Kedy ste boli s Mekym naposledy v kontakte?
V styku sme nebývali, lebo je to dnes jednoducho tak. V súvislosti s covidom aj so všetkým a hlavne musím povedať jednu vec, že odkedy sa to stalo a odkedy to viem, nejde mi stotožniť sa s tým ani zmieriť. Neviem si to uvedomiť, že Meky Žbirka tu už nie je. Nejako mi to k nemu nikdy nesedelo, napriek tomu, že som vedel o jeho zdravotných problémoch veľmi dlho. Patril do môjho života takým spôsobom, že človek nad tým už ani nerozmýšľa a nemá ho tak zaradeného, že každý deň bude striehnuť, kedy človek zomrie. Neviem sa s tým jednoducho vyrovnať.
Všetci sú z toho v šoku. Viacerí ho vnímali, akoby bol nesmrteľný...
Áno, lebo pôsobil pokojne, vyrovnane a akýkoľvek problém riešil bez fyzického či duševného nasadenia.
Vedeli ste o jeho zdravotných problémoch?
O baktérii som nevedel, ale mal problém s pľúcami. Zápaly pľúc mal aj veľmi dávno, ešte počas nášho koncertovania si pamätám, že sme raz boli v humenskej nemocnici to riešiť, skončilo sa to vtedy tiež tuším zápalom pľúc. Boli jeho slabším miestom. Ale ako hovorím, nikdy som si nemyslel, že to bude takto. Sme rovnako starí, on bol o mesiac starší odo mňa. Zomrel tri týždne po svojich narodeninách.
Čo pre vás Meky znamenal?
Je to 20 rokov môjho života. Je to ako manželstvo, buď sa skončí rozvodom, alebo sa neskončí. Je to nezmazateľné stopou, ktorá tam je nastálo.