Mladý cestovateľ René miluje hory a plní si tie najdobrodružnejšie sny!

Chvíľu, keď sa René Bosman naplno zamiloval do hôr, si pamätá úplne presne. Vraj na ten okamih sa nezabúda. „Pomaly sa stmievalo a ja som stál na prahu Poľovníckeho žľabu, ktorý som sa práve chystal zjazdiť. Spravil som pár oblúkov v hlbokom snehu, pozrel dolu do doliny a necítil som nič iné len absolútny pokoj a vďaku,“ spomína sympatický vyštudovaný lesník. Hory a príroda sú pre neho zdrojom novej sily, relaxom aj útočiskom. „Hory vás naučia veľa, najmä ak ste osoba, ktorá má veľké ego. Dajú vám šancu naučiť sa pokore a úcte, a keď to nepochopíte, lekciu vám zopakujú. Len niekedy to môže byť lekcia s nie príliš šťastným koncom,“ hovorí mladý muž, ktorý tatranskú prírodu pozná nielen ako turista, ale aj ako vysokohorský nosič.

Vynášky do vysokohorských chát nie sú práve prácou, ktorú nájdete medzi ponukami na internete. Istým spôsobom sa pre ňu musíte narodiť, vyzrieť a jednoducho si skúsiť, či je to naozaj pre vás. Lebo pre každého to naozaj nie je.

„Dobré je poznať niekoho, kto sa tejto práci venuje alebo sa osobne spýtať na konkrétnej chate, či nepotrebujú pomôcť. Ja som začal, keď som mal približne 17 rokov. Samozrejme, na začiatku to bolo o tom, aby som si trocha privyrobil, keďže práca nosiča je často spojená aj s prácou na chate, no časom, keď sa do nosenia trocha hlbšie ponoríte a telo si zvykne na záťaž, stáva sa pre vás slobodou. V tej chvíli neexistuje nič iné len vy a krošňa, čistá hlava,“ hovorí dnes 22-ročný tatranský rodák René Bosman, ktorý ako vysokohorský nosič slúžil na Zamkovského chate. „Nie je až tak vysoko, teda pre mňa bola jej poloha úplne ideálna, pretože som sa mohol viackrát v priebehu dňa otočiť, a to aj v horšom počasí. Vynášal som všetko – od potravín, sudov s pivom až po nadrozmerný stavebný materiál. Môj nosičský rekord je zhruba 110 kilogramov,“ šokuje René.

Napriek mladému veku má však René aktuálne od nosenia nedobrovoľnú pauzu. „Začalo sa to plastikou kolena, a teraz ešte čakám na operáciu srdca. V každom prípade je toto všetko súčasťou života a je na každom z nás, či sa rozhodne vzdať a ľutovať sa alebo sa tomu postaviť,“ hovorí René, ktorému ani zdravotné komplikácie neutlmili chuť po zážitkoch a dobrodružstve. Momentálne finišuje s prípravami na väčšiu cestovateľskú výpravu.

„Zatiaľ sa nám podarilo navštíviť niekoľko krajín v Ázii, prestopovať Európu, Indonéziu, Malajziu a Indiu, teraz sa chystáme na niečo trocha väčšie. Prerobili sme si starý VW t4, ktorý má 24 rokov, a chystáme sa na ňom prejsť zo Slovenska cez celý Arabský polostrov, následne smerom nahor do Mongolska a cez Indiu späť na Slovensko. Toto je náš spôsob spoznávania sveta a najmä samých seba. Vždy to bol náš sen, cestovať v dodávke, sledovať čarovné západy slnka, netušiť, čo príde zajtra. Pretože až keď človek opustí komfortnú zónu, až vtedy prichádza ozajstný život,“ dodáva.