona sa stávala, ako prakticky všetci ľudia v jej okolí, čoraz závislejšou od drog. V roku 1976 sa jej s Keithom narodil ďalší syn, a keď ho ako dvojmesačného našla v postieľke mŕtveho, úplne im prepadla. Nasledujúci rok ich oboch zatkli v Toronte za prechovávanie heroínu a hoci táto udalosť Rolling Stones takmer zničila, Keithovi, ktorý sa rozhodol úplne vzdať drog, veľmi pravdepodobne zachránila život. Anita, naopak, razantne zvýšila ich príjem. Striedala milencov, na chvíľu jej odobrali obe deti a vzťah s Keithom sa pomaly rozpadal. V roku 1979 našli v posteli ich domu sedemnásťročného chlapca, s ktorým mala pomer, s prestrelenou hlavou. Anitu úrady zatkli a obvinili z vraždy, no neskôr ju prepustili a incident vyhodnotili ako samovraždu, aj napriek klebetám, že spolu s mladíkom hrali nadrogovaní ruskú ruletu. Začiatkom osemdesiatych rokov ju Keith pod tlakom manažérov a advokátov skupiny a zrejme tiež v návale pudu sebazáchovy defi nitívne opustil... Život po živote Dnes je Anita Pallenberg na prekvapenie všetkých živá a hádam aj zdravá. Ako päťdesiatročná skončila štúdium módneho návrhárstva na slávnej Central Saint Martins v Londýne, kde stále býva. S drogami a alkoholom sa jej podarilo prestať niekedy koncom deväťdesiatych rokov a s menšími prestávkami abstinuje dodnes. S Keithom Richardsom je aj vďaka dvom deťom v živom kontakte a skamarátila sa dokonca aj s jeho ženou Patti Hansen. Občas si zahrá v nejakom alternatívnom filme alebo televíznom programe a žije veľmi pokojným a usporiadaným životom, ktorý nemá s tým spred tridsiatich rokov nič spoločného. Nad tým, čo zažila už iba mávne rukou a ide ďalej. Ako rútiaci sa balvan. Ako pravá Lady Rolling Stone.

Nancy Spungen (1958  1978): Iba ona a Sid Nancy Spungen (1958 - 1978): Iba ona a Sid Táto story je trocha iná ako tie predchádzajúce. Nancy Spungen sama osebe nebola žiadnou éterickou bytosťou či fatálnou múzou, ktorá svojou prítomnosťou inšpirovala umelcov k tvorbe, fatálnym sa stal až jej vzťah so Sidom Viciousom, basgitaristom z punkovej skupiny Sex Pistols. Príbeh ich deštruktívnej a násilníckej lásky sa stal jedným z najšokujúcejších v rock and rollovej histórii...

Nancy sa narodila v slušnej židovskej rodine v Pensylvánii v roku 1958. Už ako dieťa nebola žiadny anjelik a prejavovala značné sklony k násiliu. Bola hrubá voči svojim mladším súrodencom, pestúnke sa vyhrážala zabitím a matku údajne napadla pri jednej hádke kladivom. Ako jedenásťročnú ju vylúčili zo štátnej školy a rodina ju poslala do ústavu pre narušené deti, kde jej diagnostikovali bipolárnu poruchu osobnosti. Raz budem slávna! V sedemnástich odišla z domova a presťahovala sa do New Yorku. Nasledovala skupiny ako The Ramones a Aerosmith a popritom sa živila ako striptérka a príležitostná prostitútka. Neskôr odišla do Londýna, údajne iba preto, aby zbalila speváka The New York Dolls Jerryho Nolana. Osud to však zariadil inak a namiesto Jerryho stretla Johnyho Rottena zo Sex Pistols, ktorý ju predstavil Sidovi. Okamžite sa k sebe nasťahovali a ich fyzický a duševný úpadok sa mohol začať. Nancy bola už vtedy silne závislá od heroínu a Sid, ktorý uveril svojmu punkovému imidžu „ži rýchlo a zomri mladý“, sa k nej hneď pripojil. Sex Pistols boli vtedy na svojom vrchole, no postupne začali medzi nimi vznikať roztržky, ktoré vyústili až do rozpadu skupiny počas ich amerického turné v januári roku 1978.

Sidovou manažérkou sa stala Nancy, spolu sa presťahovali do slávneho hotela Chelsea v New Yorku (kde istý čas žila aj Edie Sedgwick) a ich vzťah sa čoraz viac utápal vo vlastnom svete drog, vzájomnej citovej závislosti a násilia. Záznam jedného rozhovoru, ktorý vtedy poskytli, ukazuje totálne sfetovanú Nancy, ako sa márne pokúša artikulovať a Sida, ktorý striedavo upadá a preberá sa z bezvedomia. Obidvaja boli silne sebadeštruktívne a nevyrovnané osobnosti a ich vzájomná blízkosť v nich tieto osobnostné črty iba posilňovala. Niekedy strávili aj týždeň v nepretržitom drogovom opojení, ktoré striedali s brutálnymi hádkami a bitkami. Sid sa niekoľkokrát pokúsil o samovraždu, predávkoval sa heroínom a musel byť načas hospitalizovaný. Láska až za hrob Nikto presne nevie, čo sa vlastne odohralo v noci z jedenásteho na dvanásteho októbra 1978. Sid sa ráno prebudil a našiel Nancy oblečenú iba v čiernej podprsenke a nohavičkách vykrvácanú na podlahe kúpeľne. Zomrela na jedinú bodnú ranu do brucha nožom, ktorý mu patril. Okamžite ho zatkli a obvinili, hoci dohady o jeho vine sa vedú stále. Ako možní páchatelia prichádzajú do úvahy dvaja drogoví díleri, ktorí v tú noc navštívili ich izbu s dávkami heroínu, a mnohí stále neveria, že vrahom bol Sid.

Ten po Nancinej smrti strávil nejaký čas vo väzení, kde sa mu podarilo zbaviť drogovej závislosti a odkiaľ ho prepustili vo februári 1979 na kauciu. Jeho nová priateľka usporiadala párty na jeho počesť. Na večierku sa zúčastnila aj jeho mama, ktorá roky fungovala ako drogová dílerka, a v snahe vyhovieť jedinému synovi mu dala heroín. Dávka však bola pre Sida príliš čistá, a preto i posledná. Svoju lásku prežil iba o štyri mesiace a vo vrecku jeho nohavíc sa našiel lístok s básňou určenou Nancy, kde hovorí o tom, že teraz, keď tu nie je, život ďalej nemá cenu. Jeho matka sa snažila o to, aby bol Sid s Nancy pochovaný spolu, čo však tá Nancina rázne odmietla. Dodnes sa nevie, kde sú jeho pozostatky. Legenda hovorí, že matka synov popol omylom vysypala na londýnskom letisku Heathrow a že Sidova esencia je tak stále prítomná medzi cestujúcimi...

O vzťahu týchto stratených duší, ktoré bez seba nemohli žiť, a tak sa vzájomne zničili, vzniklo nespočetné množstvo piesní (okrem iných I Don´t Want To Live Th is Life a Love Kills od The Ramones, Butterfl y od Crazy Town alebo Sid Vicious Was Innocent od Th e Exploted) a niekoľko filmov (Sid a Nancy (1986), kde Sida stvárnil Gary Oldman). Ich mená sa stali navždy súčasťou popkultúry a spoločný príbeh synonymom chorobnej citovej závislosti dvoch psychicky nevyrovnaných bytostí.

Diskusia  ()

Video

Diskusia
#evahriesnedobra