Reklama

Mama trojičiek Miška: Chcela som VEĽKÚ rodinu, ale nenapadlo mi, že to bude NARAZ!

×
Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
 
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • captions and subtitles off, selected
    Reklama

    Už pri predstave dvojičiek zaleje mnoho budúcich mamičiek pot, no viete si predstaviť, že vám lekár oznámi, že čakáte rovno tri deti? Svoje o tom vie Slovenka Miška Bezáková, mama trojičiek Elišky, Paulínky a Simonky.

    Miška s partnerom Jankom po bábätku veľmi túžili, a keď jej tehotenský test ukázal dve čiarky, budúci rodičia boli od radosti celí bez seba. Sympatická blondínka však priznáva, že smiech o pár dní vystriedali slzy, keď jej gynekologička oznámila, že nečaká jedno, ale rovno tri deti. „Zažila som totálny šok. Emócie ma tak zvalcovali, že som sa veľmi rozplakala. Nevedela som si predstaviť, čo sa bude diať, čo bude nasledovať, ako to zvládneme. Doslova mi stuhla krv v žilách. Nebolo mi možné urobiť ani prvotné odbery, pretože tá krv jednoducho netiekla. Bola som v ordinácii asi hodinu, masírovali mi ruky, podávali vodu, upokojovali ma, aby mi mohli urobiť prvé vyšetrenia. Nikdy predtým som sa o ‚viacerčatá‘ nezaujímala ani som o nich nič nevedela,“ spomína Miška, ktorá si dala priateľa zavolať do ordinácie, aby mu správu oznámila radšej lekárka.

    „Bol síce takisto v šoku, no videl, v akom som stave, tak ma podržal, ale asi dva týždne to musel aj on spracovávať.“ Podobná reakcia prišla aj od najbližšej rodiny, ktorá sa síce novinke potešila, no Miška z ich reakcie vycítila, že majú obavy o zdravie budúcej mamičky aj detičiek, ktoré nosí pod srdcom. Je totiž známe, že máloktorá mamička donosí až do finále dvojičky, nieto ešte trojičky. Miška však tehotenstvo opisuje ako krásne obdobie, ktoré zvládla dokonca bez nevoľností, najbližší sa o ňu starali ako v perinke.

    Zdroj: Michaela Bezáková

    Sú aj náročné dní, no Miška si svoj babinec užíva.

    Prvé komplikácie

    Všetko sa zvrtlo v 21. týždni. „Skončila som na urológii, keďže jedno z bábätiek mi príliš tlačilo na obličku. Stačil však jednoduchý zákrok a o tri dni som bola doma a problém sa nezopakoval. Ďalšia komplikácia sa však ukázala v 29. týždni, žiaľ, nepodarilo sa ju vyriešiť, a ak som chcela dať šancu na život všetkým trom deťom, musela som podstúpiť akútny cisársky rez,“ vysvetľuje Miška. Napriek veľkému strachu o predčasne narodené detičky, malé bojovníčky rodičom dokázali, že sú na tento svet pripravené. „Keď sme stáli na neonatológii pri inkubátoroch, môj Janko mi povedal: ‚Pamätáš si, keď som ti hovoril, že chcem viac detí? Nikdy by mi nenapadlo, že prídu naraz.‘ Naozaj si človek musí dať pozor na to, čo si želá,“ smeje sa Miška. Kým bábätka dorástli, na špeciálnom oddelení museli stráviť tri mesiace. Keď zmocneli, hrdí rodičia si svoje poklady mohli konečne priniesť domov. Tam sa však začal kolotoč povinností. „Prvý rok, tak to bol masaker. Fungovali sme v jednom kole – vojtovka, kŕmenie, uspávanie, odsávanie mlieka... Pomedzi to niečo uvariť, upratať a už sa deti zobudili a začal sa ďalší cyklus. Veľmi rýchlo ten rok ušiel a my sme ho prežili maximálne psychicky vyčerpaní, čoho dôsledkom je to, že z prvého roka si toho pamätáme naozaj málo. Vďaka za videá a fotky v telefóne, ktorými si niektoré situácie môžeme pripomenúť. Približne do roka a pol sme k deťom vstávali v noci desať až pätnásťkrát.“ FOTO DETIČIEK A MIŠKY NÁJDETE TU!