Manželia Matúšovci majú päť detí a žijú v súlade s prírodou: Možno inšpirujú aj vás!

Nebolo to zadarmo, ale Zuzana a Janči so svojimi piatimi deťmi bývajú v zdravom dome obklopenom permakultúrnou záhradou. Žijú zdravo, udržateľne, spokojne, žijú tu a teraz a sú inšpiráciou pre mnohých iných, ktorým pomáhajú naladiť sa na svoj Lifereset.

Po dvanástich rokoch na materskej dovolenke sa Zuzana Matúšová, sympatická matka piatich detí, naplno vracia do pracovného života. No, vracia sa. Ona z neho nikdy neodišla. Naopak, chytila ho za uzdu tak, ako sa to iným nepodarilo ani z promile percenta a pre svoju rodinu z neho vydrela maximum. A stále nepoľavuje. Ani v nárokoch na seba, ani zo svojich snov, ktoré sa jej darí plniť, ani z chuti meniť všetko a všetkých k lepšiemu.

„Vlastne ani neviem, či o materskej riadne hovoriť, pretože pri prvom synovi som si robila druhú vysokú školu, pri druhom synovi sme odišli reštartovať náš rodinný život na Nový Zéland. A to tým, že sme sa aj s deťmi venovali dobrovoľníctvu na ekologických farmách. To bola aj hlavná téma, o ktorej som začala písať blog Lifereset aj na sociálne siete,“ začína svoje rozprávanie vyštudovaná novinárka, ktorá o netradičnom životnom štýle svojej rodiny publikovala už množstvo článkov a svoje poznatky zhrnula aj do kníh.

„S tretím synom sme už vzdelávali ľudí, ako si postaviť ekologický dom a ako si založiť permakultúrnu záhradu. Do života nám prišla vytúžená dcéra a popri tehotenstve som napísala a vydala dve knihy a ešte sme nakrútili film V zdravom dome žijú šťastní ľudia. S piatym bábom na ceste som vytvorila lesnú škôlku a vzdelávacie centrum pre deti založené na domácom vzdelávaní. Napriek tejto netradičnej materskej aktuálne zažívam veľký zlom v tom, že v noci spím celú noc, v rukách už neustále nemám nejaké bábätko a na túry po horách nechodím s tehotenským bruškom. Takže áno, mám pocit, akoby som objavovala nové dimenzie života,“ smeje sa.

Ako vidíte, Zuzana je žena činu a mnohých povolaní, alebo ako ona hovorí – poslaní. Popritom všetkom však na vrchole jej pracovnej pyramídy neotrasiteľne tróni starostlivosť o mnohodetnú rodinu. „Deti sú pre mňa najlepšia investícia môjho potenciálu. Najstarší synovia majú 13 a 12 rokov a na nich vidím, že všetky naše kroky za autentickým životom im dali hodnoty, na ktorých môžu celý život stavať. Potom je to záhrada. Máme permakultúrnu záhradu, ktorá sa stala zdrojom pokoja, prírodnej múdrosti, ukazuje nám zmysel života a rovnako je zdrojom zdravých potravín. Pokojom a múdrosťou myslím to, že deti sa učia rytmom života, učia sa pokore na základe toho, že vidia, ako niečo nové vzniká, kým iné zahynie a končí sa.“ A tak sa všetky deti od prvých krokov učia pestovať si vlastné jedlo, chalani vedia narábať s lopatou, fúrikom, dokážu zmontovať plot či dokonca ohradu.

„Vedia si určiť postup aj spravodlivo rozdeliť prácu a navzájom si pomáhajú. Sú otužilí, nezrútia sa pred prvou prekážkou alebo diskomfortom. Lebo taký je život, takto nám ho reálne ukazuje príroda, ak v nej žijeme, čo deťom žiadny online priestor nesprostredkuje. Často je to pre mňa až dojímavé. Čím sú starší, tým si pýtajú viac práce v záhrade. S našimi hodnotami prijali aj hodnotu zdravia. Odmala im vštepujeme, že pre človeka je mimoriadne dôležitý pohyb vonku. Žijeme tým celá rodina. Chlapci chcú zdravšiu stravu, počas zimy so mnou chodia na kondičné tréningy alebo jogu. Vyberú sa so mnou dobrovoľne na hory a pokojne zvládnu aj náročnú turistiku. A za toto všetko som nesmierne vďačná. Tu sa mne aj manželovi vracia všetka námaha a netradičný prístup k životu,“ vysvetľuje Zuzana, ktorá odjakživa myslela inak než jej rovesníci.

Jej výraznou črtou bola originalita, ale aj odvaha a mentálne nastavenie v zmysle, že nemožné je len to, o čo sa človek nepokúsi. „V momente, keď sme s manželom zapadli medzi ľudí, ktorí chodia z práce domov, rýchlo nákup, deti z krúžkov, hypotéka, aby bolo na pekné auto, dovolenka... zistila som, že vädnem. S manželom sme sa vzali, keď som mala 24 rokov a on 26. Chceli sme cestovať a budovať si kariéru. No prišlo dieťa po prognóze, že deti mať nebudeme. Nevedela som, či sa tešiť, alebo nie. Dnes viem, že to bolo to najlepšie, čo sa nám mohlo stať – byť mladými rodičmi. Začali sme si sny plniť aj s deťmi, cestovali sme s nimi okrem Nového Zélandu do Thajska, Kambodže či po Škandinávii alebo Izraeli... No najdôležitejšie bolo, že sme vďaka rodičovstvu začali rozlišovať, čo sú skutočné sny a čo rozmar. Deti boli pre nás inšpiráciou, ako vyhodnotiť, čo bude pre naše životy obohatením a posunie nás ďalej. Vždy tvrdím, že deti nie sú prekážka, ale priestor na hľadanie kreatívnych riešení.“

Po návrate domov z Nového Zélandu sa začal ten pravý reštart. Naštartovali ho tým, že predali svoj krásny vinohradnícky dom, dali výpoveď v práci a začali robiť to, čo im v živote dávalo väčší zmysel. „No to najdôležitejšie know-how bolo, že sme sa s manželom doslova zahryzli do osobnostného rozvoja. V priebehu vyše desiatich rokov sme absolvovali množstvo vzdelávacích kurzov od nenásilnej komunikácie cez metodickú empatiu a individuálne sedenia a terapie. Mali sme párové sedenie. Stálo nás to nesmierne veľa energie, času a peňazí. No vrátilo sa nám to v podobe zdravých vzťahov, ktoré dokážeme teraz tvoriť. Samozrejme, stále sme v terapii alebo pod supervíziou a prácu na sebe a rovnako na našom vzťahu vnímame ako celoživotné dielo. Veď neustále je priestor, kde sa posúvať, liečiť si traumy a nefunkčné presvedčenia o živote. Aby sme sa nestratili, pomáhali nám po celý čas hodnoty. Hodnota zdravia, o ktorú sme sa opierali pri budovaní ekologického domu a pestovaní vlastných potravín v našej prírodnej záhrade. Hodnota prírody, že sme vďaka nej našli rytmy, cykly, pokoru, vďaku, krásu, prítomný okamih, pohyb a radosť zo života. Nie nadarmo žil človek tisíce rokov v prírode a nie v interiéri, žil tak, ako sa život dial a nerúcal sa či netrpel vnútornou prázdnotou, ktorá je dnes horúcou témou,“ myslí si.

V kontexte rodiny Matúšovcov je výrazný a chvályhodný  fakt, že všetko, čo vybudovali a na čo sami počas posledných rokov prišli, si nesyslia len tak pre seba, ale naopak, otvoreným spôsobom a s kožou na trhu svoje skúsenosti posúvajú ďalej tým, ktorí majú úprimný záujem doterajší život od základov zmeniť. Zuzana aj jej manžel Janči sú im nápomocnými, fundovanými a trpezlivými lektormi, ktorí majú pochopenie pre individuálny prístup, ako aj prenesenie motivačných rád a posunov do praxe.

„Som typ – záchrankyňa sveta. Túžim po tom, aby som čo najväčšiemu počtu ľudí šla príkladom, učila ich, ako cez prírodu nájsť samých seba. Pestovanie, záhrada, lesná škôlka, všetko sú to metódy a prostredia, ktoré poukazujú na jedno , a to že príroda bola odjakživa prirodzeným prostredím pre človeka a vďaka nej nachádzal vnútornú silu, stabilitu, naplnenie, pokoru a prijatie, ktoré mu pomáhalo prežiť aj v extrémne náročných podmienkach a obdobiach. Snívam o zmene prístupu k deťom, o inovatívnom vzdelávaní v našej krajine, o väčšom ekologickom ponímaní v našej spoločnosti. Lebo všetky tieto sny pripravia aj mojim deťom lepšiu budúcnosť a celkovo zachovanie ľudstva. Ideálne nie toho vyhoreného, ale spokojného. Učiť ľudí a písať o tom, ako pestovať a vybudovať si krásnu a jedlú záhradu, vnímam ako moje poslanie." Aj vlastnú lesnú škôlku a vzdelávacie centrum vytvorila Zuzana tak pre svoje deti, ako aj pre tie „zvonku“. To preto, aby mala väčší záber v spoločnosti a mohla inovatívnym vzdelávaním cez prírodu podporiť a formovať novú generáciu detí.

„Som v manažmente, ale keď treba zastupovať naše tútorky a pedagogičky, tým, že som LifeStart vybudovala od piky, zvládnem to v každej triede, poznám každé dieťa aj rodiča. Zastupovania mi vždy spestria pracovný týždeň. Je to komické, ale až po príchode môjho piateho dieťaťa som si uvedomila, že som materský typ a veľmi rada pracujem s deťmi. Ideálne v kombinácii s pobytom v lese,“ zasmeje sa. Jej manžel Janči zas stavia ekologické slameno-drevené domy so zelenými strechami. Aj ten svoj si postavili vlastnými rukami a rástol spolu s ich rodinou. „Momentálne máme v dome všetko, čo potrebujeme. Dom sme roztiahli na maximum a zakaždým originálnym a hravým spôsobom. Takže je zdravý, hravý, originálny a odrazom našej rodiny či našich hodnôt. Ľudia sa u nás cítia veľmi dobre a nechce sa im odchádzať,“ smeje sa.

Manželia sa navzájom dopĺňajú a svojim klientom navrhujú skutočné prírodné bývanie, a to od domu až po záhradu. „Máme na konte niečo cez desiatku domov, ktoré sú špecifické tým, že sú postavené zo slameno-drevených panelov, majú zelené vegetačné strechy, hlinené omietky, drevné podlahy a ekologické zdroje. Je pre nás mimoriadne dôležité dokázať sa aj o desať rokov postaviť pred každý jeden dom z našej dielne a našim deťom povedať, že toto dielo sme vytvorili my.“ Matúšovcov však momentálne najviac zamestnáva príprava pomerne rozsiahleho ekologického projektu zdravého bývania. Na otázku, ako sa všetky tieto projekty a poslania dajú stihnúť popri dennej starostlivosti o päť detí, s úsmevom mávne rukou. „Život sa nám jednoducho deje, ideme s jeho prúdom. Už som prestala riešiť, či stíhame a či veci robím dokonale. Robím všetko najlepšie, ako viem, inak by som sa zbláznila, a to hlavne z tlaku na seba, aby to bolo dokonalé.“

Koniec koncov, to, čo dokázali určite napokon ich očakávania prekonalo. Ich cieľom nebola úplná sebestačnosť, tomu by museli podriadiť aj iné svoje aktivity, v ktorých sa osobnostne našli, no všetko, čo dopestujú a dochovajú, zužitkujú. Päť detí veru čo-to spapá. „Ja som vyrastala na sídlisku v Levoči, môj muž je z dediny a rodinného domu. Vedel okolo domu a záhrady veľa. Keď sme sa nasťahovali do nášho prvého domu na samote, chytal sa za hlavu, koho si to zobral. Prejsť z panelákového života na ten v dome bola veľká zmena. No dnes som živým príkladom toho, že sa to dá, naučiť sa vypestovať úplne všetko, karfioly veľké ako moja hlava, pór veľký ako malá palma, brokolicu ako kyticu či papriky ako z farebného obrazu. O zvieratách ani nehovoriac. Nikdy by si žiaden z mojich kamarátov z detstva nepomyslel, že budem chovať husi, ovce, kačky, zajace, sliepky či vietnamské prasiatka. A je to tu. Dvor plný zvierat aj detského smiechu.“

Zuzana priznáva, že jej záhrada a filozofia permakultúry ako takej ju neprestáva fascinovať práve logikou, rytmom a sledom, ktorý je prírode vlastný. „Všetko má svoj zmysel a je vzájomne previazané. Milujem to, že je to úplne prehľadný systém, ktorý pri jeho pochopení dokáže zjednodušiť život a ozaj nastaviť spoluprácu s prírodou. Pritom tento systém pochopí intuitívna žena i logik IT špecialista. Na mojich kurzoch mávam takéto kombinácie osobností a každý z nich sa nadchne tým, že pri pochopení prírody je odrazu záhrada usporiadaná, práce v nej nadväzujú a stále je dostatok hravosti a priestoru pre intuíciu. Je to pre mňa sudoku v kombinácii s nádherným umeleckým dielom.“

S nepochopením sa stretávala v začiatkoch, keď sa napríklad chodili susedia pozerať, ako sa pestuje v slame a či jej indické kačice nezožerú úrodu miesto slizniakov. Skutky však ukázali, že permakultúra v jej záhrade funguje a po čase začali títo neveriaci Tomášovia chodiť k Zuzane po rozumy. A keby aj nie, Zuzane by to vrásky na vysmiatej tvári nerobilo. Nemá to totiž v povahe. Osobne nemá nič proti tým, ktorí by ju alebo ľudí, čo chcú kormidlo svojho života obrátiť smerom k prírode, považovali za podivína. Neodsudzuje ich a necháva ich žiť po svojom aj bez dobre mienených rád. Konzumnú spoločnosť za svojho osobného nepriateľa nepovažuje.

„Nemám toto nastavenie. Zameriavam sa na to, čo je funkčné a čo chcem v živote mať. Moje myslenie nie je nastavené na to, aby som niečo kritizovala alebo sa nad niečím pohoršovala. Každé obdobie má svoje fenomény. Urobiť tento svet lepším závisí od každého jednotlivca. S celou rodinou sa zameriavame na to pozitívne, čo nám konzum dáva a pestujeme v sebe vďačnosť. Je to veľký dar mať strechu nad hlavou, elektrické kúrenie, možnosť kúpiť si potraviny online. Pre moje deti je dar mať slobodu a autom sa zaviesť na hrebeňovku vo Fatre, stráviť dni na horách. Pre mojich klientov zasa môcť si kúpiť aj hotové záhony, prvky do záhrady, lebo inak by ich v živote nemali a v tej záhrade by nežili. Nič nie je čierno-biele. Záleží na našich hodnotách a prioritách. Ľudia, ktorí ma aj sledujú na sociálnych sieťach, či moji spolupracovníci a kamaráti vedia, že mám srdce na dlani a čo robím, robím veľmi autenticky, bezprostredne a úprimne. To mi otvára dvere a dáva skôr veľkú podporu a pomoc. Rovnako som obrovská optimistka. Vraj som stále usmiata a plná energie, čo si ani sama neuvedomujem. No viem jedno, že pre mňa neexistuje problém, len nedostatok možností, na ktoré je nutné sa pozrieť inak. A to mi prináša obklopenie sa množstvom ľudí, ktorí chcú byť v mojej prítomnosti alebo v mojich tímoch. Mám rada ľudí a je to potom vidieť aj na tom, čo robím,“ dodáva napokon.