A napriek tomu je krásna. Ba viac než to. "Bez vlasov vyniknú moje zelené oči," hovorí sympatická bojovníčka Miroslava Schönborg. Má 37 rokov, manžela Švéda a 7-ročného syna. Títo dvaja muži sú jej najväčšou hnacou silou a motiváciou. Mirka študovala ekonómiu a manažment na Slovensku a vo Švédsku. Následne ju život zavial do Bruselu, kde našla na pár rokov druhý domov a kde sa zoznámila s manželom. Pracuje ako marketingová riaditeľka, precestovala celú Európu a kus sveta, no nakoniec sa usadila na rodnej hrude, pod Tatrami. „Momentálne mám zdravotnú pauzu v kariére, bojujem s rakovinou. Ale aj počas tohto náročného obdobia sa stále angažujem, som členkou OZ Amazonky, ktoré spája ženy s rakovinou prsníka, píšem blogy, „zdieľam“ svoju cestu s rakovinou a taktiež som ambasádorka medzinárodnej asociácie Know Your Lemons, ktorá sa zase angažuje v oblasti prevencie a včasnej diagnostiky rakoviny prsníka. Tam si momentálne aj robím kurz a bude zo mňa certifikovaná Breast Health Educator. Rakovina mi zmenila pohľad na svet a na život ako taký. Snažím sa nájsť krásu a zmysel v malých, každodenných drobnostiach.“

Mirka, v ktorom životnom období udrela rakovina?

Rakovina prišla naozaj v tej najhoršej chvíli. Bola mi diagnostikovaná v júli 2024, presne v tom istom čase bola môjmu synovi potvrdená diagnóza PAS – Aspergerov syndróm a ADHD. A v septembri mal nastúpiť do prvého ročníka. Takže zrazu sa to všetko na mňa zosypalo. Myslela som si, že mám život pod kontrolou, mala som rozbehnutú kariéru, starala sa o rodinu, robila si plány do budúcnosti. Ale rakovina bola ako studená sprcha, ktorá všetko obrátila naruby.

Aké máte momentálne vyhliadky na liečbu a zotavovanie sa?

Momentálne mám za sebou asi náročnejšiu časť liečby. Mám rakovinu prsníka Triple Negative, tretie štádium – je to veľmi agresívny a rýchlo rastúci typ rakoviny, ktorý sa lieči ťažšie ako iné, hormonálne typy. V lete 2024 som začala veľmi náročnú chemoterapiu, ktorá trvala do konca roka. V januári som podstúpila obojstrannú mastektómiu. Bola to náročná operácia, z ktorej sa stále zotavujem. Teraz na jar ma ešte čaká ožarovanie, taktiež musím pokračovať v imunoliečbe až do jesene a potom ma čaká ďalšia operácia – rekonštrukcia prsníkov. Na tú sa normálne už aj „teším“ a som rada, že aj na Slovensku sú dostupné takéto operácie, ktoré pacientkam dávajú možnosť vrátiť im prsia. Keďže mi bol taktiež zistený aj gén BRCA1, okrem mastektómie ma čaká preventívne odstránenie vaječníkov a ďalšie vyšetrenia a kontroly, ktoré k tomu patria. Mám pred sebou ešte dlhú cestu k zotaveniu, ale ďalej bojujem, lebo viem, že každý krok ma privedie bližšie k vyliečeniu.

Strata prsníkov je asi pre každú ženu moment, keď sa chtiac či nechtiac prestane cítiť ako žena. Nastalo to aj u vás? Čo ste cítili?

Áno, celé to bolo náročné nielen fyzicky, ale aj psychicky. Strata vlasov počas chemoterapie bola veľmi ťažká. Mala som krásne, dlhé, husté vlasy, aj mi slza vyšla, keď mi začali vypadávať prvé chumáče. Po pár mesiacoch mi vypadalo aj obočie a riasy. To bolo ešte horšie a bolo pre mňa ťažké sa pozrieť do zrkadla, keďže som tú osobu, ktorú som v ňom videla, ani nespoznávala. No a potom prišiel ďalší úder – mastektómia. Keď som sa zobudila po narkóze a videla svoju plochú hruď, bolo mi veru veľmi ťažko. Ale v tom čase som cítila aj úľavu, že konečne je tá rakovina z tela preč. Čiže boli to veľmi zmiešané pocity. Cítila som sa, že som stratila všetko ženské – vlasy, obočie, riasy, a teraz aj prsia. Ale tento pocit trval len chvíľu. Je to náročné obdobie, ale vlasy dorastú a už mi rastie na hlave celkom pekný ježko, ako hovorí môj syn. A pri mastektómii mi hneď spravili čiastočnú rekonštrukciu, vložili mi expandery, ktoré sa po ožiaroch budú postupne napĺňať do požadovanej veľkosti. Čiže naoko to bude vyzerať ako normálne prsia. A potom, keď skončím onkologickú liečbu, čaká ma kompletná rekonštrukcia. Expandery budú vymenené za silikóny a verím tomu, že moje nové prsia budú nielen krásne, ale hlavne zdravé. 

Ako sa vám s týmto stavom darilo vyrovnať a čo vám v sebaprijatí pomohlo?

Bolo to náročné, ale pomohla mi podpora blízkych. Okrem môjho manžela mi celý čas neskutočne pomáhajú moji rodičia, ktorí obaja museli pozmeniť vlastné životné plány, aby pomohli svojej jedinej dcére. Moji bratia, moje tety, moji blízki priatelia ma podporovali a dodávali mi energiu potrebnú na tento boj. A taktiež mi veľmi pomohlo, že som sa mala s kým porozprávať. V tomto mi nádej a optimizmus dodali iné Amazonky – ženy, ktoré týmto prešli predo mnou. Našla som si medzi nimi aj naozajstné kamarátky. Viete, podpora rodiny a kamarátov je super, ale nikto nikdy tento pocit nepochopí tak ako ten, kto prešiel tým istým. Či už rozprávame o chemoterapii, strate vlasov alebo strate prsníkov. Práve preto aj ja otvorene rozprávam o svojej ceste, aby som pomohla tým, ktoré prídu po mne a budú potrebovať nádej a podporu. Lebo bohužiaľ, je to smutný fakt, ale prípady rakoviny prsníka rastú nielen u nás, ale na celom svete.