Miňo Kereš: Odoláva kríze stredného veku a drží sa vo forme! Ako to?

Do veľkej miery vás definuje tanec, no skúsme naň na chvíľu zabudnúť, čo vám ešte ostane?

To je veľmi jednoduché – šport a pohyb všeobecne. Samozrejme, vekom sa to trochu mení, teraz som trochu viac pokojnejší. Predtým, keď mi skončil nejaký projekt, okamžite som chcel ísť medzi ľudí, zostať v kolotoči, len nech sa niečo deje. Teraz som rád, keď môžem byť cez víkend len tak, doma. So Saskiou si pozrieme dobrý film, ideme sa prejsť okolo jazera, ktoré je neďaleko miesta, kde bývame. A potom dobíjam baterky športom. Hýbem sa pravidelne a intenzívne. Okrem toho rád pasívne relaxujem formou sledovania Formuly 1, ktorej som obrovským fanúšikom. Nič viac počas ideálneho víkendu nepotrebujem, samozrejme, okrem rodiny, blízkych a priateľov okolo seba.

Čo vaše telo hovorí na také množstvo pohybu, už je to asi trochu iné ako keď ste mali tridsať, zvlášť ak k tomu pripočítame nejaké pády, zranenia...

Myslím, že moje telo nebolo nikdy v lepšom stave, ako je teraz. Do veľkej miery som mal ale aj šťastie, že sa mi vyhli vážne zranenia počas aktívnej tanečnej kariéry. Nikdy som ani nebol nejaký veľký akrobat a myslím, že v rámci tancovania som na telo nevyvíjal nejaký extrémny nápor. Bolesť kolien, samozrejme, nerátam, to je prirodzená súčasť života tanečníka. Už desať rokov ale aktívne netancujem na javisku a svojmu telu sa venujem prevažne pod dohľadom profesionálneho trénera. Byť fit – je pre mňa jedna z najdôležitejších vecí, pretože mi to veľmi pomáha aj mentálne. Cítim sa silnejší a celkovo pohodovejší keď ma nič netrápi, nebolí a neomína.

A čo životospráva?

Potrebujem spánok, teraz si ho už viem dopriať a priznávam, že môj veľký zlozvyk je, že zabúdam jesť. Nikdy som nebol veľký jedák a stačí mi málo. Niekedy mám dni, keď si musím prízvukovať – najedz sa! Ale potom si doprajem to, na čo mám chuť. Žiadne extrémy, nie som ani vegán, ani vegetarián, naopak, baví ma v rámci stravy rozmanitosť. Našťastie nemám žiadne intolerancie, tak ma nič nelimituje.

Pôsobíte ako veľký pohoďák, viete sa vôbec rozčúliť?

Jasné, že viem, ale nerád sa rozčuľujem na verejnosti (smiech), lebo potom som na seba nahnevaný, že som tomuto pokušeniu podľahol.

Prečo, vypustiť paru je zdravé, nie?

Asi je, ale ja to nemám na sebe rád. Problémy sa snažím riešiť v mieri, správnou motiváciou. To, samozrejme, neznamená, že sa na každého za každých okolností usmievam, to ani omylom. No keď chcem nejako upozorniť na zvýšený pracovný tlak alebo dôležitosť situácie, dá sa to urobiť aj inak než formou kriku. Ale poriadok si urobiť viem, to sa nebojte.

Chlapi a kríza stredného veku. Podľa vekových tabuliek by ste už možno aj mohli vedieť, o čom je reč.

Nie, nie – neviem o čom je reč (smiech).